Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
Rád by som však spomenul ešte niekoľko zaujímavostí ohľadom súdneho konania, ktoré som neuviedol v minulom blogu, nakoľko som nechcel v ňom opísať ešte viac detailov a zahltiť vás ďalšími informáciami.
Tibor, ako som minule napísal, prišiel na súd aj so svojou „ochrankou“, čo bolo celkom jasné rovnako, ako to, že sa tam neobjaví dôstojný pán T, ktorý má na špinavú prácu svoju ctihodnú komunitnú sestru I. a sestru M. - šedú eminenciu tohto zariadenia.
Spomeniem jednu vec, na prvý pohľad nenápadnú a ľahko prehliadnuteľnú. Spomenul ju Tiborov právny zástupca istý JUDr. V. – už bola o ňom zmienka v predchádzajúcom blogu. Inteligentný muž, ktorý síce zavádza a klame a samozrejme o tom vie, ale je to profesionál a pre klienta predsa aj nemožné. Veď to nerobí za vatikánsku menu a niečo ho živiť musí. Spomenul túto „drobnosť" zrejme v dobrej viere, ale diplomaticky napísané, mierne nešťastne.
Tibor sa na pojednávaní vyjadril, že si praje, aby sa o jeho financie staral dôstojný pán T, ako doteraz. Áno presne ten pán, ktorý sa mu doteraz staral o jeho úspory a preposielal pochybné platby na rôzne účely a na rôzne účty. Presne ten, o ktorom som písal, že urobiť z capa záhradníka, nie je ideálne riešenie pre žiadneho hospodára. Je to presne ten, ktorý mu vzal jeho mobilný telefón počas kovidu - teda, ktorému „Ja dolu podpísaný Tibor dobrovoľne odovzdávam do úschovy...“. Je to presne ten, ktorý Tibora presvedčil, že si svoju elektrickú trojkolku pokazil sám, pretože ho videl na kamerovom zázname, ako pri nej stojí, ale nikdy Tiborovi nepreukázal, že tomu tak bolo. Je to presne ten, pre ktorého je Tibor lacná pracovná sila a z jeho zarobenej mzdy si nechá Tiborom darovať 30% pre občianske združenie, ktoré je de facto jeho práčkou na takto „zarobené“ peniaze.
V tom čase už dosť prepotený JUDr. V potvrdil, že by bolo vhodné, aby sa teda „páter“ aj naďalej staral o jeho financie ako doteraz. Zjavne nečakal otázku sudkyne, na akom základe sa doteraz dôstojný pán T stará o Tiborove financie, keďže Tibor je predsa svojprávny a samostatný ako tvrdil JUDr. V a aj komisár - tragéd vo výslužbe Mgr. Peter. M z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Obaja totiž žiadali ukončiť toto konanie, pretože Tibor je v pohode a všetko potrebné mu už bolo vysvetlené a samozrejme tomu aj patrične porozumel. JUDr. V. začal hopkať a evidentne ho to vyviedlo z jeho pripraveného konceptu. Vraj na akom základe nevie v tejto chvíli povedať, pretože túto dohodu osobne nevidel, ale zabezpečí ju k ďalšiemu pojednávaniu. Keďže ctihodná komunitná sestra I., ktorá bola na pojednávaní ako verejnosť a urputne si robila poznámky, zrejme zachytila aj túto vec. Som si istý, že v zásuvke dôstojného pána sa v tej chvíli objavilo niekoľko Tiborom podpísaných prehlásení, žiadostí alebo čohokoľvek iného v znení podobnom ako: „ Ja dolu podpísaný Tibor...“, aby bolo všetko tak, ako má byť. Bude zaujímavé sledovať ako sa s tým vyporiada súd, pretože manipulovať s cudzím účtom môže len osoba s dispozičným právom a to nemal ani samotný dôstojný pán T, ani nikto iný z tohto zariadenia. Vidím to asi tak, že Tibor určite požiadal dôstojného pána T, aby mu previedol jeho zarobené financie kade tade, pričom sedel pri počítači dôstojného pána T a „páter“ ho len usmerňoval ako a kam položiť prst a že 500 má dve nuly a nie len jednu.
