A aby to neboli len reči, uvediem pár príkladov z môjho života:
Polievka
Raz pri káve v OC nastavil dlaň bezdomovec, aby som mu prispela na polievku, že je hladný. Moje skúsenosti boli doteraz také, že miesto polievky to bola fľaša čuča. Ani priateľ nedal. Vzápätí ale hovorím priateľovi: „keby som vedela, že si naozaj kúpi polievku, tak mu prispejem!“ Pozorovala som bezdomovca, ktorý vyžobral pár centov a verte, musela som sa sama pred sebou zahanbiť...on si tú polievku naozaj kúpil! Dostala som lekciu. Keby nebolo....ale viac som ho odvtedy nestretla.
Kvietok
V ten letný deň bola dosť hustá premávka pri našej mestskej hore, tak sme na prechode čakali...ja a malé dievčatko. Neviem ako sa ku mne priplietla, ale zrazu tam stála. Urobila krok do vozovky ale ja som je položila ruku na hlavu so slovami „počkaj“. Podala som jej potom ruku a spolu sme prešli na druhú stranu. Zrazu sa bez slova rozbehla...vrátila sa ku mne a podáva mi malý žltučký iskerník so slovami "ďakujem teta". Usmiala som sa na ňu a každá sme išli svojou cestou.
Kniha
To, že dostanem od známych tip na knihu nie je nič zvláštne, ale to, že prídem do kníhkupectva a majú jediný kus, tak aj to by bolo "normálne". Ale ak ten jediný kus hľadám s predavačkou 40 min. to bol pre mňa výkon..vzhľadom na moju trpezlivosť :) Ale všetko je tak ako má byť! Predajňa bola novootvorená a knihy chaoticky uložené. Ani podľa autora, ani podľa vydavateľa. A tak pri tom hľadaní som sa rozhodla, trošku im urobiť poriadok /samozrejme v spolupráci s predavačkou/ :)) Verte, v ezoterike a náboženskej literatúre sa veľmi ťažko hľadá. V jednej chvíli držím knihu v ruke a spoza môjho chrbta sa víťazoslávne ozve jedna pani, ktorá tam stála tiež dobrých 5min.: "počkajte, práve túto knihu hľadám!!" Neviem prečo ma v tej chvíli napadlo - Misia splnená! Hľadanú knihu doteraz nemám...nevadí, asi mi nebola súdená :)
Kočík
Bola som objednaná na určitú hodinu na rehabilitáciu. Asi desať minút pred hodinou "H" lekárka na pokec ku kolegyni oproti. Mešká...netrpezlivo sledujem čas na mojom mobile. Keď sa rozhodla vrátiť do ambulancie, pristaví ju mamička s dieťatkom a žiada informáciu ohľadom zabezpečenia kočíka pre postihnuté 7r. dieťa. Doktorka, mierne zúfalá, podala mamičke katalóg s pomôckami, so slovami „ale bolo by lepšie keby ste mali nejaký vyhliadnutý“. Nedalo mi to, a tak som tej mamičke dala telef.číslo mojej známej, nech sa nakontaktuje, nakoľko aj ona má postihnuté dieťa a viem, že kočík už vybavovali a boli spokojní s veľkosťou, hmotnosťou aj prevedením. Mamička s iskierkou nádeje odišla, a to ani nevedela, že ak zavolá, ten kočík jej moja známa podaruje. Takže, keby nebolo...ale to už viete.
