Práce je dosť a tak drieme od rána do večera. Dokonca aj sobotné dopoludnia trávime v práci a až potom sa dá plánovať víkend.
Aj to málo z voľného času, ktoré nám ostáva sa snažíme zužitkovať a tak väčšinou vyrážame spoznávať rôzne kúty afriky. Niekedy stačí dohodnúť sa na svetovej strane a ide sa.
Nahodím si slnečné okuliare, vyložím si nohy, uchlipkávam z drinku s africkým názvom Savanna a nechám sa viezť...
Pri takýchto cestách do neznáma vždy nabalím okrem potrebných drobností aj veľa cukríkov, čokoládiek, niekedy debničku ovocia a nakúpim základné potraviny aby bolo čo jesť. Ak je čas, urobím známe "lepáky" a strčím "čo domácnosť dala" medzi chleby.
Povinnou výbavou je cestovná chladnička naplnená drinkmi po vrch zasypaná ľadom. Veď aby sme cestou nevysmädli.
Často sa stáva, že zablúdime do chudobných dedín-townshipov kde ľudia bývajú vo svojich jednoduchých chatrčiach s malými políčkami, tí bohatší aj s malým majetkom v podobe kozy či sliepok.
Deti sa hrajú popri prašných cestách, tancujú a spievajú si. Až srdcervúce milosrdné je byť dieťaťom. Na pohľad im nič nechýba. Na podmienky v ktorých žijú sú upravené a čisté a stále veselé, hrajú sa s tým, čo majú a tešia sa aj z toho mála.
Keď takýmito dedinami prechádzame, majú trocha obavy, na druhej strane sú zvedavé. Keď však zamávam, nadšene opätujú pozdrav a mávajú všetky.
Zastavili sme pri skupinke detí a ja pripravená s cukríkmi som začala rozdeľovať aby sa každému ušlo a aby to bolo aspoň trocha fér.
Keď som jednému chlapčekovi podávala cukríky, zobral si ich nie príliš nadšene, pozrel sa mi do očí a povedal:
„Kúsok chleba..."
Doteraz ma mrazí pri tom pocite, keď dieťa uprednostní krajec chleba pred cukríkom. A ten úprimný, trocha vystrašený pohľad, či si môže dovoliť spýtať sa ma niečo také...
Prekonal strach, hlad mu našepkával že to môže skúsiť...
Nechali sme tam všetko jedlo, čo sme mali...
Tento chlapček ma naučil veľa jedným pohľadom do očí a jednou krátkou vetou....
Drieme to hlboko vo mne a núti ma to premýšľať...ach ako je nám dobre....
Chystáme sa tam znova so zásobami jedla a ovocia.
Chcem im to rozdať a tešiť sa ako sa tešia.
Ja viem, je to len kvapka v mori...ale aj tak...
