Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
Dnes som chcel začať tým, čím som minule skončil, ale úplne na úvod musím doplniť niekoľko zásadných vecí.
Prvá z nich je, že Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, zaslal Adamovi reakciu na jeho sťažnosť, o ktorej bude ešte zmienka v ďalšom blogu. Okrem toho, že bola napísaná už 7.3.2024, doručená bola takmer o mesiac, až 3.4.2024. Úrad komisára zrejme čakal, čo bude nasledovať v ďalších blogoch a zrejme dúfal, že to celé nechám ísť do stratena a nedovolím si o nich nič napísať. Nuž, napísal som a budem opäť a znovu. Ich reakcia je slušne napísané, alibistická, vecne nesprávna znôška viet, bez konkrétnych odpovedí na konkrétne otázky . Určite ju zverejním, aby ste si mohli urobiť vlastný úsudok, ako sa Úrad komisára zaoberá vecami, ku ktorým má dôkazný materiál a ktoré sú priamo v náplni ich práce. A keďže je to štátna a verejná inštitúcia a korešpondencia nie je súkromná, budem uvádzať mená ľudí, ktorí spracovávali resp. sú podpísaní pod takýmito dokumentami v plnom znení.
Po druhé, chcel by som sa ospravedlniť každému čitateľovi, ktorý dnes čaká nejaké nové odhalenia v DSS. Aj o nich ešte budem písať, ale v rámci zachovania chronológie musím zakomponovať aj iné veci s tým súvisiace. Tieto dva blogy budú venované najmä Úradu komisára a korešpondencii s ním. Možno sa vám to nebude zdať až také zaujímavé, ale je to žiaľ nevyhnutné, najmä pre ucelenosť celého tohto príbehu.
A po tretie, rád by som požiadal každého, kto si myslí, že má zmysel pomôcť ľuďom, ktorí sú odkázaní žiť v nejakej DSSke a ktorí sa možno stretli s podobným problémom ako Tibor, aby dali zdieľať tento blog či iné, čo najširšej verejnosti. Určite sa nájdu medzi nami ľudia, ktorým to nie je ľahostajné a môžu pomôcť napr. zo svojej pozície v inštitúcii, kde pracujú.
Ďakujem.
Adam bol sklamaný so samotného stretnutia, ale dal tomu šancu a veril, že sa veci nejako pohnú. To ešte netušil, že odpoveď Úradu komisára mu vyrazí dych a uvedomil si, že tadiaľto cesta určite nevedie.
Pripájam kópiu listu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Ako sa z nej dá dočítať, tak Úrad komisára nezistil žiadne pochybenia, DSS predložila všetko čo od nej požadovali a konštatujú tri dôležité skutočnosti.
1. Nebolo zistené, že by zamestnanci DSS pri správe Tiborovho majetku postupovali v rozpore s jeho záujmami.
2. Tibor si s podporou zamestnancov dlhé roky pomerne „slušne spravoval svoje finančné prostriedky“.
3. Úradu komisára nie je zrejmé, prečo sa Adam stal disponentom k jeho účtu.
Nuž takto. Pána Mgr. S. z Úradu komisára nezaujímali niektoré predložené materiály, ktoré mal Adam so sebou a zrejme ich úrad nepotreboval ku kontrole a stačilo, že im DSS predložila tie svoje, samozrejme nekompletné a dôkladne vyselektované.
Na druhej strane sa v dostatočne veľkom priestore venovali informácii, že sa Adam stal disponentom k Tiborovmu účtu. Úrad komisára nezaujímali okolnosti, za akých sa tak stalo. Ani to, že Adam za prítomnosti ďalšieho svedka dôkladne vysvetlil Tiborovi dôvody, prečo by bolo vhodné, aby mu na jeho financie dohliadal a že má všetko potvrdené Tiborom na audio či video zázname.
