Nadišla pokročilejšia nočná hodinka a ja trpiaci už tradične v bežné pracovné dni nespavosťou sa púšťam do tejto témy. Na spríjemnenie si pustím muziku a píšem ...
Napadlo ma, že určite je na svete hŕba ľudí ( párov ), ktorí nemajú tú možnosť každý deň zdieľať jednu spoločnú posteľ. Jednu miestnosť, byt, dom alebo mesto, dokonca byť naraz v jednom a tom istom štáte je pre nich zriedkavou udalosťou a zároveň dôvodom na oslavu. Predsa sú v mysliach stále spolu. Spojený neviditeľným lanom sa na seba dívajú každú jednu sekundu. Cez okuliare alebo kontaktné šošovky, hľadiac von z okna mrakodrapu týčiaceho sa do výšok alebo stojac uprostred tej najhlbšej bane sveta, vyslovene si ČUMIA do tých svojích lesklých očiek. Želajú si navzájom krásne dni, aby im slnko svietilo na cestu domov aj uprostred najväčšej tmy a vravia si: " Už len dva týždne a budeme spolu ! "
Osobne som proti vzťahom na ďiaľku ( v niektorých prípadoch ). Nedôverujem im.
A presne preto som sa do jedného takého dostal. A som v ňom hrozne šťastný ...
Ale späť k téme. Máte sa radi ? Áno, vy všetci tam vonku, ktorý si to čítate a váš milý(á) je tristo kilometrov od vás, či už v škole, práci alebo v zamestnaní. Alebo oveľa ďalej. Nevideli ste sa týždeň ? Dva ? Pol roka ? Ako vám je ? Povedali ste si už niekedy, že by ste to mali práve pre tú vzdialenosť skončiť ? Ja som sa zamýšľaľ vždy len nad tým, ako vzdialenosť medzi nami zmenšovať. Chceme ísť na rovnakú školu ( rozumej VŠ, nie rovnaký obor :-D ), do toho istého mesta. Zháňam prachy na nezaplatené faktúry lebo si akosi často voláme. Doma mi stávkuje SKYPE, takže jediná možnosť ako sa aspoň na chvíľu počuť je telefón. No, minúta dá dve a kolotoč sa začína. Nikdy mi nebolo ľúto jedinej koruny, ktorú som položil v mene " zmenšovania " vzdialeností. Asi idem nejakú položiť na obetný oltár aj teraz ;-)
