Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
Je obdobie dovoleniek a prázdnin, taká tá každoročná uhorková sezóna a dlhšie som váhal, či pridať ďalší blog, alebo počkať až na vhodnejší čas, aby si ho mohlo prečítať viac čitateľov. Nakoniec som sa rozhodol a tak dnes pridám niekoľko detailov zo zariadenia, o ktorom som napísal už niekoľko predchádzajúcich článkov.
Zatiaľ to nebude o avizovaných nehnuteľnostiach, ktoré táto DSSka či spriaznené OZ resp. samotný dôstojný pán T vlastní na Slovensku aj zahraničí a nie je ich málo. Túto tému by som si predsa len nechal na neskôr.
Dnes napíšem, ako je možné okrádať klienta tejto DSSky a to bez väčšej obavy z odhalenia. Osobne si myslím, že sa nejedná len o spomínaného Tibora, ale o väčšinu, ak nie všetkých klientov. Len náhoda chcela, aby Adam odhalil túto vec. Samozrejme vysvetlenie samotného dôstojného pána T je vždy po ruke ako na každú podozrivú vec, ktorá sa deje v tomto zariadení plnom „ božej lásky a dobrosrdečnosti“ najmä však od samotného dôstojného pána T a jeho spriaznených zamestnancov. Výstižnejšie by bolo asi napísať v zariadení, kde chamtivosť a nenásytnosť je ďaleko pred tou spomínanou dobrotou a láskou, ktorou sa páter oháňa na každom kroku.
Aby ste mali predstavu, akí klienti bývajú v danom zariadení, dovolím si pridať sem fotku z „fejzbúkovej“ stránky tohto zariadenia. Myslíte si, že medzi nimi nájdete niekoho, kto by sa mohol vzoprieť zaužívaným zvyklostiam, alebo má aspoň minimálne ekonomické znalosti...? Ani omylom.

Aj takáto drobnosť, o ktorej napíšem, by mohla a mala zaujímať viackrát spomenutý Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ale tým je to celkom slušne napísané v oblasti zvanej anus.
Kto by sa zaoberal takými hlúposťami, ako je nejaká zlodejina v DSS. Snáď jeden z tých troch pánov Petrov, ktorí sa už vyjadrili podrobne a hlavne odborne či skôr odporne? Alebo samotná šéfka tejto inštitúcie JUDr. Stavrovská, ktorá akože dohliada na dodržiavanie zákonnosti v podobných zariadeniach.? Nie, nie. Lepšie je sedieť na zadku, popíjať kávičku a tváriť sa veľmi dôležito, ako reálne urobiť prácu, za ktorú sú aj títo páni určite slušne zaplatení. A rovnako aj pani JUDr. Stavrovská.
Len tak mimochodom, posledná korešpondencia - sťažnosť, ktorú som si dovolil zaslať tejto inštitúcii niekedy začiatkom apríla 2024, stále čaká na nejaké vyjadrenie, ktoré sa v slušnej spoločnosti očakáva a myslím, že aj podľa zákona je dokonca povinnosťou štátnej inštitúcie odpovedať v primeranej lehote. Prešlo viac ako 100 dní a nenašiel sa zatiaľ nikto, kto by si dal námahu odpovedať na veci, ktoré v nej boli uvedené. Ťažko to nazvať inak ako aroganciou a ignoráciou. Preto by som rád vyzval pani JUDr. Stavrovskú, aby skúsila láskavo a zdvorilo poprosiť nejakého zamestnanca, ktorý by bol ochotný napísať mi pár riadkov – kľudne aj nezmyslov, ako doteraz a ja ich rád uverejním v nejakom ďalšom blogu. Ako som uviedol v sťažnosti: „...budem trpezlivo čakať aj dva mesiace...“ Haló, pani JUDr. Stavrovská, prešli už tri a stále nič. Túto sťažnosť a informáciu o blogu som zaslal všetkým zúčastneným pánom komisárom aj vám osobne, takže ste si ju pravdepodobne prečítali a možno len pozabudli odpovedať. Tak skúste prosím, skutočne sa neuveriteľne teším a rád sa dozviem ako profesionálne riešite podobné veci...
* Na základe komentáru k tomuto blogu, by som rád pridal ešte jednu dôležitú vec.
