... funguje. A veľmi dobre. Cez hlásanú chudobu ryžuje na svojich ovečkách tak, ako zlatokopovia na americkom západe počas "Zlatej horúčky". Devastovali, čo im prišlo do cesty, v záujme vlastnom a tak trocha globálnom. Veď zlato v tom čase bolo stále nevyhnutnou surovinou. Pre kresťanov je zas nevyhnutnou komoditou miestenka do raja a peniaze pri jej cene nehrajú rolu. Tak aj jedno z najnavštevovanejších pútnických miest na svete, predtým malá bezvýznamná dedina, dnes už mesto Lourdes na juhu Francúzska celoročne žije z "almužien" od veriacich.
Ani nie pred štyrmi dňami som sa vrátil z takého malého dvojtýždňového výletu po Francúzsku. Mal som možnosť navštívť Pyreneje, mesto tísicich vežičiek a nekončených hradieb, slávny Carcassonne, pobrežia Atlantického oceánu a kopec iných miest. Medzi jedno z nich môžem hrdo zaradiť snáď najznámejšie pútnické miesto na svete, Francúzke Lourdy. O rok táto ikona medzi pútnikmi oslávi svoje 150. výročie. Bude tomu 150 rokov, čo sa v malej skalnej jaskyni, v tom čase využívanej ako chliev pre prasce, dievčaťu menom Bernadeta zjavila "Pani v Bielom" a zmenila celý jej život. Stala sa z nej svätica, zaslúžila sa o výstavbu nádhernej kaplnky, ktorá tróni na brale nad jaskyňou a hlavne, začala pomáhať ľuďom zo všetkých svojích síl.
Posolstvo, ktoré táto určite výnimočná žena zanechala, sa ujalo a dnes sa do Lurd každý rok hrnú davy dobrovoľníkov, ktorí chcú svojou troškou takisto prispieť pri zveľaďovaní tohto sveta a duší, ktoré na ňom existujú uzavreté v chabých fyzických telách. Ak by som neostal znechutený hneď po príchode na tamojšiu vlakovú stanicu, takisto by som sa sústredil len na pomoc. Ale nedalo sa. Ani neviem, k čomu to prirovnať. Las Vegas, Amsterdamská promenáda Damrak alebo Istanbulské uličky prepchaté gýčovým tovarom. Nikde na svete nemáte možnosť vidieť na metri štvorcovom takú koncentráciu sádrových sošiek panenky Márie. Prázdne bandasky na liečivú vodu, ktorá vyviera priamo v jaskyni vás podľa objemu výjdu na 50 centov až 1,2 eura. Na každom rohu sa ligoce ruženec z iného materiálu, inej dĺžky, šírky, schopnosti svetlo odrážať alebo pohlcovať, no a ceny. Tričká, plagáty, odznaky, predmety liečivé, upokojujúce, otrasné, nevkusné, slizké, príjemné na dotyk, povznášajúce a iné. Pardon za výraz, ale jedna tyčka.
Môj dojem z tohto miesta zachránila len služba v miestnych kúpeľoch, kde som naozaj zažil " veľké veci." Išlo o kúpele s vodou z jaskyne, kde sa ťažko chorí ľudia ponárali až po pás do tejto skutočne ľadovej tekutiny vo viere, že tá im pomôže a aspoň trocha im uľaví od bolesti. Služba je rozdelená na dve smeny, ráno a po obede. Ja som tam strávil len jeden deň, ak sa však chodí na dobrovoľnú službu s tým, že je o vás postarané, ide sa na 15 dní. Viac nie, jedine ak tak za peniaze a určite nie v kúpeľoch. Z počiatku som sa čudoval, avšak už po rannej smene mi zaplo. Človek by to nevydržal s nervami.
Do mojej miestnosti, oddelenej od ostatných len bielym závesom, prichádzali len tie najťažšie prípady. Už na začiatku ma na to upozornil Škót Tom, 60 ročný mladík, ktorý sem takto na službu chodí už 20 rokov. A naozaj. Prvý "pán na holenie" bol svet nevnímajúci starý dedko. Ústa mal dokorán otvorené, jediné s čím dokázal pohnúť boli oči. Úplná paralýza. Museli sme ho vyzliecť, naložiť na nosítka a ponoriť do tej studenej vody. V jeho očiach sa zjavila všetka hrôza sveta. Vôbec sa mu do nej nechelo, ani o nej nevedel, on nevedel ani o sebe. Kamarát, ktorý s ním absolvoval celú túto procedúru sa rozplakal. Vraj ak nepomôže táto bolesť, tak už nijaká. Ostatne, sĺz tam bolo habadej. Príde vám vysmiaty Talian, vyzlečie sa, vy ho zabalíte do plachty, začnete sa s ním modliť a on sa rozplače. Padne na kolené a horekuje, úpenlivo prosí svojho boha o odpustenie. Akonáhle sa vynorí z vody, je už znova usmiaty, ďakuje vám a objíma vás. Kontrast za kontrastom, paradoxy rotovali rýchlejšie ako zuby na cirkulárke a hodiny ubiehali...
Na jednej strane obchod, na druhej viera. Neubránite sa ani jednému, ani druhému. Otázkou je, čo si vybrať ? Obe po kope, to je snáď najväčší hriech ... aspoň ja si ho tak predstavujem
