Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
Na začiatok mám jednu jednoduchú otázku. Ak si predstavíte, že poznáte niekoho, kto je v zariadení DSS a ste presvedčení o tom a dokonca máte dôkazy, že sa tam dejú veci, ktoré sú v rozpore minimálne s dobrými mravmi ak nie s platnými zákonmi, čo by ste urobili?
Sú minimálne dve možnosti. Buď sa môžte tváriť, že ste si toho nevšimli, veď prečo by ste sa zaťažovali problémom niekoho iného, alebo sa pokúsite urobiť niečo, čo môže pomôcť napraviť krivdu.
Takmer denne si môžte prečítať správu o tom, že podvodníci okradli dôchodcu a pripravili ho o celoživotné úspory. Je to niečo, čo asi v každom vyvolá odpor a spení krv v žilách. A čo ak niekto okráda zdravotne postihnutého klienta DSSky, systematicky a niekoľko rokov? A čo ak to nie je jeden klient, ale sú ich desiatky? A čo ak sa nejedná o 10 či 20 Eur, ale o tisíce Eur? A čo ak toto robí kňaz za výdatnej pomoci svojich podriadených napr. komunitných sestier? Nie je toto ešte väčšia zvrátenosť, ako okradnúť dôchodcu, možno dôverčivého, ale mentálne zdravého?
Adam sa neotočil chrbátom, keď zistil, že Tibora oberá o jeho financie DSSka. Podnikol niekoľko krokov. Najskôr sa stal Tiborovým dôverníkom, čo je relatívne novinka v našom zákone. Jeho možnosti prakticky niečo ovplyvniť, sú však takmer nulové a celá inštitúcia dôverníka je celkom zbytočná. Pokúsil sa dohliadať na Tiborov účet ako disponent. To však trvalo len krátky čas, pretože dôstojný pán T si našiel cestu, ako ho zbaviť tohto práva, oslovením a manipuláciou Tiborovho brata Damiána. Adam následne podal trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu a tiež návrh na súd na obmedzenie Tiborovej svojprávnosti na právne úkony.
Bude to už takmer rok, čo sa Adam a jeho mama Majka snažia ochrániť Tiborov majetok tak, aby si ho mohol užívať Tibor a nie dôstojný pán T či isté občianske združenie. Možno sa pýtate, prečo sa Adam snaží presadiť obmedzenie Tiborovej svojprávnosti na právne úkony, či neexistuje iná cesta ako Tiborovi pomôcť. Žiaľ neexistuje. Tibor je svojprávny a jeho mentálna výbava mu neumožňuje domyslieť veci, ktoré sa okolo neho dejú ani len v širšom význame a už vôbec nie do detailov. Je to smutné, ale nie je iná možnosť ako mu pomôcť a dohliadnuť na čokoľvek čo podpisuje, ako hospodári so svojim majetkom on či niekto iný.
Isteže, máme na Slovensku inštitúciu, ktorá by sa mala venovať dodržiavaním práv práve u osôb so zdravotným postihnutím. Je to Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Adam oslovil aj tento úrad a žiadal ich o pomoc. Žiaľ ich pomoc vyzerá presne tak, ako som ju popísal v predchádzajúcich blogoch a aj v tom dnešnom. A aby som bol konkrétny, tak osoby, ktoré sú za tento stav spoluzodpovedné sú komisári Mgr. S., Mgr. K. a JUDr. Stavrovská. V Tiborovom mene, by som sa im mal "poďakovať" a popriať im veľa úspechov v ďalšej profesijnej kariére. Hlavne aby ich neotravoval nikto, kto chce reálne pomôcť postihnutej osobe a nie len tliachať, biť sa do pŕs a hrať sa na spravodlivého. Celkom by ma zaujímalo, ako sa títo ľudia vidia ráno v zrkadle, keď sa chystajú "zachraňovať osud" nejakej zdravotne znevýhodnenej osoby. Predpokladám, že s úsmevom na tvári sa tešia na ranný pokec s kolegami pri káve a koláčiku a všetkým, ktorí do ich úradu vkladajú nádej na nejakú triviálnu spravodlivosť, ukážu vztýčený jeden z prstov na ich pravej ruke. Nuž, tak nám treba...
V minulej časti blogu som si dovolil oboznámiť vás s tým, ako Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím svojím (ne)konaním rieši práva postihnutých osôb a to konkrétne v spomínanej DSS vedenej dôstojným pánom T. Ako pristupujú k dôkazom, ktoré majú resp. môžu mať k dispozícii, ale tie ich akosi nezaujímajú.
