Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
Predtým, ako budem pokračovať, by som sa rád poďakoval za každé prečítanie predchádzajúceho blogu. Som príjemne prekvapený, že si mnohí našli čas a mali chuť prečítať si ho aj v čase dovoleniek. A ďakujem aj za podnety a pripomienky zaslané na mailovú adresu bojujemzaklientadss@gmail.com. Mimochodom Google túto adresu zablokoval asi tri týždne po jej zriadení. Napísal som niekoľko mailov zodpovedným osobám a žiadal som od nich vysvetlenie. Zatiaľ neúspešne. Čo je dôležité, po mojom odvolaní a niekoľkých dňoch, túto schránku Google opäť odblokoval.
Po krátkom období zdanlivého pokoja nastal opätovný útok na súdne konanie ohľadom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony zo strany Tiborovho advokáta, jeho brata Damiána a tiež už niekoľkokrát spomínaného Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
A práve Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, tentokrát zastúpeným pani komisárkou Mgr. Dominikou P. si dovolím dnes začať. Zvyšným menovaným venujem až ten nasledujúci blog.
Dnes to možno nebude príliš zaujímavé čítanie, pretože nepôjde o žiadne prevratné veci. Chcem hlavne upriamiť pozornosť na manipuláciu, ktorú vníma Úrad komisára a jeho zamestnanci veľmi pravdepodobne ako poslanie pri plnení svojich úloh, teda takouto formou za práva osôb so zdravotným postihnutím. Z môjho pohľadu sú viac nápomocní tým, ktorí ich okrádajú, ale veď posúďte nakoniec sami.
Treba napísať, že toto podanie je vypracované detailne, na prvý pohľad profesionálne s množstvom právnických termínov a odkazov na rôzne judikáty, zákony či dohovory a celé to má takmer hlavu aj pätu. Žiaľ len na prvý pohľad. Vlastne nie až tak celkom. Skôr by som napísal krk a koleno a na hlavu s pätou akosi nevyšlo.
Ale k veci. Vo vyjadrení sa o.i. píše:
„Ako to vyplýva z výpovede účastníkov konania, pán Tibor v spoločnosti nezištných osôb, ktoré nemajú záujem sa obohatiť na jeho peniazoch a na jeho úkor, je schopný adekvátnej existencie. To znamená, že ak je pán Tibor vhodne usmernený a je mu správnym spôsobom vysvetlený zmysel konkrétneho úkonu, je spôsobilý riadneho fungovania. V súvislosti s uvedeným súd položil otázku, či je teda pán Tibor schopný bez usmerňovania blízkych osôb dospieť k správnym rozhodnutiam, pripadne byť schopný ešte pred prijatím rozhodnutia adekvátne rozpoznať možné následky svojho konania a svoje rozhodnutie s poukazom na to zmeniť.
Na uvedenú otázku súdu dáva odpoveď aj psychologický nález z 21. júna 2023, z ktorého vyplýva, že posudzovaný je schopný korigovať svoje problémy, aj vrátiť sa k problému, ak mu je to vysvetlené, aby to pochopil a má dostatočný čas na rozmyslenie - za týchto okolnosti sa vie rozhodnúť podľa seba v celku racionálne. Uvedené potvrdzuje aj samotné odvolanie plnomocenstva posudzovaným, ako aj späťvzatie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.“
Len na vysvetlenie. Adam pozná Tibora viac ako 30 rokov a dovolí si tvrdiť, že Tibor nemá reálne ani tušenie o čom súd pojednáva v širšom kontexte resp. na akom základe sa tak deje. Keby vám to mal vysvetliť vlastnými slovami stratíte sa už po prvých piatich. Na zatvorenú otázku napr. typu: „Chcete aby Adam bol vašim dôverníkom?“, je jeho odpoveď jednoslovná ako na každú podobnú inú. Tu nie je čo riešiť. Nikto sa ho nepýta prečo, pretože to nedokáže logicky vo svetle udalostí vysvetliť. Jeho odpovede na otvorené otázky sú pre neho ťažko riešiteľný rébus a nedokáže na ne zmysluplne odpovedať. Formulácia „rozhodnúť sa podľa seba vcelku racionálne“, je veľmi otázna. A to ani nemusíme rozoberať nemerateľné konštatovanie „vcelku racionálne“. Kto sú tie nezištné osoby, ktoré ho vedia správne usmerniť? Zrejme to bude komunita, ktorá ho roky okráda o jeho financie a ktorej riaditeľ keby mu povedal, že prvý človek na Mesiaci bol pred 50 rokmi členom tejto DSSky, tak by mu to Tibor po chvíli uveril a ešte sa s tým pochválil každému koho stretne. Aby ste si to nevysvetlili v zlom. To nie je zosmiešňovanie či znevažovanie Tibora. Je to reálna stránka jeho osobnosti a mentálnej výbavy.