Nuž a ešte jedna drobnosť, ktorá sa na pojednávaní preberala. Súd nariadil 4.1.2024 Tiborovi znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie. Žiadal vypracovať súdno znalecký posudok k jeho zdravotnému stavu s niekoľkými konkrétnymi otázkami. Advokátska kancelária, ktorá zastupuje Tibora od 23.1.2024 nezabezpečila, aby sa Tibor zúčastnil tohto vyšetrenia. Na otázku súdu, prečo JUDr. V. nekonal podľa nariadenia súdu, sa dotyčný JUDr. V. začal vykrúcať ako had a infantilne tvrdiť, že on nevedel, že bol neskoro informovaný a podobné nezmysly, ktoré platia možno tak na štamgastov IV. cenovej skupiny. Osobne to považujem až za pohŕdanie súdom. Sudkyňa dokonca konštatovala, že môže udeliť poriadkovú pokutu, ale neudelila...
A niekoľko viet napíšem ešte aj k Damiánovi, Tiborovmu bratovi, ktorý chce stoj čo stoj utužiť súrodenecký vzťah a chce sa o Tibora starať. Samozrejme nezištne. Nooo, vlastne až tak nezištne to nie je. Totiž už celkom na začiatku, keď sa dôstojný pán T dozvedel, že jeho "ovečka", ktorú každý mesiac podojí aj o 500 Eur či viac , mu robí isté starosti, tak svojou premyslenou manipuláciou začal masírovať Damiána a prerozprával mu príbeh o potencionálne reálnom nebezpečenstve - podvodníkovi Adamovi a jeho chúťkach okradnúť Tibora. O tom, že začal veľmi rýchlo a razantne svedčí aj fakt, že to bolo len 3 dni potom, ako sa dozvedel, že sa Adam stal disponentom k Tiborovmu účtu. Prvý krok bol urýchlene spojiť Tibora s Damiánom ako som napísal v jednom z predošlých blogov a nájsť čím skôr Damiánovi prácu v blízkosti svojho brata.

Damián vraj nemal záujem zmeniť prácu ani svoje bydlisko, ale keď treba „nezištne" pomôcť bratovi, tak prečo nie? A keďže za to získa aj nejaký ten benefit naviac a dohodne sa s dôstojným pánom T, že nejaký čas po súdnom konaní sa Tibor vráti späť do pátrovho košiara a on si môže žiť opäť svoj pôvodný život, všetko je dohodnuté a spečatené.
A mimochodom, tá nezištnosť má aj celkom jasné kontúry. Damián vlastní menší pozemok s mobilným domčekom necelých 100 km od tejto DSSky. Vstúpiť do neho je na vlastné riziko a nepriali by ste to asi ani svojmu nepriateľovi, ale čo je doma, to sa počíta...


Má to ale jeden dosť zásadný háčik. Pozemok je vraj spojený s istou zatiaľ nedoriešenou vecou na katastrálnom úrade. A tu je každá pomoc vítaná. A tá pomoc samozrejme neprichádza od nikoho iného, ako od samotného dobrosrdečného ľudomila, dôstojného pána T. Vraj je naklonený pomôcť aj s úradmi aj finančne. A to už je iná a podstatne väčšia motivácia zavádzať a klamať, ako len prezentovať utužovanie vzťahu s bratom, ktorému sa vyhýbal aj v čase, ktorý trávili v minulosti v tejto DSSke spoločne.
Už len spomeniem, že pred pojednávaním na Okresnom súde Tibor prešiel okolo Majky a Adama a sotva ich pozdravil. To že sa ani nepristavil, až tak neprekvapilo, už aj z dôvodu, že jeho „ochranka“ ho nenechala ani spomaliť krok. Je to na jednej strane zarážajúce, že Tibor nemal potrebu prehodiť slovo či dve, ale po všetkých tých mesiacoch, ktoré ho držali v izolácii, je to celkom pochopiteľné. Rovnako pri odchode zo súdu Tibor nikoho z nich ani nepozdravil, keďže bol obkolesený ctihodnými sestrami, ktoré ho rýchlym krokom hnali do pripraveného auta na parkovisku. Majka mu ani nestihla odovzdať jeho nové tenisky, ktoré mal od minulého leta u nej.
Tu je na mieste spomenúť udalosť z minulého roku, kedy sa dôstojný pán T dozvedel, že je na neho podané trestné oznámenie.
