A pritom som o žiadnu pomoc nežiadala, len som konštatovala svoju situáciu. Neviem, z čoho sa odvodzuje slovo bezdomovec, ale aj to je skutočné, že keď som menila občiansky preukaz, pani pri okienku skonštatovala, že som bezdomovec /ale to len na okraj ako vysvetlenie nadpisu toho článku/.
A taktiež neviem, čím to je, že tak málo ľudí vie ako poskytnúť radu ženám v situácii, keď sa ocitnú s deťmi bez strechy nad hlavou? Žeby to bolo tým, že sa tie ženy hanbia o tom hovoriť? Verte, naozaj je v takej situácii každá rada dobrá pre takú ženu. Lebo ona musí riešiť momentálnu situáciu a niekedy je to aj o polnoci. Poraďte jej ak môžete, Krízové centrum pre matky s deťmi, ktoré sa nachádzajú v každom väčšom meste...či už ste sused, priateľ alebo len okoloidúci.
Súhlasím s tým, že každý máme nejaký problém vo svojom živote, ktorý musíme riešiť a jednoduchšie je pre niekoho odsudzovať , ak sa nás to bytostne nedotýka. Ľudia zvyknú používať vety:
Aký išiel, takú našiel..
Má čo chcela, čo si zaslúžila!
Prečo si zobrala takého debila?
Nikdy neviete koho si beriete a ani nemôžete predpokladať psychické zmeny u človeka. Nikdy sa totiž neocitnete v rovnakej situácii 2x, zakaždým budú okolnosti iné, psychika zúčastnených iná a dokonca aj to počasie iné, ktoré tiež má nezanedbateľný vplyv na ľudí.
Ďalšie skutočné príbehy:
1.
Z manžela sa stal gamblér a neskôr aj alkoholik. Nemali núdzu o peniaze, a preto začal stávkovať. Skúsila otvoriť ústa, zmlátil ženu, deti a pekný deň za ním. Rozviedla sa, ale nemala na to, aby vyplatila manžela, tak ostali bývať v spoločnom byte. Situácia sa samozrejme opakovala, tak sa rozhodla zobrať deti a odísť. Nevedela kam, ale našla Krízové centrum pre matky s deťmi. Ak žijete vtakom strese, verte, že skôr či neskôr si uženiete nejakú chorobu. Skleróza multiplex. Nevyliečiteľná, dá sa medikamentami, kúpeľmi oddialiť. Viete, že ostanete raz na vozíku. Možno sa stým dá zmieriť, ale ako sa zmieriť, že pri tom všetkom musíte vychovávať svoje deti?
Nie každá má rodičov či starých rodičov aby pomohli. Iné sú kilometre vzdialené od tých svojich, ale čo ak kvôli práci tam nemôže žiť? Má prácu, nemusí bývať v krízovom centre, stačí garsónka ale z toho čo zarobí sotva vyžije.
Ľudia sa čudujú, ako môže žena doma vydržať, keď je týraná, prečo neodíde? A kam?? Mnohé ani nevedia o existencii krízových centier, kým im lekár nenavrhne psychológa, ktorý im to poradí. Je málo žien, ktoré sa pôjdu sťažovať lekárovi s modrinami.
2.
Muž príde o robotu, je z toho frustrovaný tak, že začne piť. Príde vnoci domov, zmláti ženu, niekto aj deti a pekný deň za ním. Žene v snahe zavolať políciu manžel vyhodí mobil von oknom! Hluk sa nedá prehliadnuť, susedia zavolajú políciu. Polícia príde, chce vojsť do bytu, manžel sa postaví do dverí so slovami: „Ste na mojom pozemku, dovnútra vás nepustím!!" Tak ostanú stáť pred dverami, zavolajú si pred dvere vystrašenú a uplakanú matku sdeťmi.
„Pani, poďte s nami, spíšeme zápis".
„však mám vo vnútri dve malé deti a som v ponožkách??" ...obula topánky, zobrala deti a išla
Po spísaní zápisu, aby sa mohla s deťmi vrátiť domov, zobrali manžela na noc do väzby, kým vytriezvie. Čo myslíte, čo ju čakalo až sa doma znovu stretla s manželom?? Verte, že je vám jedno v tej chvíli či máte spoločný byt alebo iný majetok..túžite len po jednom. Odísť. Ale kam??
Niektoré sú tak zúfalé, že nechajú deti manželovi a odídu samé. Sama skôr nájde útočisko. Bolí ju z toho všetko, aj duša. A tak časom zvolí pre ňu najlepšie východisko - sebevraždu.
Najskôr pochop, potom súď... ak máš právo súdiť
