Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
V dnešnej časti, by som sa rád v čase posunul o niekoľko mesiacov späť, a rád by som spomenul dve obdobia, ktoré sú od seba vzdialené niekoľko mesiacov.
To prvé sa vzťahuje k septembru 2023. Práve vtedy sa stretol Adam s Tiborovým bratom Damiánom. Nebolo to jednoduché. Damián dlhodobo nebral Adamove telefonáty ani neodpovedal na SMSky. Až napokon, keď sa podarilo spojiť sa s ním, tak bol ochotný vypočuť si veci, o ktorých mal Damián už v tom čase informácie od dôstojného pána T. Adam mu ponúkol pohľad aj z inej strany a samozrejme so všetkými dôkazmi o zlodejine v tomto zariadení. Stretnutie trvalo približne dve hodiny a Damián sa rozrozprával o mnohých veciach. Samozrejme väčšinou o zariadení, ktoré patrí pod túto DSS a v ktorom žil aj on sám mnoho rokov. A že sa Adam dozvedel vskutku zaujímavé veci, ktoré sú na zamyslenie, asi ani netreba spomínať. O tom akí ľudia pracujú v tomto a možno podobných zariadeniach a tiež, že mať v jednej ruke ruženec, v druhej držať bibliu a na krku retiazku s krížikom, ešte z darebáka neurobí svätca. Keďže nie je ako dokázať, že to, čo povedal Damián, je skutočne pravda pravdúca a dnes už vôbec nie - pretože Damián sa stal pátrovým spolupáchateľom v inej trestnej veci, tak to berte prosím len ako informácie z druhej ruky, aj napriek tomu, že veľmi podobné mám potvrdené aj od iného klienta tohto zariadenia, ktorý pocítil láskavú ruku dôstojného pána T aj na vlastnom tele.
Údajne v zariadení dochádzalo k fyzickým trestom, ktoré s obľubou vykonával samotný dôstojný pán T. Fyzické tresty vraj praktizoval v sprche s minimálnym počtom svedkov. Ako je vôbec možné, že na klienta DSSky si dovolí riaditeľ zariadenia použiť fyzické násilie? Možno pred 200 rokmi sa to považovalo za samozrejmosť, ale dnes, kedy tu máme Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý akože dohliada na neprávosti v DSSkách, si niekto dovolí trestať klientov? Vlastne asi práve preto, nakoľko v tomto úrade pracujú výhradne odborníci na všeličo, akurát im akosi unikajú celkom podstatné veci.
Vraj istého času dokonca za nejaký drobný prehrešok jednému z klientov zakázal dôstojný pán T akúkoľvek stravu počas celého týždňa. A aby to bol trest ako sa patrí, tak musel chodiť do jedálne spolu s ostatnými a musel sa pozerať ako si zvyšní klienti pochutnávajú na raňajkách či obede. Údajne mu v tajnosti potom poniektorí klienti nosili jedlo kamsi mimo dohľadu ostatných zamestnancov. Túto informáciu mám potvrdenú aj z iného zdroja.
A dokonca mám informáciu, že dôstojný pán T z jedného zo zariadení vypoklonkoval istého klienta na ulicu a zakázal zamestnancom pustiť ho do zariadenia. Tento sa vraj potuloval po obci až dovtedy, pokiaľ sa ho niekto z obyvateľov dočasne neujal. Nakoniec ho ctihodný páter prijal späť, ale ani to nebolo s kostolným poriadkom.
A samostatná kapitola bola Damiánova práca v chránenej dielni, kde si klienti mohli privyrobiť nejaké financie, ktoré v konečnom dôsledku skončili v rukách svätého muža resp. spomínaného občianskeho združenia. Damián tvrdil, že v chránenej dielni pracoval asi 6 rokov a mesačne si prilepšil okolo 600 Eur mesačne. Pokiaľ by tomu tak bolo, za toto obdobie si mohol zarobiť viac ako 40.000 Eur. Celkom slušná suma, až na to, že keď odchádzal z tohto zariadenia a vraj nie v dobrom, odišiel doslova s holým zadkom. Kam sa ale podeli jeho zarobené peniaze? Som presvedčený, že presne tam kde Tiborove. Skončili na účte občianskeho združenia, ktoré síce na papieri vedie klient tohto zariadenia – invalidný dôchodca Dodo, ale v skutočnosti ho riadi dôstojný pán T. Nuž aj takto môže vyzerať kresťanská láska cirkevného hodnostára. Myslím si, že by sa na takéto aktivity mohli pozrieť OČTK a verím, že sa tak aj v blízkej budúcnosti stane.