Jedného dňa, keď dôstojný pán T išiel na nejakú lekársku kontrolu či vyšetrenie do Bratislavy aj s ctihodnou sestrou M., vzali so sebou Tibora. Nikdy predtým sa niečo podobné nestalo, ale vzhľadom k udalostiam, bolo potrebné z Tibora dostať maximum informácií a súčasne mu poriadne vymyť a vyčistiť hlavu a naformátovať mu jeho hard disk lživými informáciami o zlodejovi Adamovi a Majke, aby si začal uvedomovať, kto je jeho mentor, komu má byť vďačný, kto sa stará o jeho financie a majetok, ako o vlastný a samozrejme, aby myslel nato, že v komunite žije „spokojne a šťastne“. Tibor sa príliš nezamýšľa nad vecami, ktoré sa dejú okolo jeho osoby a tak po návrate do DSSky Majke vyrozprával celý tento príbeh a popísal podrobne výlet do hlavného mesta. Hovoril o tom, ako je dôstojný pán T vážne chorý a vlastne všetky možné kombinácie klamstiev, poloprávd a nezmyslov, vyhrážania sa či vydierania, ktoré od neho počas výletu počul. To, že dobrosrdečný dôstojný pán T vzal Tibora na „výlet“ do Bratislavy, kde dovtedy ešte myslím nikdy nebol, je samozrejme krásny príklad toho, ako sa dá skĺbiť aj niečo menej príjemné s niečím viac užitočným.
Takmer na záver tejto časti, by som rád napísal niečo, čo sa ku mne dostalo pred časom z viacerých strán. Život klientov v tejto DSSke sa vraj za posledný rok výrazne zmenil v niektorých veciach. Údajne, začali zamestnanci DSSky resp. komunity – čo je páter aj ctihodná sestra M. a ctihodná sestra I. chodiť za klientmi a ponúkali im možnosť kúpiť si nový mobil, notebook, alebo iné zariadenie. Jednoducho niečo, čo by ich potešilo. Nemusia vraj riešiť financie, tie majú nasporené, pretože sa im o ne stará samotný dôstojný pán T a tak si môžu urobiť radosť. No nie je to úžasné?! Môžu si za svoje nasporené peniaze kúpiť niečo pre seba. Údajne aj mobily, ktoré dávnejšie „dobrovoľne odovzdali do úschovy“ sa im postupne vrátili. A vraj každý z nich už má vo svojom držaní svoj občiansky preukaz, ktorý bol dovtedy starostlivo uschovaný u dôstojného pána T. Čo myslíte, aký je z tejto akcie výsledok, ktorý by sa dal prezentovať pred prípadnou kontrolou v danom zariadení? Ak vám napadne, že klienti môžu každému, kto sa ich opýta na život v tejto DSSke jednoznačne odpovedať, že ich spasiteľ je dôstojný pán T spolu s komunitou, že majú svoj mobil či počítač a môžu sa pochváliť svojim občianskym preukazom, tak ste trafili do čierneho. To, že je to len pozlátko na celom prehnitom systéme tejto komunitnej mafie, ktorá v DSSke dlhé roky funguje a možno aj s prižmúreným okom či možno oboma, inštitúcií, ktoré by mali dohliadať na dodržiavanie práv klientov DSS, nikoho z nich zrejme netrápi.
Ich povinnosťou je byť „spokojní a šťastní“. Ak dovtedy títo klienti len boli, tak teraz určite už musia byť „ešte spokojnejší a ešte šťastnejší“. A to len „vďaka“ dôstojnému pánovi T, ktorý im dá aj z vlastného. Teda z ich vlastného, nie z jeho, samozrejme. V konečnom dôsledku, s trochou irónie môžem s čistým svedomím napísať, že títo klienti dôstojného pána T vlastne okrádajú už len tým, že si za vlastné financie „urobia radosť". Nuž záhada je vyriešená a je jasné, kde je dobro a kde zlo.
Celkom na záver by som rád ešte napísal, že som pred niekoľkými týždňami zaslal dôstojnému pánovi mail s ponukou vyjadriť sa k uvedeným blogom vo forme primeranej rozsahom. Ponuku dostal na základe jeho žiadosti o stiahnutie blogov z denníka SME, ktorú mu zamietli – pripájam v plnom znení.

Doteraz dôstojný pán T ponuku nevyužil a ani sa k nej nevyjadril. Možno časom...