Začnime príkladom...ráno želáme niekomu „Dobré ráno!" Uvedomujeme si čo skutočne hovoríme, alebo to želáme len preto, že sa to patrí? Lebo ak sa to LEN patrí, tak takýto pozdrav nemá žiadny energetický náboj, žiadnu hodnotu.
Keby sme naozaj uvedomelo želali každému dobré ráno a boli by sme koncentrovaní na toto želanie, so srdca by sme vedeli, že chceme aby sa v to ráno dobre cítil, aby bol šťastný. Darujme dobré ráno s úsmevom na tvári. Úsmev nás predsa nič nestojí. Všímajme si, čo hovoríme, aké významy majú naše slová a pochopíme, koľko rutiny, klišé a programov zo seba dokážeme povedať. Dajme slovám energiu. Nielen tým slovám nabitých negatívnou energiou, keď sa na niekoho hneváme. Pozorujme samého seba, pozrime sa na seba reálne. Nerobme rozdiel v správaní napr. voči vlastnej matke a vlastnému dieťaťu, či k šéfovi a podriadenému. Pozorujme nielen to, ako sa správame, ale aj to, čo rozprávame.
Sebauvedomenie znamená robiť všetko z vedomej roviny a niesť za svoje skutky zodpovednosť. Rozhodnutie je na nás.
"Ja ti môžem ukázať cestu, ale kráčať po nej môžeš iba ty sám. Ja ti môžem ukázať vodu, ale iba ty sám môžeš piť. Prečo márniť čas tým, že na mňa budeš zasnene pozerať? Cestu poznáš. Tak choď! Voda je priamo pred tebou. Pi!" /A.de Mello/
