Dnešný príbeh, či skôr jeho názov vystihuje množstvo iných príhod a príbehov, ale jednoznačne k tomuto patrí snáď najviac. Párkrát som sa s týmto slovným spojením stretol ešte počas manželstva, nikdy som však presne nevedel čo všetko „opičia láska“ v sebe zahŕňa a čo presne znamená. V súčasnosti mám v tomto celkom jasno. Dovolím si zacitovať z nemenovaného zdroja, pretože tento popis je veľmi zrozumiteľný a lepšie sa to snáď ani napísať nedá:
„Negatívom takejto lásky je, keď matka uspokojuje prostredníctvom dieťaťa v prvom rade svoje potreby. Svoju materskú "rolu" berie ako poslanie, cez ktoré sa môže realizovať a dokazovať (sebe aj okoliu), že je jednoducho skvelá a nesmierne starostlivá matka, ktorá sa pre svoje dieťa bez váhania "obetuje". Veď chce pre svoje dieťa len to najlepšie, bez ohľadu na okolnosti.
V našej spoločnosti je takýto "model materstva" veľmi oceňovaný, takáto matka glorifikovaná a teda takejto matke jej činy skutočne prinášajú uspokojenie.
Často si však pritom vôbec neuvedomuje, že svojou prehnanou láskou a pozornosťou dieťa spútava, bráni mu v prirodzenom vývoji a vedie ho k pasivite a apatii.
Takáto matka proste odmieta fakt, že osobnosť jej dieťaťa a jej osobnosť sú dva samostatné a jasne diferencované subjekty. V skutočnosti je takáto matka nezrelá, má len obmedzené spektrum na klasifikáciu okolitých ľudí a len obmedzený repertoár emocionálnych reakcií. Tie majú skôr archaický charakter, napr. vlastniť všetko, rozhodovať o všetkom, zvíťaziť na celej čiare. V záležitosti detí to potom znamená "mať deti vo výlučnom vlastníctve" a tiež "byť výlučným architektom duše svojho dieťaťa".
Takáto matka tiež veľmi často vstupuje a zasahuje aj do osobného života svojho potomka. Zákaz alebo lustrovanie kamarátov, partnerov a spoločné trávenie času s mladými, keď by pár mal byť osamote, je ďalším typickým znakom matiek, ktoré imaginárnu pupočnú šnúru jednoducho odmietajú odstrihnúť.
Sociálna izolovanosť, nedostatok osobného priestoru a premrštené prejavy lásky môžu osobnosť dieťa poznamenať do takej miery, že ho rozhodujúcim spôsobom poznačia na celý život.“
Tu by som už nadviazal na predchádzajúce príbehy a rozviedol do širších súvislostí ten dnešný. Popíšem v ňom dve udalosti, ktorých základom je okrem iného aj „opičia láska“. Dokonca z môjho pohľadu „úplne zvrátená“.
Otec, tak ako mu vytýčil ctený súd v rozsudku šiel vziať deti k svojej exmanželke na spoločný víkend. Že nie je všetko v poriadku, zistil už počas telefonátu, pretože mal prísť pre deti k ich bytu a nie ako zvyčajne na parkovisko vedľa bytovky. Keď mu otvorili dvere situácia sa razom vyjasnila. Matka detí bola na chodbe, v pyžame a v polohe, ktorá naznačovala, že nie je zdravotne fit. Ozvali sa gastro problémy z minulosti. Spomínaný otec sa ponúkol pomôcť v rámci svojich možností – naivný ako vždy, že si vezme začiatkom týždňa dovolenku a nechá deti u seba so servisom v rámci školy a krúžkov. Odpoveď sa dala predpokladať: „Nie je treba, poradím si sama“, odvetila jeho ex, ktorá vyzerala, že má v tom čase problém hlavne sama so sebou. „V nedeľu sa ozvem a dohodneme sa čo a ako“, opätovne potvrdil ponuku otec. Víkend prešiel veľmi rýchlo, vlastne ako každý spoločný. V nedeľu pri návrate detí domov, im dvere otvorila matka detí, ktorá síce vyzerala lepšie ako pred dvoma dňami, ale určite nebola zdravotne celkom v poriadku. Otec zopakoval ochotu nechať si deti u seba, kým sa nezotaví...samozrejme neuspel. Diagnóza matky nebola tragická, mnoho ľudí ma podobné problémy...nepoznám však nikoho, kto by nebol aspoň týždeň hospitalizovaný v takomto prípade a nedostával adekvátnu liečbu na nemocničnom lôžku. Táto žena však patrila zrejme k výnimkám...kamarátka – lekárka jej vybavila liečbu „ambulantne“...ak sa to vôbec dá pomenovať prívlastkom „ambulantne“.
