Viem, že niektorí rodičia sa asi vedia dohodnúť, bohužiaľ otec môjho syna je tvrdohlavý. Ak by som mu syna na víkend nedala podá na mňa trestné oznámenie za marenie výkonu súdneho rozhodnutia. Veľmi Vás prosím, skúste navrhnúť opatrenie v smere, aby deti nateraz nemuseli ísť k otcovi, resp. k druhému rodičovi, pretože tým, že ja som s dieťaťom 2 týždne na OČR nikam nechodíme, iba na prechádzky mimo ľudí, neviem ustriehnuť kam dieťa vezme otec, s kým sa stretnú....predstavuje to nielen pre mňa, ale aj pre iných rodičov nebezpečenstvo šírenia nákazy. Dohoda s otcom nie je možná, nechce ustúpiť, zľahčuje situáciu a bojím sa o dieťa, seba, ale aj o ostatných.
Ďakujem pekne.
Odpoveď:
Zdá sa, že milujete svojho syna. Iste je ťažké nechať ho prvýkrát samého v škôlke, človeku je tej krehkej bytôstky ľúto. Ale zrelý rodič svoju bolesť prekoná, lebo vie, že detský kolektív dieťa potrebuje - aby sa naučilo vychádzať si s rovesníkmi, nájsť si kamarátov... a skrátka naučilo sa všeličo, čo ho mama nemôže naučiť, čo však nevyhnutne potrebuje na to, aby mohlo neskôr žiť šťastný a plnohodnotný život. Ak by vyrastalo len s mamou, je isté, že v dospelosti by nedokázalo žiť šťastne.
Kým kamarátov možno nahradiť, mamu ani otca nikto plnohodnotne nenahradí. Možno máte pocit, že sama lepšie vychováte a postaráte sa o syna, ako by to spravil otec. Lenže nielen mamu, ale ani otca nikto nenahradí. Štatistiky aj ťažko riešiteľné smutné príbehy riešené u odborníkov o tomto hovoria veľmi jasne. Dnes už je nespochybniteľným faktom, že mama ani pri najlepšej vôli jednoducho nedokáže nahradiť otca vo všetkom, čo dieťa bytostne potrebuje. Nenechajte sa pomýliť zdaním z médiá a spoločnosti, že deti vyrastajúce bez vzťahu s otcom sú bez problémov - nie je to pravda. Každé jedno si nesie nejaké rany a ani o tom nemusí vedieť, vždy mu však nejako negatívne zasahujú do života. Iba sa to skrýva, lebo málokto zo známych sa Vám pochváli s tým, že dieťa chodí k psychiatrovi. Ľudia väčšinou ani nedávajú do súvislosti, že otec chýbal v živote dieťaťa dávno pred tým, ako sa boľavé a často neriešiteľné dôsledky objavia v puberte, alebo dospelosti (viď. napr. v knihe Juraja Sedláčeka: Otcovské rany). Bohužiaľ, aj postoje súdov a celého rozvodového priemyslu ku vzťahom detí s rodičmi sú dodnes ťažko poznačené komunistickým režimom a jeho ideologickým pohľadom na vzťahy v rodine odporujúcim serióznej vede. (To je ale takmer neriešiteľné, lebo ak by sa tu mala rázne prerušiť obrovská zotrvačnosť predsudkov a zažratej ideológie, podľa môjho názoru by ako domino skolaboval celý štát a black-out by bol podstatne dlhší, ako kvôli koronavírusu plánuje predseda parlamentu).
Mnohé zrelé ženy aj deti by plesali od radosti, keby otec prejavoval aspoň trochu záujmu o svoje dieťa. Vaše dieťa má to šťastie, prosím, neberte mu ho, nebráňte mu v kontakte s otcom, neznechucujte otca, ani pred malým dieťaťom na otca nekydajte. Nebráňte im v kontaktoch ani keď je súčasná pandémia, lebo dobro Vášho dieťaťa je veľmi pravdepodobne viac ohrozené chýbajúcim otcom, ako koronavírusom.