Nuž a okrem ďalších pikošiek sa nezabudol Damián pochváliť, že sa považuje za alkoholika, ktorý sa vie poriadne odviazať. Keď táto informácia skončila až pred súdom, Damián z toho údajne nemal radosť a samozrejme to popieral. Každopádne aj na toto tvrdenie mám svedka, ktorý mi túto informáciu potvrdil. Damián je jednoducho slušný človek. Veď aj na súd zaslal list napr. o tom, že si kúpil pozemok, na ktorom má mobilný dom. Ale ani to nie je celkom pravda. Podľa katastra si pozemok nekúpil, ale dostal ho darovacou zmluvou. A to nie je jedno a to isté. Dôležité ale je, že na súde tvrdí podobné lži a hrá sa na milujúceho brata. Kiež by takým bratom v skutočnosti aj bol. Ale nie je. Veci, ktoré robí, sú len jeho vypočítavosť a kalkul. Ospravedlňuje ho len jedna vec, že sa nechal zmanipulovať samotným dôstojným pánom T. Podstatné však je, že keď príde rad na samotného pátra, ten ho hodí cez palubu a poprie všetko, aj to čo sa teoreticky hádam ani nedá. Takže nakoniec bude za kratší koniec ťahať Damián a možno si bude musieť odpykať trest za svoju nerozvážnosť na inom mieste ako vo svojom mobilnom domčeku.
Počas tohto stretnutia Damiánovi niekoľkokrát zvonil telefón. Volal mu istý, nazvime ho Juraj. Nakoniec hovor prijal a oznámil mu, že sa určite v ten deň ešte stretnú podľa dohody, ale teraz niečo dôležité rieši. Na Adamovu otázku, kto je tento Juraj, dostal odpoveď, že kamarát, ktorý vie o mnohých veciach a ktorý mu pomáha sa orientovať v celej tejto pre neho neprehľadnej situácii. Vraj je to bývalý klient, ktorý je spojenec dôstojného pána T a tvrdí mu, že by mal dať na pátrove slová.
Po tomto stretnutí nasledovalo ešte niekoľko telefonátov s informáciami, že dôstojný pán T na neho tlačí, aby si zriadil účet, kde následne prevedú Tiborove peniaze a že mu má po tejto transakcii odovzdať prihlasovacie údaje k tomuto účtu a nemusí sa o nič starať, že on – samotný dôstojný pán T sa o všetko ostatné postará osobne. A že tomu tak aj bolo som písal a pridal dôkaz v štrnástej časti týchto blogov.
A potom zostalo – ticho...
Druhé obdobie, ktoré chcem spomenúť, začalo o nejaký čas neskôr. Bolo to v čase, keď sa Tibor „rozhodol“, že si vyskúša život mimo zariadenia DSS so svojim bratom Damiánom. Už som o tom písal v jednej časti. Úmyselne som v nej nenapísal všetko, pretože obludnosti, ktoré sa tam diali budú mať s veľkou pravdepodobnosťou súdnu dohru v trestno právnej rovine, kde v hlavnej úlohe bude samozrejme dôstojný pán T a Tiborov brat Damián. Obaja spomenutí páni v tejto chvíli už vedia o čom bude reč ďalej, ale verím, že si tento blog pozorne prečítajú bez ujmy na zdraví až do konca.
Ešte pred pokračovaním, by som mal opraviť druhú vetu predchádzajúceho odstavca, pretože nie je celkom presná, tak ešte raz...