O nejaký čas neskôr sa otec snažil počas „nepárneho víkendu“ dovolať svojim deťom. Telefón zdvihla ich matka a so zatiahnutým hlasom mu oznámila, že je v nemocnici. Po úraze, počas víkendu, jej museli operovať končatinu. Otec detí okamžite ponúkol pomoc. Keďže ošetrujúci lekár bol jeho dobrý známy, rýchlo zistil, že operácia dopadla dobre a všetko by malo byť v budúcnosti v poriadku, bez nejakých vážnych následkov. Samozrejme túto dobrú správu oznámil svojej ex. Reakcia však bola celkom iná ako očakával. Nie, nečakal poďakovanie či prípadné slzy dojatia...ale ani na strohú vetu v zmysle „nikto sa neprosil o tvoju pomoc“...nuž čo, stáva sa. A čo deti? Nie, nezostali bez svojej matky ani o hodinu dlhšie ako to bolo nevyhnutné. Matka podpísala reverz a rýchlo sa ponáhľala do svojho obydlia za deťmi. Veď reálne hrozilo, že ak by zostala nejaký deň v nemocnici, tak by ich otec mohol byť s nimi dlhšie ako dva dni počas dvoch týždňov. Uznajte, predstava, že by starostlivú matku čo i len na pár dní nahradil nejaký ich „nezodpovedný“ otec...noooo, celé zle...
A na dôvažok ešte doplním aj niečo z toho nasledujúceho víkendu, kedy už matka bola v teple svojho domova, síce ubolená a obmedzená pohybom, ale šťastná, že sú pri nej jej ratolesti – jej majetok. Otec prišiel ako vždy vziať deti na víkend. „My chceme zostať s maminou doma, pretože sa musíme o ňu starať", povedalo staršie, asi 10 ročné dieťa. „Budeme jej variť čaj, pretože sama to nezvládne", pokračovalo. Ich odpoveď by bola za iných okolností možno celkom logická. Avšak v tomto prípade zrejme nie. Samozrejme hrdá matka okamžite vycítila príležitosť, ako využiť svoj momentálny handicap vo svoj prospech tak, aby nemuseli deti stráviť víkend s otcom...
Hmmmm...keď tak premýšľam, pokiaľ by sa mne také niečo stalo, asi by som bol sebec a chcel byť sám, len tak oddychovať a liečiť sa. Najmä ak viem, že o deti je a bude postarané...ale ja som len obyčajný muž. Neobyčajná matka situáciu vyrieši celkom inak. Bude bojovať s bolesťou a pritom si naloží na ramená ešte viac ako bežne. Samozrejme bez „postranných úmyslov“.
Spomínaný muž, teda okrem iného, raz opäť strávil víkend bez detí, ktoré mali potrebu starať sa o svoju ubolenú matku. Predpokladám, že celé okolie – najmä to mienkotvorné, ktoré vnímalo tieto udalosti sa len utvrdili v tom, že je to jeden nezodpovedný, bezcharakterný a cynický egoista, ktorý nechal deti s ich matkou v čase, keď sa sotva dokázala postarať sama o seba.