Nikto nie je dokonalý. Neviem aký je otec Vášho syna, ale z toho čo zvyčajne matky vyčítajú otcom, je v skutočnosti len málo takých vlastností alebo zlyhaní mužov, pre ktoré je pre dobro detí naozaj potrebné zvažovať obmedzovanie ich kontaktov. Ak naozaj milujete svojho syna, mali by ste sa preto povzniesť nad svoje osobné problémy s otcom dieťaťa a aj nad mnohé z jeho nedokonalostí. Ženy dokonca často považujú za zlé alebo nezodpovedné to, čo deti v skutočnosti od otcov najviac potrebujú pre svoj zdravý vývin. Napríklad to, čo ženy zvyknú kritizovať ako nedostatočnú starostlivosť, je pre dieťa dôležitý priestor pre učenie sa samostatnosti. Dieťa sa nenaučí zodpovednosti, keď má presne určené, čo smie a nesie, ale len ak má slobodu robiť aj niečo nesprávne a ak potom nie je prehnane chránené ani od nepríjemných dôsledkov. Je totiž obrovský rozdiel v tom, či dieťa len musí poslúchať, alebo sa naučí hľadieť aj na riziko slobody a samo bude predchádzať dôsledkom zlých rozhodnutí. Alebo z iného súdka výchovy - to čo ženy zvyknú vnímať ako krutosť otcov, býva od zrelých milujúcich otcov trénovanie pevnej vôle, ktoré dnes deťom na ich škodu tak veľmi chýba. Alebo šibnuté bláznenie sa? No veď to je predsa dôležitý tréning zvládania vlastnej prirodzenej agresivity, cvičenie priestorovej orientácie, rovnováhy, postrehu, motoriky... ale napr. aj fyzickej bolesti a únavy.
Nepáči sa Vám výraz milujúci otec? Ak by Vám partner len robil prieky, po pár týždňoch by si cez víkend radšej spravil vlastný program namiesto obmedzovania nejakým deckom. Ak je však pri dožadovaní sa kontaktov vytrvalý, veľmi pravdepodobne svoje dieťa miluje - to je to, čo dieťa od neho najviac potrebuje a je veľmi nerozumné dieťaťu to odopierať.
Ak napriek tomu zvažujete, či svoje dieťa pustíte k otcovi, prosím, pre dobro svojho dieťaťa vezmite do úvahy, že pre drvivú väčšinu detí rozvedených rodičov platí:
1. Vaše dieťa zrejme nepatrí do rizikovej skupiny, ktorej koronavírus vážne ohrozuje život alebo zdravie
2. Najmä pre zdravý vývin chlapcov (teda niečo, čo má vážne doživotné dôsledky, nie ako choroba, ktorá prejde za týždeň či dva) je obzvlášť dôležité, aby mali dobrý vzťah so svojim vlastným otcom. Matka v tomto nemôže otca nahradiť ani pri najlepšej vôli. Otčim alebo iný muž nahradí biologického otca len čiastočne. Chlapci vyrastajúci bez otca – to sú tí, ktorí buď majú násilnícke a despotické sklony, alebo na opačnej strane extrému sú zasa bytosťami „bez gulí“, neschopné postaviť sa na vlastné nohy, postarať sa o vlastnú rodinu, vzoprieť sa bezpráviu, obetovať sa...
3. Najmä pre dievčatá platí, že problémy so sebaúctou sú spôsobené chýbajúcim dobrým vzťahom s otcom, keď vyrastali. To sú tie ženy trpiace chronickými depresiami. Alebo ženy neustále meniace partnera, pretože u nich hľadajú to, čo im nemôžu dať, čo im mal dať v rodičovskom vzťahu milujúci otec. A tak nielen že sú v začarovanom kruhu znova a znova strašne nešťastné, ale ničia životy aj svojim partnerom a najmä vlastným deťom.
Kto má záujem o skúsenosť rozvedenej matky s touto témou, prečítajte si článok od rozvedenej právničky, alebo si ho pozrite na YouTube:
Mimochodom, Mgr. Anna Grellová z Kancelárie generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa o.i. vyjadrila, že rodičia sa majú riadiť právoplatným rozhodnutím súdu pri úprave rodičovských práv a povinností a že ani orgánom SPODaSK neprináleží interpretovať platné súdne rozhodnutia (Tzn. ak odporúčajú odoprieť rodičovi styk, prekračujú svoje kompetencie a podieľajú sa na marení výkonu súdneho rozhodnutia). A v prípade ak rodič, ktorý sa domáha styku s dieťaťom má nariadenú povinnú karanténu, je jeho povinnosťou riadiť sa podmienkami karantény (vydané príslušnými inštitúciami), svoje konanie aj vo vzťahu k dieťaťu musí podriadiť týmto podmienkam, uvedené platí aj v prípade, že povinná karanténa bola nariadená dieťaťu.