Dokonca klamú a zavádzajú, nakoľko v ich vyjadreniach je mnoho absurdností. A dovolím si napísať, nedokážu si niektoré veci zrejme ani prečítať s pochopením, čo by sa u komisárov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním stávať asi nemalo. Ale to im nevadí. Psy štekajú a karavána ide ďalej. Jedného komisára Mgr. S. celá záležitosť akosi len oberá o čas a jeho záujem o riadne prešetrenie je do veľkej miery len v rovine teoretickej. Druhého komisára Mgr. K., ktorého odpoveď na moju sťažnosť prikladám nižšie, zase viac zaujímajú psychologické aspekty všeličoho, hlavne aby tam nejaké boli, nech to vyzerá dôveryhodnejšie a aby vyzdvihol mravenčiu a náročnú prácu a zodpovedný prístup svojho kolegu pána komisára Mgr. S. A samotnú najvyššiu komisárku všetkých komisárov JUDr. Stavrovskú zaujíma zrejme len jej podpis na dokumente, ktorý pripravil jej podriadený. Predpokladám, že inak nemá o ničom ani tušenie.
Ale nateraz dosť bolo „osočovania“ štátnych úradníkov, bojovníkov za pravdu a práva zdravotne postihnutých.
Keď si Adam prečítal „Vyjadrenie k výsledku posúdenia podnetu“, bol rozčarovaný z celého obsahu a súčasne znechutený z prístupu úradu a menovite komisára Mgr. S., ktorý údajne dbá na práva zdravotne postihnutých osôb. Nakoľko OČTK požiadalo Adama o zdržanlivosť pri reakcii na toto vyjadrenie, vzhľadom k prebiehajúcemu vyšetrovaniu, Adam si nechal čas a reagoval preto až po niekoľkých mesiacoch od prevzatia spomínaného dokumentu a napísal Úradu pre pre osoby so zdravotným postihnutím sťažnosť. Pripájam ju nižšie.
Adam sa snažil do tejto sťažnosti zakomponovať konkrétne a jednoznačne preukázateľné veci, ktorých overenie nemôže byť žiadny neriešiteľný rébus pre túto inštitúciu. Rovnako si dovolil položiť konkrétne otázky a očakával konkrétne odpovede. Nuž, nedočkal sa. Veď ako inak.
Po viac ako dvoch mesiacoch prišla Adamovi odpoveď na jeho sťažnosť, ktorá bola zrejme napísaná dávno pred jej doručením, keďže dátum v hlavičke je zo dňa 7.3.2024 a doručený bol až 3.4.2024. Ako som uviedol v predchádzajúcom blogu, Úrad komisára zrejme čakal, čo bude nasledovať v ďalších článkoch a zrejme dúfal, že to celé nechám ísť do stratena a nedovolím si o nich nič napísať.
Uvádzam ju v úplnom znení. Máte možnosť urobiť si vlastný názor na tento dokument vypracovaný pánom komisárom Mgr. K.
Adam obratom napísal reakciu na postoj Úradu komisára a konkrétne Mgr. K., ktorú im následne zaslal. Po ich odpovedi na túto reakciu – pokiaľ vôbec nejaká príde, ju opäť zverejním. Zatiaľ prikladám, len Adamove vyjadrenie.
Takmer na záver uvediem aj Tiborovu žiadosť, aby mu Adam nedával v budúcnosti podpisovať žiadne dokumenty. Túto Tibor zaslal Okresnému súdu vzhľadom ku konaniu, ohľadom obmedzenia Tiborovej svojprávnosti na právne úkony. Adam dal tento podnet na obmedzenie Tiborovej svojprávnosti po dohode s Tiborom a jeho súhlasom. Keďže sa dôstojný pán T zrejme mimoriadne obáva vecí, týkajúcich sa Tiborových zmlúv a financií, tak Tiborovi diktoval túto žiadosť a to pred niekoľkými svedkami. Dokonca mu nevadilo, že sú tam gramatické chyby. Dôležitejšie bolo, že to napísal vlastnou rokou a teda logicky, "dobrovoľne a sám, na základe vlastného rozhodnutia".
Kto z vás mal trpezlivosť a prečítal si všetko, čo som dnes uviedol, si zaslúži môj obdiv, nakoľko toto čítanie určite patrí k tým náročnejším. Ospravedlňujem sa za nie celkom záživné čítanie, ale aj toto je súčasťou celého príbehu.
