Zoberme si dobu, keď sa ľudia brali väčšinou z lásky a nie kalkulačky, kto má aký majetok a keď byty boli len štátne, podnikové a družstevné. Taktiež aj deti prichádzali na svet z lásky a nie z kalkulačky, či už máme auto, byt, koženú sedačku, umývačku riadu a či už naozaj si môžeme dovoliť to dieťa. Dnes mám pocit, akoby dieťa bola nejaká vec, ktorú si buď môžeme alebo nemôžeme dovoliť. Pojem exmanžel či exmanželka nemusia byť dnes len výsledok nevery sociálnych sietí /ako väčšinou čítam/ ...je tu aj závislosť /alkoholizmus, gamblerstvo a iné pliagy/.
No a ak sa zosobášili v tej dobe dve chudobné kostolné myši, keď sa ešte platila staromládenecká daň a z lásky počali myšičky, a pošťastilo sa im bývať v rodičovskom byte bez svokry, tak aby to nemali také jednoduché, podľa prírodného Zákona Universa - rovnováha musí byť, sa po štrngajúcej revolúcii mohlo stať, že následovala buď nevera alebo závislosť - na vyváženie. Druhé šance sa dávajú, ale deviate už nie. A tak svokrina myšacia diera ostala myšiakovi a mamička s myšičkami ostali pod mostom.
V novej kapitalistickej porevolučnej dobe so socialistickými rozprávkami s happy endom na plazmách, sa mamička myšička rozhodla zabezpečiť pre detičky aspoň jednu izbičku pre nich a jednu pre seba. Ani v jednej banke nepochodila, hoci mala priemerný slovenský zárobok. Paradoxom ostáva, že keby mala myšička nehnuteľnosť, tak každá banka jej s radosťou ten hypotekárny úver poskytne. No ale uznajte, potrebovala by kupovať krabičky-izbičky keby mala nehnuteľnosť ako zábezpeku? Dnes by som potrebovala na úver 50 000 € čistý mesačný príjem 900 €. Splátky na 24 rokov po 322 €. Trošku som sa pobavila a vyskúšala som na nich aj taký ťah, že mám tetku v Amerike, že doláre posiela, že mám čím splácať, aj keď príjem nevykazujem. Zabudnite!
A keďže išla zima, musela si nejaké krabičky-izbičky zobrať do prenájmu...to sa predsa oplatí!!! Ale po márnych pokusoch, dostať do zmluvy viac ako 1 rok prenájmu sa nepodarilo. A tak každý mesiac chodil ujo-potkan pre zárobok osobne a zároveň očami prebehol, či je všetko s krabičkami-izbičkami v poriadku. Za málo peňazí veľa muziky nebýva, ale počase sa aj potkanovi začalo máliť. Predsa s jedlom rastie chuť, že áno? Tak po troch rokoch museli myšky s odratými uškami a skrátenými chvostíkmi do novej krabičky....a po ďalšom roku znovu do novej, lebo niekto zrejme zabúda, že zmluvy nie sú určené na záchod miesto toaletného papiera ..a reči sa hovoria a chlieb sa je.
A môžete mi hovoriť koľko chcete o právach a právnom štáte, či budete platiť poctivo na účet alebo rovno do ruky prenajímateľovi, v tomto smere má vždy výhodu prenajímateľ. Mamičky-myšičky, ktorých sa to týka /a je vás isto dosť/, nevzdávajte to, možno raz sa usmeje šťastie aj na vás, prinajmenšom v podobe úsmevu vašich myšičiek-detičiek, keď už nebudete vládať vláčiť tie krabice a nábytky s výčitkami „čo na to vaše deti??" a oni sa usmejú a povedia: "maminka, nič si z toho nerob, my sme si už na to zvykli" :))
..a k tomu novému opasku len toľko...kde sa odrazia odvody do Zdravotnej poisťovne za prenajímanie bytu? Bingo!! Od prvého mám opäť vyšší prenájom a špagát miesto opasku.