§ 23
Ak komisár zistí, že
a) podnet je podľa svojho obsahu
2. oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo ak obsah podnetu nasvedčuje tomu, že mal byť spáchaný trestný čin, bezodkladne odstúpi podnet alebo jeho časť príslušnému orgánu13) a o tomto postupe informuje podávateľa podnetu,
Informácie, ktoré Adam úradu poskytol, boli presne charakteru popísaného vyššie. A ako (ne)konal Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím? Presne opačne ako znie dikcia zákona 176/2015 Z.z. - teda nekonal resp. zrejme len „nezistil" nič, čo by ho nútilo odstúpiť podnet príslušnému orgánu. Presne tomu orgánu, ktorý prijal Adamov podnet na prešetrenie celej veci Okresnej prokuratúre pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu na chránenej osobe a táto ho prijala na ďalšie konanie.
A aby som ešte upresnil, JUDr. Stavrovská je volená NR SR na 6 ročné obdobie a poberá plat vo výške poslanca NR SR aj s náhradami podobne ako poslanci NR SR. Myslím, že sme veľmi štedrá krajina...
Ale k veci. Každý klient, ako som už spomínal si mesačne platí istú sumu za služby, ktoré mu DSSka poskytuje. Platí si za ubytovanie, za stravu a za pranie, žehlenie, upratovanie, údržbu bielizne a šatstva.
Konkrétne je to na základe oficiálnych informácií z webovej stránky v tomto zariadení takto :



Už som pred časom písal, že klienti si v chránenej dielni žehlia, perú a upratujú. Len pripomeniem, že každý klient si platí 3 Eur denne za tieto služby, ktoré mu DSS poskytuje. Takže štát prispieva na chod chránenej dielne, klienti dostanú určitú mzdu, z ktorej „darujú“ dobrosrdečnému dôstojnému pánovi T malú drobnosť vo výške 30% z ich zarobenej čistej mzdy a potom si ešte zaplatia - pretože im DSS perie, žehlí a upratuje, nejakých 90 Eur mesačne. Takže DSSka nemusí zamestnávať žiadne pomocné sily, ktoré sa starajú v iných zariadeniach o podobné veci a na ktoré pravdepodobne dostávajú dotácie od štátu na prevádzku zariadenia. A to nie je všetko.
Taká malá drobnosť, ktorá v prvej chvíli nenapadne asi nikomu, ale je dobré vedieť o nej. Tibor si totiž za takúto službu platil aj v čase, keď v zariadení nebol. Keď bol u Majky 14 či 21 dní niekoľkokrát v roku. Je to málo či veľa nejakých 50 Eur, ak by ste si platili za službu, ktorú vám nikto neposkytuje? Je to hlavne nehanebné, takto okrádať klienta. Samozrejme dôstojný pán T má odpoveď aj na takúto „drobnosť“. Vraj klientovi potom čiastku, ktorú zaplatí naviac vrátia na jeho finančnú kartu, ktorú vám samozrejme nedovolí prefotiť si, aby ste si jeho informáciu mohli overiť. Takže nezískate žiaden dôkaz, že by tomu tak skutočne bolo, aj keď ste presvedčený, že nič podobné DSSka nerobí a žiadne financie klientovi nevráti.
Ale to stále ešte nie je všetko.
Predstavte si, že klient si platí za ubytovanie, ktoré ani neužíva, rovnako ako je to pri Tiborovi. Adam si všimol, že Tibor platil v istom období mesačne poplatok celkom 448,21 Eur resp. 442,21 Eur.
Keď urobil jednoduchý prepočet podľa kalendárnych dní v mesiaci a vzal do úvahy, že Tibor má stravné účtované ako diétu, tak mu vyšlo, že za izbu platí mesačne 175 Eur. Do tejto chvíle by bolo všetko v poriadku. Nuž ale v zariadení, kde si nemôžte byť istý ani tou „božou láskou“ si môžte byť však istý minimálne jednou vecou, že na každom rohu na vás striehne niečo nekalé a možno ste systematicky okrádaní a ani o tom netušíte. Netušíte, pretože nerozumiete takmer ničomu čo sa týka vašich financií, nakoľko vaša mentálna kapacita nie je schopná racionálneho myslenia, alebo ak by ste aj rozumeli, tak predsa dôstojný pán T, ktorý sa stará o svoje ovečky v jeho košiari a „dáva" im stravu a strechu nad hlavou, by nikdy nikomu nevzal neoprávnene ani cent. On im aj zo svojho dá, ako rád prezentuje sám seba pred svojim okolím a samozrejme „s pokorou vyžarujúcou“ z jeho ustarostenej a dobrotivej tváre.
