„Mami, predstav si, že dnes učiteľka nazvala spolužiačku pred tabuľou šlapka"!!
Dobre čítate. A to len preto, lebo nebola dostatočne pripravená na hodinu cudzieho jazyka. Chvíľu som rozmýšľala, či ňou nie som aj ja, lebo tiež sa na mňa nalepilo akosi málo ruštiny či nemčiny za socializmu.
„Mami...a zo slohu som dostal 2/3...ale predstav si, že kamoš dostal 1/1 !! On nikdy doteraz nedostal zo slohu jednotku, a tak sa ho učiteľka pýtala, či to robil sám. Povedal, že mama. A ona mu aj tak tie známky zapísala" ...a čo maminky, ktoré slohovať nevedia? Čo keby sme išli všetky spolu na kávu, napísali jeden veľký sloh a pani učiteľka „bude v očích mít úžas jak Alenka v říši divu"?
Práca učiteľa je náročná, uznávam. Ale nie každý, kto vyštudoval pedagogiku musí mať vzťah k deťom. Ten si titulom neurobíte. Ale o čo dnes ide niektorým učiteľom? Aby naučili, či aby vykazovali dobrý priemer? Udivuje ma, ak mi večer syn predloží učebnicu slovenského jazyka so slovami: „Mami, neprecvičíme si tieto dva diktáty? Zajtra jeden z nich píšeme."
Chápete? Keď sa mi 3x za večer na pár sekúnd zastaví rozum, kľudne sa môže stať, že jeho činnosť sa už neobnoví :)