Mgr. Dominika P. tiež akosi zabudla spomenúť, že existuje aj iný a to psychiatrický posudok zo dňa 22.9.2023, v ktorom sa o.i. konštatuje: „Duševná zaostalosť, orientačne stredne ťažký až ťažký stupeň, ľahkej duševnej zaostalosti“ , alebo tiež „Nie je schopný pochopiť a realizovať právne úkony, nepozná hodnotu peňazí, je ľahko manipulovateľný a ovplyvniteľný, t.j. zneužiteľný druhou osobou. Dop. zahájiť skúmanie spôsobilosti na právne úkony.“
Len pre upresnenie: „STREDNÝ STUPEŇ DUŠEVNEJ ZAOSTALOSTI. Rozsah IQ od 35 do 49 (u dospelých, mentálny vek od 6 do 9 rokov)".
A to už nebude asi v súlade s tým „vcelku racionálne“, čo myslíte pani Mgr. Dominika P.?
Ako je možné vážená pani komisárka, že ste akosi pozabudli spomenúť aj takúto maličkosť? Možno by to stačilo na to, aby si človek aspoň na chvíľku myslel a mal pocit, že Úrad komisára veci hodnotí objektívne. Ale to vy asi nemáte v popise práce, alebo sa mýlim?
Ďalej sa vo vyjadrení Mgr. Dominiky P. píše: „Pán Adam vo svojom návrhu taktiež poukazoval na skutočnosť, že Domov sociálnych služieb zriadil bankový účet v mene posudzovaného, avšak údajne bez jeho vedomia - aj s týmto tvrdením odôvodňuje potrebu obmedzenia posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony. S uvedeným nemôžem súhlasiť, nakoľko v prípade posudzovaného nikdy nedošlo ku konaniu, ktorým by ohrozoval seba, resp. svoje okolie. Skutočnosť, že posudzovaný zveril spravovanie svojich finančných záležitostí DSS, nie je nutne dané s jeho ľahkou ovplyvniteľnosťou, ale práve s dôverou v riaditeľa, čo mu jednoznačne nemôžeme zazlievať. Posudzovaný vo svojom okolí má ľudí, ktorým dôveruje a ktorí sledujú jeho najlepší záujem. Iná by bola situácia, keby spravovanie finančných záležitostí zveril do rúk cudzej osoby, čo sa však nestalo.“
Aj tu sa treba nevyhnutne pozastaviť nad vyššie uvedeným. Konštatovanie „avšak údajne bez jeho vedomia“ je nesprávna formulácia, pretože slovo „údajne“ je tam naviac a celkom mení charakter tohto konštatovania, o čom svedčí videozáznam - mimochodom Mgr. Peter S. nemal o jeho vzhliadnutie ani minimálny záujem. Tento bol vyhotovený v čase, kedy Tibor ani len netušil o akomkoľvek svojom účte, vedený inou osobou v tom čase už niekoľko rokov. Nevedel ani o svojich financiách a bankových prevodoch, výberoch z bankomatu a podobne, ktoré za neho realizovali zamestnanci DSS čo mám tiež potvrdené od niektorých dnes už bývalých pracovníkov tejto DSSky. A celé to mal „pod palcom" samotný dôstojný pán T. Tento záznam bol doložený ako dôkaz OČTK. Rovnako sa v tomto vyjadrení nikto nevenuje, na akom právnom základe robil všetky podobné operácie s jeho účtom niekto, kto nemá dispozičné právo k takémuto účtu. Ak má toto svedčiť o dôvere v riaditeľa, tak je to poriadna zvrátenosť, ktorá nie je ani v súlade so zákonom resp. je to ukážkové porušenie zákona.