V tomto prípade, je to triviálne jednoduchá vec. Na prvý pohľad ľahko prehliadnuteľná ale rovnako ľahko kamuflovateľná pred každým, kto nemôže urobiť jednoduchú kontrolu.
Tibor by totiž mal podľa jeho pravidelnej platby, bývať v jednolôžkovej izbe bez sociálneho zariadenia resp. v dvojlôžkovej so sociálnym zariadením. Mal, ale nebýval. Býval v trojlôžkovej izbe minimálne rok, čo si Adam pamätá. Cena izby podľa cenníka je 130 Eur. Ups a zrazu malá nezrovnalosť. Len nejakých 45 Eur mesačne, čo je za rok takmer 500 Eur. Je tam toho, veď mentálne postihnutej osobe, ktorá nepozná cenu peňazí, to môže byť aj tak jedno. Myslíte si, že je to v poriadku, alebo v tom vidíte zlodejinu podobne ako Adam? Myslíte si, že Úrad komisára, kde pracujú kompetentní a zodpovední ľudia, bojujúci za práva osôb so zdravotným postihnutím, by sa pri svojej ťažkej každodennej práci mohol a mal pozrieť aj na takúto drobnosť, o ktorej bol samozrejme pán komisár Peter S. informovaný?
A čo na to samotný dôstojný pán T? Ten Adamovi napísal, že: „Vami uvádzaná skladba mesačného poplatku je nesprávna, nakoľko nevychádza z položiek Cenníka, na ktorý sa odvolávate, preto Vám nevychádza správne zaradenie používanej izby, pričom nás obviňujete, že účtujeme nesprávne jednolôžkovú izbu, čo nie je pravda“. Takže cenník uvedený na oficiálnej stránke DSSky, ktorý musia zo zákona mať k dispozícii resp. k nahliadnutiu je zrejme správny, ale Adam si len zle spočítal jednotlivé položky. Nuž ako zvyknú použiť naši hokejisti po zápase jednoduché konštatovanie, použijem ho aj ja: „Tak určiteee". Samozrejme na MPSVaR Adam dostal jednoznačnú odpoveď, ako a z akého cenníka sa počíta poplatok klienta DSS. A čuduj sa svete, dôstojný pán T je ten, čo sa zrejme nedopatrením akosi mýli. Zvláštne, že človek, ktorý roky pracuje v danom zariadení, má takéto nedostatky.
A aby toho nebolo málo a on či jeho „poddaní zamestnanci" mali menej starostí a práce s účtovaním tohto poplatku, tak si to Tibor „zadal" do svojho internet bankingu ako trvalú platbu na niekoľko mesiacov dopredu. Dokonca v čase, keď ani netušil, že má nejaký účet a už vôbec nie, ako sa takýto účet spravuje. Čo dodať? Ako som už viackrát písal, „s pomocou zamestnancov" Tibor robil veci, aj keď o nich nemal žiadnu vedomosť. A dôstojný pán T si každý mesiac neoprávnene prišiel k slušnej sumičke. A stačí len konštatovať, že Adam je ten, ktorý vychádza z nesprávneho cenníka. Ako nazvať takúto pomoc zariadenia klientovi? Pre mňa je to podvod a zlodejina ako z učebnice pre lúpežníkov.
A keďže si môžem dovoliť mierne zakonšpirovať, tak skúsim. A možno to nebude až taká konšpirácia.
