Popelka umouněná tentokrát nie od popela ale od múky a zrazu zvoní zvonček pri dverách. Hm...veľké dieťa /pardón, čerstvý dospelák/ má kľúče, menšie dieťa je doma, kapor vo vani a Ježiško predsa ešte nechodí?? – pomyslela som si. Sused! "Niekde od Vás tečie voda" – zvestoval mi novinku. V prvom momente šok, ale trošku som si vydýchla, keďže sme tentoraz na prízemí. Hold, všetky nedostatky v prenajatom byte ihneď neodhalíte. Vaňa pekne okachličkovaná, len tak tak som našla nejaký tajný otvor, baterku medzi zuby, dve ruky voľné, ale nechcite vedieť, čo všetko ostalo pod vaňou po tých stavbároch...ledva som tam vtesnala misku ako prvú pomoc. Zistila som, že odtok pod vaňou kvapká...pekne ako metronóm a zrejme hydroizolácia v kúpeľni žiadna. Mala som dve možnosti. Zavolať o takom čase vodára alebo vypustiť vaňu a čakať do pondelka.
- "Macko, musíš toho kapra predčasne zabiť ty!" – oznámila som môjmu 13 r. synovi, nakoľko táto nám nemilá činnosť bola prichystaná pre divokejšieho lovca /staršieho syna/, ale ten bol pár km od miesta činu.
- "mami, ja som to ale ešte nikdy nerobil, len som sa díval!?" – syn tuším zbledol viac ako ten kapor. Ale bol duchaprítomný, zavolal bratovi a asistencia fungovala.
- "mami, ty sa radšej nedívaj" ...a tak som mu uvoľnila miesto v kuchyni po medovníčkoch a vzdialila sa.
Za chvíľku len počujem monológ /pozor!!!..nemali by to pre istotu čítať slabšie povahy a ochrancovia zvierat/:
- booože, ja to nezvláááádnem!
- Óóóch, prečo jaaaa??
- Kapor, nedívaj sa na mňa tak...:(
- Pomoooooc, on stále žije aj keď má pol hlavy odrezanej!!!
- Prečo na mňa hubu otvoril?
- Už sa neplieskaj prosíííím, však už si mŕtvy!!!
- A to mám holou rukou vybrať tie vnútornosti??
- No ak sa teraz nepovraciam, tak už nikdy...ooooch
- Mamiiiii....už môžeš! ...ešte smeti vyhodím.
Po tejto vete som si vydýchla, pochválila svojho syna za statočnosť so slovami: "Si statočný! Už by si vo voľnej prírode od hladu nezomrel" :)) Skutočne som bola milo prekvapená ako to celé zvládol.
"Mami, dáš si so mnou horúcu čokoládu? Uvarím??" – zaznelo po chvíli z jeho úst. Bolo to ako balzam na moju dušu v tej neskorej nočnej hodine.
Na záver by som len dodala to, čo sa spieva v pesničke na záver: "Věř mi, že království padne, když schází v něm láska, chraň své tři oříšky, třeba tě zázrak potká, potká, potká, možná taky stokrát."
Všetkým prajem Vianoce plné milých zázrakov! ...a nebojte sa, všetko zlé je vždy na niečo dobré :)