A ďalej konštatuje: „Taktiež z návrhu pána Adama vyplýva, že na podklade výpisu z bankového účtu posudzovaného zistil, že sú na ňom podozrivé transakcie, ktoré spočívajú v bankových operáciách majúcich charakter prevodov jeho finančných prostriedkov na iné bankové účty. V tejto veci pán Adam podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (dalej len ,Trestný zákon") s poukazom na § 139 ods. 1 plsm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podla § 219 ods. 2 Trestného zákona. V tejto súvislosti dodávam, že aj v prípade, že sa dokáže, že posudzovaný bol obeťou uvedených trestných činov, stále platí, že podozrivým osobám dôveroval - takáto situácia teda môže nastať aj v prípade, že osoba nemá žiadnu duševnú poruchu.“
Rozumiem, že je to citlivá vec, ale prečo nenapíšete aj to, na koho Adam podal trestné oznámenie? Tak to doplním za vás, že na samotného riaditeľa tejto DSSky - dôstojného pána T. Presne na toho pána, ktorý mu s účtom dlhé roky manipuloval a dovolím si napísať s plnou vážnosťou - okrádal ho. Chápem to správne, že pokiaľ bude s jeho financiami naďalej manipulovať táto osoba, ktorej Tibor dôveroval a pritom sa stal obeťou uvedených trestných činov touto osobou, tak by to vlastne nemalo dnes nikomu prekážať a táto osoba to môže robiť aj naďalej a to aj v prípade, že bude vyšetrovaná alebo obvinená, práve preto, lebo Tibor tejto osobe dôveroval či stále dôveruje? Je to zrejme logické alebo, že by ďalšia Hlava XXII...?
Aj ďalšie konštatovanie pani komisárky Mgr. Dominiky P. je opäť zavádzajúce: „...súdy by nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by vychádzať najmä z výsluchu dotknutého človeka, a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí.“
Pani komisárka, zrejme ste „nechtiac opäť pochybili“. Nejedná sa o zbavenie spôsobilosti, ale o obmedzenie spôsobilosti na niektoré právne úkony. A to nie je len drobná chybička, ale v súvislosti s minulými rokmi a zaužívanou praxou dosť podstatná.
Ďalšia časť z vyjadrenia Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím obsahuje hrubú manipuláciu, ktorú táto dáma Mgr. Dominika P. použila vo svojej argumentácii samozrejme nedopatrením – ako ináč, nakoniec posúďte to sami:
„Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nutné považovať za prostriedok ultima ratio.“
Presné znenie tohto výroku malo byť nasledovné:
„V predmetnom rozhodnutí ústavný súd označil pozbavenie spôsobilosti na právne úkony za „právnu smrť“. Pritom zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o niečej spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú možnosť (ultima ratio). Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia, napríklad obmedzenie spôsobilosti na právne úkony."
Tak ešte raz a po - ma - ly, pani Mgr. Dominika P. Odvolávate sa na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012 sp. zn. I. ÚS 313/2012, kde sa jednalo o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Ako isto dobre viete s účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. V súvislosti s Tiborom sa nejedná o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, ale o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a to presne vymedzené, čo určite viete, ale nebráni vám to, aby ste si danú citáciu prispôsobili podľa vlastného uváženia a potreby. Alebo ste si nedali ani tú námahu aby ste urobili Ctrl+C a Ctrl+V a uviedli kompletné znenie judikatúry, ktorú má Úrad komisára na vlastnej webovej stránke, ale ponúkate ju súdu úmyselne nepresnú. Aj to je cesta...možno aj k štvrťročnej odmene od svojho zamestnávateľa.
Takže Úrad komisára opäť nesklamal a používa nekorektné a zavádzajúce či navádzajúce informácie ako bežnú pracovnú metódu. Pani Mgr. Dominika P. sa určite nestratí v spoločnosti troch jej kolegov Mgr. Petrov z rovnakého úradu.
Vážená pani JUDr. Stavrovská, vy si robíte skutočne srandu z ľudí, ktorí prispievajú svojimi daňami na chod vašej inštitúcie a rovnako na štedrú mzdu, ktorú poberáte vy a vaši zamestnanci? Skutočne nemáte ani minimálny pocit hanby za svoj úrad a svojich vysokoškolsky vzdelaných komisárov? Netuším či ich titul svedčí o ich právnickom vzdelaní, alebo sú promovaní v inom odbore. Pokiaľ sú právnici, tak sú na nesprávnom mieste a vášmu Úradu komisára nepridávajú na dôveryhodnosti. Menej neprístojností by zrejme napáchali niekde, kde by vedeli využiť ich intelektuálne prednosti. V tejto chvíli mi nič nenapadá, ale určite existujú aj také pracovné pozície napr. - skutočne mi nič nenapadá... Ale možno sú to pedagógovia. V tom prípade prosím, ich za každú cenu udržte vo vašom úrade. Mám dôvodnú obavu, že ak by sa podobné osoby starali o edukáciu našej mládeže, mohlo by to našej spoločnosti v budúcnosti priniesť nenávratné škody.