Dokonca ani to, že Adam ako disponent k Tiborovmu účtu vie celkom jednoznačne preukázať a vydokladovať každú jednu položku, ktorú kupoval pre Tibora na základe Tiborovej žiadosti. Nuž ale prečo by mali Úrad komisára zaujímať také triviálne veci, však...?
Ešte doplním z posledného odseku vyjadrenia Úradu komisára: „...prezentujete záujem namiesto neho realizovať platby, ktorých realizáciu si dokázal za obdobie viac ako 10 rokov zabezpečiť na primeranej životnej úrovni sám.“
O realizácii platieb za „asistencie pracovníkov DDS“ som písal v predchádzajúcom blogu. Tam je odpoveď ako si Tibor „realizoval platby“ z účtu, o ktorom nemal žiadnu vedomosť.
Keď to zhrniem, tak je podľa Úradu komisára vlastne všetko v poriadku, veď DSSka Tiborovi pomerne úspešne pomáhala spravovať jeho financie. To „pomerne“ je to najsprávnejšie slovo a presne vystihuje ako hospodárila DSSka s Tiborovými úsporami. Veď ak máte na účte povedzme 5.000 Eur ale mohli, či skôr mali by ste tam mať 15.000 Eur, o ktorých však neviete, tak tých 5.000 Eur je „pomerne“ pekná suma a môžte sa samozrejme tešiť, ako vám vaše financie DSSka „úspešne pomáhala spravovať“. Je to nehoráznosť, napísať do vyjadrenia podobnú formuláciu. Nuž, ale čo očakávať od pána komisára Mgr. S. z Úradu komisára, ktorému unikajú základné veci a donedávna nechápal, ako si klient DSS môže vôbec niečo nasporiť.
A ešte jedna vec stojí myslím za zmienku. Vo vyjadrení sa uvádza: „Adam doplnil svoj podnet, že Tibor nemá k dispozícii svoje zmluvy, ktoré podpisoval v DSS“. Len pre úplnosť, jedná sa o Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, Pracovnú zmluvu pre Chránenú dielňu, darovacie zmluvy.
Nechápem, že vo vyjadrení je spomenutý Adamov podnet ohľadom jeho zmlúv, ale tam to začína a končí súčasne. Je to pozoruhodné, ani sa neunúvať odpovedať na konkrétnu vec v spomínanom podnete.
Mimochodom, viete si prestaviť, že podpíšete s niekým nejakú dvojstrannú zmluvu, nech už sa týka čohokoľvek a nemáte ju k dispozícii? A naviac ak sa zmluvne zaväzujete napríklad k nejakému finančnému plneniu? Asi ani omylom. Ale čo ak by ste boli na takej mentálnej úrovni, že horko – ťažko prečítate text s niekoľkými riadkami a naviac nepochopíte takmer nič, čo je v danom dokumente uvedené. Podpíšete ho, pretože vám pracovníci zariadenia vysvetlia, že je to len formalita resp. stačí ak vám povedia, aby ste to podpísali nakoľko netušíte význam slova „formalita“? A kto a kedy vám povie, že je vašim právom mať kópiu podpísaného? To ale nie je problém Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, to ich predsa nezaujíma a len ich to oberá o ich drahocenný čas, tak prečo toľko kriku pre nič...
To, že Tibor nemá žiadnu z podpísaných zmlúv je vec jedna. To, že mal snahu si ich vyžiadať, aby ich mohol dať preštudovať svojmu dôverníkovi Adamovi, je vec ďalšia. A to, že ich nedostal s odôvodnením, že ich nepotrebuje a „oni“ zamestnanci zariadenia resp. dôstojný pán T mu ich uchovávajú, je vec na zamyslenie a na otázku „Prečo je tomu tak?“. Takže Tibor si zmluvy nedokáže dožiadať, dôstojný pán T mu ich nehodlá odovzdať a Adam ich nemôže skontrolovať, aj keď s tým Tibor súhlasil. Nepripomína vám to román "Hlava XXII" alebo možno psa, ktorý si naháňa svoj vlastný chvost?
