Gaba som nechala fajčiť na balkóne. Naľakalo ma, že mi volá Alica. Len nech to nie je žiadna jóbovka. "Monaa, čau. Tak vieš, čo je nové? Diana dala v Bystrici všetkých do pozoru a Miňa už možno budúci týždeň pustia domov. Tí dvaja sú teraz na seba ako dve zaľúbené hrdličky!" vychrlí zo seba. Ako debatíme, nakukne do izby Juro. Vyzerá úplne ako ten herec z telky. Na tvári má dioptrické okuliare a falošné fúzy. Oblečenú má lesklú šedú košeľu, na krku zavesenú striebornú jaštericu a tesilové nohavice - tie má samozrejme na nohách.
Juro vidí, že telefonujem, no jednako zmeneným hlasom povie: "Dúfám, paninko, že sa nedáte zahanbiti a přijedete na tele-peksesuálne věštěníčko..." Ostane stáť vo dverách, čakajúc na moju reakciu. "Ajka, ďakujem. Pozdrav doma," skončím hovor. "Simona, dúfam, že nepokazíš zábavu a prídeš aj ty v prestrojení..." povie už normálnym hlasom a vyparí sa z dverí. Dokelu, Juro, to sa ti povie! Dávam instantný brainstorming.... Na koho sa rýchlo zmeniť?
Pozerám po izbe, čo by sa dalo využiť. V skrini zahrabnem do krabice na charitu. Jéj, mám to! Vytiahnem kaliopky s hadím vzorom a spraný žmolkový sveter. K tomu aký účes? Júj, škoda, že nemám parochňu ako Fero_joke, tá by sa mi hodila. Schovám vlasy pod baret? Nie, dám si froté čelenku na športovanie. Hádžem tú "parádu" na seba a potom v kúpeľni rozmýšľam, ako to tá Gizka nosí? Kajalovou tuškou si nakreslím tenké oblúky obočia nad to svoje. Ešte ružový perleťový rúž a hotovo. Bombastické.
Vojdem takto "nastajlovaná" do kuchyne. Hentí dvaja debatujú, z fľaše saké ubudlo. Gabo práve vykladá Jurovi, že hrá druhé husle v súbore opery divadla. "Veď vďaka našim maskérkam mám na tvári toto," ukazuje na líčenie. "Huslista? Keď som ťa v bráne videl s tým super bajkom, tipoval som ťa na dákeho Sagana!" No keď ma uvidia, sánky im klesnú dole. Začnem na nich rozprávať so silným maďarským prízvukom. "Nu čo, moje zlatý, idem, riešim!" Obaja vybuchnú smiechom. Ja sa pridám, lebo na mňa sa cerí gejša, ktorá vyzerá ako mím Mládek a k tomu ďalší hrdina - veštec pexesa z telky. Toto človek nemá doma každý deň. Dobre to ten Juro vymyslel. Televízne soiré u nás doma!
"Pani Gisko, hybájte si snáma štrngnút!" vyzve ma Heso Jašterák. "Ja vám hnet z tochto polovnýckeho pexesa predpovím, co ťa čaká, jaký děs jdeš najbližšie riešiť..." povie. "Vitaj u nás doma, a zlé preč," doplní Čo-Čo-San. "Išten bizony, ale som hladná," poviem pravdivo. "Tu na týto kartičce síce není bizón, ale dáky strapatý Jež, což znaměná, že sa na nás baba těš, ale včíl večíru dostanjež!" zarýmuje Heso. Vyskočí zo stoličky a začne nám obradne servírovať ratatují. Na to nastrúha hobliny údeného oštiepka. Pristaví oliváč a solničku. "Kto si chce pridať pálivé, ať sa lúbi," pridá nádobku s čili.
"Mešhiagare" povie gejša. Asi to znamená dobrú chuť. "Jóetváďat," zahlásim ja. "Jedste, prijáteljá," dokončí Heso a pustíme sa do bašty. Chutí to výborne. Sem tam dopĺňame štipľavé, hoblinky oštiepka, namáčame bagetu, vytierame ňou tanier aj kútiky úst, apetít je silnejší než etiketa. Gejša sa začína potiť z čili, jej miestami roztekajúci sa makeup začína mať kubistické pojatie.
"Kartička Divá sviňa naznačí, že sa nemosíte prepchať, že vás čeká dessert najslačí!" veští Heso s úškrnom. A postaví pred nás šlahačkové poháre. Na spodku je jahodový kompót, detské piškóty a na vrchu posýpka z Granka. Najväčšie retro. "Šlehačka je naducaná, jako taký obláček, dobrú chuť vám proto praje, váš Heso Ješteráček."
Existuje niečo, čo môže prekonať tento moment? Áno, keď...
Pokračovanie:
https://rostowa.blog.sme.sk/c/544012/opona-pada.html
