„Neviem mami, prečo som šťastný. Len tak...som proste šťastný. Nič výnimočné sa dnes nestalo."
A ja som mu uverila. Bola to pre mňa vzácna chvíľa. Moje dieťa je šťastné ...bez dobrej známky v škole, bez pochvaly, že niečo urobilo, bez nového bicykla , či čokolády. Skutočné šťastie je totiž v nás, nemusíme ho nikde hľadať, je to pocit, je to množina vzácnych chvíľ.
Ak sa zhodneme na fakte, že šťastie nie je stav bytia, pripustíme zároveň, že šťastní nemôžeme byť stále. Nemusíme žiť v neustálej eufórii, treba si pripustiť aj bolesť, smútok, problémy či nepríjemnosti. Nemusíme to hneď považovať za prejav vlastného duševného zlyhania. Ak si prestaneme myslieť, že šťastie je odmena za dobrý život, tak si ušetríme mnoho sklamaní. Slovo „šťastie" by stratilo svoj zmysel, keby sme ho nemohli porovnať so smútkom, či duševnou bolesťou.
Šťastie by sa dalo prirovnať aj k umeniu, či talentu...je to schopnosť a nie tovar, čo sa dá získať. Pretože v každom momente svojho bytia rozhodujeme o tom ako daný okamih prežijeme.
Mnohí máme vytvorené v hlavách nereálne očakávania a pritom zabúdame, že ŠŤASTIE s veľkým „Š" predstavuje vzdušný zámok, či svetlo na konci tunela. Čakáme naň, akoby sme ho mali dostať naservírované v presne stanovený čas. Zvyčajne čakáme, kým sa nám narodí zdravé dieťa, že budeme šťastní...neskôr si postavíme nový dom, že budeme šťastní... potom čakáme, že nám dieťa úspešne zmaturuje, či dostane sa na vysokú školu a budeme šťastní .
Ale čo ak nie? Čo ak sa tak nestane, ako očakávame? Čo ak dieťa nebude celkom zdravé? Čo ak príde povodeň počas výstavby domu? Čo ak sa naše dieťa nedožije ani maturity? Kde sa zrazu stratí vysnívané šťastie? Preto, sa nepachtime za métou „šťastia", nesnažme sa byť závislí na „šťastí", lebo život nám takto uteká pomedzi prsty a ani si to neuvedomujeme. A nie vždy tá očakávaná méta musí mať happy end. Skutočné šťastie nerozpoznávame aj preto, lebo neraz očakávame niečo iné - niečo väčšie, žiarivejšie a vzrušujúcejšie.
Vychutnávajme si preto prítomné okamihy, naučme sa, aby nás vzácne chvíle, ako bola táto moja, naplnili pocitom šťastia.
krátky príbeh:
Muž po dlhých rokoch hľadania partnerky,konečne ju nájde a hovorí: "Si moje Šťastie" ...žena odvetí: "nechcem byť Tvoje Šťastie! ...radšej mi povedz, že si pri mne šťastný."
Šťastie je výraz pre pocit. Pocitom rozumieme vzácne...hneď ich zabudneme a takmer vždy si ich zapamätáme nepresne. /z filmu Shrink/