Keďže Tibor sa nevie dostatočne brániť, nakoľko nie je typ, ktorý by sa vedel neodbytne dožadovať svojho práva a nedokáže si zabezpečiť spomínané dokumenty, je to voda na mlyn spomínanej DSSky. Jej pracovníci a konkrétne dôstojný pán T vie, že sa k zmluvám svojprávny Tibor tak ľahko nedostane, rovnako ako desiatky iných klientov. A keď z Úradu komisára sa ani neunúvajú riešiť takúto obyčajnú záležitosť, napriek tomu, že je vo vyjadrení spomenutá, čo si máte myslieť o inštitúcii, ktorá má ako prvá dbať na práva osôb so zdravotným postihnutím? Že je celkom zbytočná? Je to hanba a výsmech všetkým zdravotne postihnutým osobám!
To však nie je zďaleka všetko a táto časť príbehu má aj ďalšie pokračovanie. Pred niekoľkými týždňami sa mi do rúk dostal ešte jeden dokument z dielne Úradu komisára, ktorý pripájam.
Vypracoval ho rovnako, pán komisár Mgr. S. a bol zaslaný do DSSky s dátumom 22.6.2023 teda zhruba dva týždne po vyššie uvedenej odpovedi, ktorú obdržal Adam. Nebol určený Adamovi, ale spomínanej DSSke. V jeho názve sa ukrýva táto čarovná veta: „Žiadosť o poskytnutie odbornej pomoci prijímateľovi sociálnej služby, pánovi Tiborovi“. Z toto dokumentu celkom jasne vyplýva, že ten kto by sa mohol obohatiť na úkor Tibora nie je DSSka, ale zrejme Adam a „DSSku si dovoľujú požiadať o ponúknutie pomoci pri kontrole stavu jeho finančných prostriedkov na Tiborovom účte a kontrole pohybov finančných prostriedkov na jeho účte“. Asi by sa mal Adam priznať, že jeho úmysly boli teda čisto zištné až nekalé a Tiborovi chcel preliať na svoj účet jeho nasporené prostriedky rovnako ako to robila DSSka. Úžasné konštatovanie od pána komisára Mgr. S., ktorý zrejme už konečne pochopil, ako si klient DSS môže nasporiť čiastku presahujúcu 10.000 Eur, pretože píše "...s podporou zamestnancov DSS..." Tak, keď už na nič iné neprišiel tento pán komisár, aspoň našiel odpoveď a dozvedel sa, že je to nakoniec predsa len možné, aby mal klient DSS nejaký majetok, ktorý si nasporil svojou pracovitosťou. Určite však nie "s podporou zamestnancov DSS". A to aj napriek tomu, že pred časom to bolo pre neho celkom nepochopiteľné. Áno, aj takýchto ľudí - komisárov si platíme z našich daní, ale nie som si istý, či je to prínosom pre našu spoločnosť, že sa títo komisári edukujú až priamo "na tvári miesta", teda v DSS, ktorá je podozrivá z pochybných praktík a dokonca z trestného činu, napriek tomu, že podľa dotyčného pána komisára je všetko v najlepšom poriadku.
Celá zvrátená logika Úradu pre osoby so zdravotným postihnutím tkvie v tom, že ľudia, ktorí sa 30 rokov venovali Tiborovi a poskytli mu "rodinné zázemie", jedného dňa, keď zhodou náhod zistia, že Tibora bohapusto okráda DSS a on má ešte nejaké úspory na svojom účte, rozhodnú sa zmocniť zvyšku jeho financií. Pre niekoľko tisíc Eur zahodia za seba všetky morálne zábrany, ktoré by im nikdy nič podobné nedovolili.
Keby to bola rozprávka, napísal by som som, že Úrad komisára na základe uvedeného, požiadal "capa záhradníka" aby bol taký láskavý a postaral sa o Tiborovu záhradku plnú chutnej zeleniny, pretože nechápe dôvody prečo sa záhradníkom stal akýsi Adam. Samozrejme píšem o dispozičnom práve k Tiborovmu účtu. No, celkom úsmevné. Žiaľ skôr cez slzy.