Predstavte si, že uvedená DSSka má minimum jednolôžkových izieb resp. dvojlôžkových so sociálnym zariadením, pretože je to budova kaštieľa a očakávať v nej hotelové bývanie by bolo scestné. Najmä, ak takéto izby slúžia prioritne ako izolačné miestnosti pre chorých klientov. A tu sa akosi vnucuje otázka, čo bráni zariadeniu účtovať si od každého klienta sumu vo výške 175 Eur/mesačne, keďže to robí bez akýchkoľvek okolkov pri Tiborovi, ktorý má aspoň niekoho, kto sa o neho zaujíma? Som hlboko presvedčený, že sa podobne účtuje ubytovanie mnohým ak nie všetkým klientom. Pýtate sa prečo by to robili? Pretože je to vec, ktorá sa dá jednoznačne zistiť len niečím, ako je krížová kontrola počtu klientov, ich platieb a počtu jednotlivých typov izieb. A kto by sa mohol k takému niečomu dostať? Odpoveď je už niekoľkokrát uvedená v tomto blogu – Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. A kto je šéfom tohto úradu? Istá JUDr. Stavrovská, ktorá podpisuje nezmysly, ktoré napíšu jej inteligentní, vzdelaní a sociálne zdatní zamestnanci ako je napríklad Mgr. Peter S., Mgr. Peter K. alebo Mgr. Peter M.
A takíto zanietení pracovníci úradu, ktorí majú problémy s podstatne jednoduchšími matematickými úlohami ako menovite napr. Mgr. Peter S., ťažko môžu zvládnuť niečo, čo by zvládol ľavou rukou prvák SOU na nematuritnom odbore.
Klienti platia samozrejme aj za stravu a aj tu by sa dalo napísať tiež niečo, čo nie je „s kostolným poriadkom“. Napríklad, že na večeru sa často dojedá, čo zostane z obeda a keď nezostane, tak sa uvarí nejaká cestovina a posype sa niečím, čo jej dodá nejakú chuť. Áno, je to bežné aj v mnohých dnešných rodinách a nevidel by som na tom nič výnimočné, keby... Keby si klienti neplatili za plnohodnotnú stravu podľa jedálneho lístka, ako by mal byť uvedený v tomto zariadení. Alebo keby sa dôstojný pán T stravoval podobne ako klienti DSSky. Ale ako hovoria zlé jazyky, keď majú klienti cestovinu, tak dôstojný pán T si s pôžitkom vychutnáva lososa, pretože obsahuje omega 3 nenasýtené mastné kyseliny a tie prospievajú jeho zdraviu. Čo dodať?
Ešte niečo doplním aby som to uviedol kompletne. Keď bol Tibor u Majky na 14 či 21 dní, tak ako som spomínal, DSSka si účtovala plnú sumu za služby ako je pranie či upratovanie a samozrejme aj plnú sumu za stravné. Teda v čase, ktorý netrávil v zariadení, ho okradli o peniaze z jeho dôchodku. V danom období to mohlo byť až viac ako 220 Eur. A to je celkom slušná sumička. Aj takto to chodí v zariadení, ktoré by malo byť príkladom ostatným. Aj takto si podnikanie predstavuje dôstojný pán T. Ale jemu stačí povedať, že všetky preplatky, ktoré Tiborovi vznikli mu pripísali na jeho finančnú kartu a je to pre neho vybavené. Neviete urobiť v danom čase kontrolu tejto karty, nedokážete mu, že klame a on to veľmi dobre vie. Tento pán je človek, ktorý keď vám popraje "príjemný dobrý deň", tak už minimálne dvakrát zaklamal...
Pani JUDr. Stavrovská, čo ešte potrebujete vedieť, aby ste začali konať a urobili poriadok so zlodejinou, ktorá je v tomto zariadení na dennom poriadku? Napíšte mi prosím, ja sa to pokúsim zistiť, aby ste nezaťažovali svojich Petrov z vášho úradu a spoločne by sme mohli urobiť niečo užitočné. Myslím, že to dlžíte každému klientovi tohto zariadenia. Čo vy na to...?
Ak si teraz myslíte, že už sa viac ani nedá spomenúť o praktikách v tejto DSSke, tak sa mýlite. Okrem tých už spomínaných nehnuteľnostiach, o tom ako sa dostať k slušnej sume zo štátnej kasy na ich rekonštrukciu či nákup, sa dá vytiahnuť aj istý príspevok na každého klienta v danom zariadení. Treba len doplniť do zdravotného záznamu informácie, ktoré z neho urobia osobu síce svojprávnu, ale s ešte väčším postihnutím ako má, pretože aj toto je spôsob, ako sa dá priživiť na invalidnom dôchodcovi. K tomu potrebujete aj nejakého spriazneného lekára, ktorý veci možno robí v dobrej viere. Ale možno aj nie...