- po naštartovaní mobilu, keď baterka prosila o šťavu, nabíjačka nedobíjala...."čo je???.. kontakt na nabíjačke prerušený?" ..rozobrala som mobil, vyčistila kontakt na batérii...a nič
- vytiahla som maxikalkulačku /tak hovoria deti môjmu notebooku/, pripojenie na net - nič. "No čo, asi to deti na noc odpojili", nejdem ich rušiť zo spánku.
- pozerám tv program, ktorý som celé sviatky nevidela, zoberiem ovládanie...a televízor nič.
Vtom som ale na chodbe započula rozhorčené hlasy susedov: "to predsa nie je možné aby nás len tak niekto odpojil od elektriny?!!" Pousmiala som sa nad mobilom, televízorom aj internetom a išla som si uvariť kávu. Moju kávu, bez ktorej sa deň ani nezačne.
"Jááááj Bože, aj s technikou!!!" a postavila som rýchlovarnú konvicu opäť na svoje miesto.
"Ešteže mám plynový sporák!!" ...hahaha...kombinovaný, iskra neiskrí :))
"Zápalky!" ...hahaha...a načo by nám doma boli? Už som bola smutná, že ani tá káva nebude, keď som zazrela po byte moje rozostavené sviečky.
" Zapalovač!" ..a bolo svetlo..či vlastne káva :))
A tak som sa s kávičkou v dlaniach zamyslela hľadiac von oknom, že ako sme zvyknutí na určité samozrejmosti ako je elektrina, teplá voda či teplo v byte. Možno to celé znie banálne, ale napadlo by vás, že nemáte prúd, keď vám na rádiobudíku, ktorý je nonstop v sieti, svietili pri zobúdzaní zelené číselká?
Nič na svete nie je samozrejmosť! Ani ten náš život, ani to, že ráno vstaneme a otvoríme oči...