A čo je s tým účtom dnes? To viem celkom presne a budem ešte o ňom písať. Z toho Tiborovho pôvodného, previedol Tibor spoločne s jeho bratom Damiánom okolo 9.000 Eur minimálne dvakrát na Damiánove novozaložené účty, za výdatnej pomoci samotného dôstojného pána T. A ak mám správne informácie, účet je už dávnejšie úplne "vybielený". Páchateľ sa momentálne hľadá. Dôstojný pán T vraj už jeho meno pozná a podal spolu s Tiborom na daného človeka trestné oznámenie. Z môjho pohľadu a na základe získaných informácií, je to ale celé úplne inak a napriek tomu, že si dôstojný pán T našiel "bieleho koňa", na ktorého to chce hodiť, všetko bude mať verím, úplne inú dohru, ako si dôstojný pán T predstavuje. Nie každého dokáže totiž zmanipulovať tak, ako Tibora a nie každý dospelý klient zariadenia DSS je mentálne na úrovni 9 ročného dieťaťa. O tom ale neskôr...
V budúcom blogu zverejním sťažnosť, ktorú Adam zaslal ako reakciu na „Vyjadrenie k posúdeniu podnetu“ aj s odpoveďou iného pána komisára Mgr. K., kolegu, pána komisára Mgr. S. Samozrejme s vedomím a podpisom JUDr. Stavrovskej, ktorá je v hierarchii Úradu komisára tá „úplne najvyššia komisárka" Je podpísaná pod každým dokumentom, ktorý sa mi dostal do rúk. Rovnako je zodpovedná aj za svojich podriadených a aj za ich prácu, ktorú odvádzajú a sú za ňu verím, slušne ohodnotení.
Nechcem príliš predbiehať, ale ani tento pán komisár Mgr. Klenovský a v konečnom dôsledku, ani pani komisárka Stavrovská ma vôbec neprekvapili. Pomôžem si citátom Jonáša Záborského, ktorý to vystihuje asi najlepšie: „Od pánov nemožno nadiať sa spravodlivosti, bo vrana vrane oko nevykole.“
A celkom na záver jedna veľmi podstatná informácia, ktorá súvisí aj s Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako som už skôr spomenul, pri osobnom stretnutí v Úrade komisára dňa 26.4.2023, chcel Adam poskytnúť rôzne dôkazy týkajúce sa spomínanej DSSky, ktoré však, pán komisár Mgr. Szabo nepovažoval za dôležité a odmietol sa dokonca na niektoré pozrieť, čo i len z predstieraného záujmu. Z tohto dôvodu Adam podal dňa 25.5.2023 - teda cca tri týždne pred doručením "Vyjadrenia k výsledku posúdenia podnetu" z Úradu komisára, trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre, kde poskytol identické dôkazy a na ich základe, zahájila Okresná prokuratúra trestné stíhanie riaditeľa tejto DSSky, samotného dôstojného pána T. Tá ho na základe uvedených skutočností prijala a postúpila OR PZ. Trestné oznámenie a veci s ním súvisiace sa vedie na základe § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno d Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno f) Trestného zákona, pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Len pre ilustráciu, trestná sadzba pri tomto paragrafe je 3 až 10 rokov nepodmienečne, ak je spáchaný tento trestný čin na chránenej osobe, ktorou Tibor bezpochyby je. Spomínam to z toho dôvodu, aby ste si všimli diametrálne odlišný postoj Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Okresnej prokuratúry aj napriek tomu, že obe inštitúcie mali možnosť mať totožné dôkazy. Ako hovorí stará ľudová múdrosť: "Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté."
Aj o tomto a ďalších veciach napíšem, ale až po spomínaných blogoch týkajúcich sa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Verím, že si aj ten nasledujúci už o týždeň prečítate.
