Na Slovensku existuje niekoľko spoločností, ktoré predávajú stravné lístky. Ale ako to vlastne celé funguje. Najskôr si teda zamestnávateľ(resp. živnostník) u takejto spoločnosti objedná určitý počet stravných lístkov. Tie podľa pracovných dní rozdá zamestnancom a pri výplate mu podľa zákona určité percento stiahne zo mzdy. No a poďme ďalej. Zamestnanci sa môžu rozutekať po všetkých reštauráciách, jedálňach, rôznych fast food-och či občerstveniach alebo aj do potravín. Poväčšine všetky tieto zariadenia stravné lístky prijímajú. Len čo sa deje ďalej? Tieto stravovacie zariadenia na konci mesiaca všetky lístky zosumarizujú a poštou, resp. osobne tieto lístky „vymenia“ za hotovosť.
A teraz na príklade: Hodnota stravných lístkov sa toho času pohybuje v priemere(dovolím si ešte písať v korunách) okolo 100korún. Predstavte si, že máte reštauráciu alebo nejaké občerstvenie denne k Vám príde povedzme 50 ľudí na obed, čo znamená, že za mesiac máte cca 1000 lístkov po 100korún, čo by malo byť 100 tisíc. Na konci mesiaca idete na poštu, kúpite si „predpísanú“ obálku na ceniny, zaplatíte “patričné“ poistné od ceniny a cca 10 pracovných dní čakáte na peniaze...
Koľko peňazí Vám však príde??? Stravovacie spoločnosti si za „službu“ výmeny účtujú cca 5% alebo inak povedané za každý jeden 100korunový lístok si stiahnu 5 korún. Takže z vašich 100tisíc Vám zostalo 95tisic a ešte ste zaplatili poštovné, balné a poistné. A celý mesiac ste boli bez hotovosti...takto z pohľadu obchodníka.
Čo hovoríte, nie je to skvelé byť takou spoločnosťou? Navyše, keď máte všetko podložené aj zákonom. A dokonca, keď si ešte môžete troška „privyrobiť“ reklamou na každom lístočku. Vy síce hotovosť nemáte, ale spoločnosť si „otáča“ peniažky z vopred zaplatených lístkov.
Zákon hovorí, že zamestnávateľ je povinný.....a že stravné lístky sú učené len na stravu, ale bol som už často krát svedkom predaja drogérie, cigariet, atd. Najnovšie som sa od študentov dopočul, že údajne za stravné lístky sa dá v jednom bare „chlastať“ celú noc....A ako k tomu príde napríklad zamestnávateľ?? Má zmysel sa navzájom klamať?....Ja som za prispievanie, ale zákon mohol znieť napr. aj takto:...“zamestnávateľ je povinný prispieť ku mzde na stravu toľko a toľko percent nezdaniteľnej čiastky...“...vtedy by bol spokojný aj zamestnanec, aj zamestnávateľ, aj obchodník a neloboval by niekto iný...
