Mária Rovňanová
Čakanie na šťastie
Prišiel ku mne 14r. syn a hovorí: „Mami, som taký šťastný!!" Čo nás napadne ako prvé? Otázka, pôvod šťastia. „Prečo si šťastný?" Áno, taká bola aj moja reakcia, lebo som neočakávala takú odpoveď akú som dostala.
NEODSUDZUJEM.Pohľad každého z nás je absolútne racionálny v zmysle toho, ako vnímame realitu. Len to vnímanie reality sa môže človek od človeka dosť podstatne líšiť. Keď má niekto iný pohľad na svet, najprv sa snažím jeho pohľad pochopiť. Niekedy ho možno nedokážem akceptovať, ale aspoň ho nekritizujem, len sa snažím vysvetliť, že sú aj iné možnosti videnia veci – napríklad to moje..:) Zoznam autorových rubrík: neškatulkujem, Raz sa nájdem, Súkromné, Moje kinderká, priblížim vám film
Prišiel ku mne 14r. syn a hovorí: „Mami, som taký šťastný!!" Čo nás napadne ako prvé? Otázka, pôvod šťastia. „Prečo si šťastný?" Áno, taká bola aj moja reakcia, lebo som neočakávala takú odpoveď akú som dostala.
Včera som zbystrila sluch aj oči a tuším na chvíľku zbledla aj moja aura, a rozum si odskočil na dovolenku, keď mi mladší syn, na otázku „Ako bolo dnes v škole?" hovorí:
alebo pohľad teenegera na naše zdravotníctvo. Dnes som pozorne vnímala situáciu, lebo môj syn sa rozhodol sám zájsť ku kožnému lekárovi, nakoľko sú prázdniny a jemu znovu začal znepríjemňovať život atopický ekzém. Pravdupovediac, má u mňa červený bod, za to, že to rieši cez prázdniny a nesnaží sa vymeškať zo školy.
Asi to poznáte rovnako ako ja. Prídete domov z roboty a pozerajú na vás nevynesené smeti, neumytý riad a organizovaný neporiadok v detskej izbe /tak to nazvali moje deti/. A doma nikoho...teda okrem 6 škrečkov v akvárku. A ak by sa aj našiel iný živý tvor, tak rozhodne bude sedieť pri počítači na sociálnej sieti, so školským zošitom pred sebou a popri tom hrať - vraj - strategickú hru so slúchadkami na ušiach, kde pri každej nepodarenej akcii musí o tom vedieť celý panelák a ja. Hmm..aké sú tie dnešné deti šikovné, keď chcú??
Zamysleli ste sa niekedy, čo to dá námahy vychovávať dieťa, a pritom si večer líhať do postele s dobrým pocitom na duši, že hádam to robíme najlepšie ako vieme, s láskou? Že niekedy nemáme ani čas zamyslieť sa práve v tej kritickej chvíli a musíme dieťa upozorniť, či pritúliť, prípadne capnúť výchovnú po zadku okamžite? Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti...svätá pravda! Až teraz dávam mojej mame za pravdu. Ale uznávam, keby niet tých starostí, tak niekedy ani nevieme, že žijeme. Jedna otázka od dieťaťa vás občas poriadne preberie, ako mňa včera táto:
"Marně se vlastního osudu ptáš, co dnes a zítra schystá" ..takto sa to spieva v pesničke a verte mi, ja som sa ani nepýtala a predsa včera niečo o 21h nachystal.
Dnes večer bude chodiť Mikuláš. Aj ku mne prišiel presne pred 18timi rokmi a doniesol mi uplakaný balíček. Vážil 3 100g a meral 53cm. Pamätám sa, pršalo. Najviac ma prekvapili jeho "drobné" chodidlá, dlhé 10cm. Vtedy som si povedala: „Ty budeš poriadny vysoký chlapisko!“