Na dôvažok by som doplnil doporučenie tejto dámy s ohľadom na tzv. podporované rozhodovanie, ktorým by sa mal súd prípadne zaoberať ako alternatívou k obmedzeniu spôsobilosti v danom konaní. Áno, je to určite skvelá vec. Lepšie napísané mohla by byť. Ale skutočne pre každého a za každých okolností? A takto to pani JUDr. Stavrovská prezentuje na stránke Úradu komisára.
K uvedenému mám dve pripomienky.
Podporované rozhodovanie nie je ustanovené v dnes platnej legislatíve a JUDr. Stavrovská ho uviedla v podobe dôvodovej správy k zákonu č. 446/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015.
Mgr. Dominika P. uvádza, že je možné zrealizovať ho na základe zmluvy podľa § 151 zákona 40/164: „Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona."
Takže, pre názornosť jednoduchý príklad. Takáto osoba bude mať na základe inominátnej zmluvy status podpornej osoby. Tou by mohol byť napr. dôstojný pán T alebo Tiborov brat Damián. Obaja sú totiž pre Tibora momentálne najdôveryhodnejší a až neuveriteľne nápomocní a mohli by mu pomôcť napr. s podpisom ďalších darovacích zmlúv občianskemu združeniu pôsobiacemu na pôde DSSky, ktorej doteraz Tibor „daroval“ niekoľko tisíc Eur, len tak z plezíru ako invalidný dôchodca. Veď keď na to má, ako povedal istý komisár Mgr. Peter S., tak prečo nie? Ako by takéto osoby mohli garantovať niečo, čo už dnes a v minulých rokoch hrubo porušovali a na jedného z nich - riaditeľa a dôstojného pána T v jednej osobe, je pre trestný čin podvodu práve v tejto súvislosti podané trestné oznámenie?
Teda osoba - podotýkam dôveryhodná, ktorá ho dlhé roky v minulosti až doteraz okrádala/a, by mu mohla a mala vysvetľovať, že nabudúce, keď mu dá podpísať ďalšiu darovaciu zmluvu, ju vlastne podpísať nemá, lebo je to celé taká menšia či väčšia zlodejina či podvod z jeho strany. A rovnako by mu takáto osoba mohla pomôcť kontrolovať napr. finančnú kartu, platby za služby, ktoré mu DSSka poskytuje a kde ho rovnako dlhoročne nehanebne okráda.
------------------------------------------------------------------------
V našom príklade by ti prečítala tú zmluvu.
Vysvetlila by ti všetko, čomu nerozumieš.
A ty by si si uvedomil, že zmluva je nevýhodná.
A určite ju nepodpísal.
Tomu hovoríme podporované rozhodovanie.
-----------------------------------------------------------------------
Táto pasáž ma pobavila asi najviac a zaslúži si „standing ovation“ pani Mgr. Dominika P. a pani JUDr. Stavrovská. Ale inak skvelá myšlienka, len asi nie univerzálna a už vôbec v pre toto zariadenie s týmto riaditeľom.
A takmer na záver, len moja laická pripomienka, či lepšie napísané otázka. Platí zákon 176/215 Z.z. a konkrétne nižšie uvedená časť pre váš Úrad komisára, alebo je napísaný len pre pobavenie pospolitého ľudu, ako pánske huncútstvo? Ak platí, aký je dôvod jeho ignorácie zo strany vášho úradu? Či toto plebs nemusí zaujímať, pretože vy ste zrejme niečo ako „štát v štáte" a zákony si vykladáte podľa vlastného uváženia? Veď ľuďom stačia chlieb a hry, tak prečo si robiť starosti. Alebo sa mýlim, vážená pani JUDr. Stavrovská, pozerám sa na to zlou optikou a som nespravodlivo kritický k vašej náročnej práci?
§ 23
Ak komisár zistí, že
a) podnet je podľa svojho obsahu
2. oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo ak obsah podnetu nasvedčuje tomu, že mal byť spáchaný trestný čin, bezodkladne odstúpi podnet alebo jeho časť príslušnému orgánu13) a o tomto postupe informuje podávateľa podnetu,
Tu by som dnes skončil, aby som nabudúce mohol pokračovať k tejto téme v ďalšom blogu, pretože informácií by bolo až príliš veľa na jeden letný deň. A to pripomienkami k odvolaniu právneho zástupcu JUDr. V, ktorý rovnako ako Úrad komisára nesklamal a dookola pokračuje v nezmysloch o Adamovi lúpežníkovi. A tiež k Damiánovému odvolaniu, ktorý bude mať onedlho zrejme iné starosti a to, aby sa vyvinil ako spolupáchateľ v trestnej veci krivého obvinenia.