Bolo to v čase, keď dôstojný pán T začal realizovať svoj plán dostať Tibora z dosahu Majky a jej syna Adama, za výdatnej pomoci Damiána a dalších osôb. Tento svätý muž sa rozhodol, že si Tibor vyskúša život mimo zariadenia DSS a bude žiť so svojim bratom Damiánom. Logika veci bola jednoduchá. Keby sa Majka zaujímala, kde sa Tibor nachádza, všetci kompetentní v DSS dostali príkaz odpovedať v duchu, že nevedia, nakoľko Tibor dobrovoľne opustil zariadenie a už nie je ich klientom. Páter, Damiánovi pomohol „nezištne“ nájsť prácu, aby mohli utužiť svoj súrodenecký vzťah s Tiborom a ponúkol im bývanie v byte v neďalekom mestečku. Veď čo je dôležitejšie ako rodina, že...? A to aj taká rodina, ktorá keď nemá dôvod nejaký vzťah utužiť, si ho vie s pomocou dôstojného pána T aspoň nájsť. Za isté benefity, ktoré sa v danej chvíli javia ako výhodné, Damián našiel vzťah, o ktorom ani netušil. A o tom to celé je. Damián vraj nikdy v minulosti Tibora nebral ako svoju rodinu, len ako jedného z klientov zariadenia. Vraj keď do tohto zaradenia z nejakého dôvodu zavítal, tak jeho cesta za bratom bola jedna z posledných. Všetko sa zmenilo ako som písal, keď dôstojný pán T rozohral svoju hru, nakoľko mu začalo dochádzať, že zrejme končí sranda a situácia začína byť vážnejšia ako si myslel. Každopádne už v tomto čase bol mimo svojej komfortnej zóny a začal robiť veci, ktoré ho charakterizujú ako človeka a ktoré sú pre neho života budičom. Veď čo možno očakávať od chronického manipulátora, ktorým tento duchovný je?
Samozrejme celý tento plán je ešte trochu zložitejší ako sa na prvé prečítanie zdá.
Nebudem sa opakovať a písať o tom, ako Tibor trávil čas so svojou ochrankou počas pobytu v bytovke v neďalekom mestečku. Dôležité sú iné fakty.
Ako som už uviedol, jeden z ochrankárov bol Dodo - predseda OZ Dobrá rodina, ktorý žije v omyle, že je v DSSke jeden z významných klientov. Je to predsa vážená osoba - „predseda občianskeho združenia", ktoré systematicky okráda klientov o finančné prostriedky - teda klienti tie financie systematicky dávajú darom, aby som bol presný. To je tiež zlodejina, ale taká sofistikovanejšia. A byť predsedom je už celkom iná funkcia ako byť len bežným klientom. Zrejme to ešte v tomto čase nevie, ale raz bude zrejme veľmi nemilo prekvapený, keď sa dozvie, že je len biely kôň. A najmä keď sa bude ako svojprávna osoba zodpovedať za veci, o ktorých dnes ani len netuší. Dôstojný pán T má mnoho vecí detailne premyslených a v mnohých nefiguruje ani ako hlavná postava. Ako som písal už skôr, na špinavú prácu má svojich oddaných - poddaných. On je len niečo ako tichý spoločník, ktorý ovláda a zneužíva ostatných – napíšem chránené osoby alebo presnejšie čiastočne či plne invalidných dôchodcov poväčšine bez rodiny, najmä na svoje nečestné praktiky. Ale tiež svojich zamestnancov a najmä dve komunitné sestry, ktoré mu splnia aj jeho najtajnejšie sny a to v každom smere.
Druhým ochrankárom bol dlhoročný člen komunity a v tom čase človek, pre ktorého bol dôstojný pán T niečo ako rodina, ktorú od malička nepoznal. Už som ho spomenul, istý Juraj. Osobne sa mu nečudujem, pretože aj on vyrastal v DSSke a napriek všetkému, čo tam zažil, vždy hľadal to dobré a bol vďačný takmer za všetko. To by bol asi každý, kto nemá vlastnú rodinu, ktorá by ho podporila a podržala v ťažkých časoch. Nepremýšľal nad vecami, ktoré sa tam v minulosti diali a precitol až pred niekoľkými mesiacmi. A jeho precitnutie bolo vskutku dosť drsné. Zažil tam veci, ktoré by ste mu možno ani neverili. Popisoval však aj mnohé udalosti, ktoré boli Adamovi už známe aj z rozhovoru s Damiánom a ktoré sa môžte dočítať v týchto blogoch. A popisoval ich podstatne detailnejšie.
Okrem toho, že bol členom komunity, bol dlhoročným Damiánovým kamarátom, s ktorým dokonca žili pod jednou strechou po odchode z DSS a vzájomne si pomáhali.
Juraj výdatne pomáhal Damiánovi aj s Tiborom v čase, keď sa tento „rozhodol“ osamostatniť sa. Damián totiž ako Tiborov brat nachádzajúci súrodenecké a rodinné puto chodil do práce a Juraj trávil väčšinu času s Tiborom a robil mu opatrovateľa podobne ako spomínaný Dodo – predseda. Rovnako ako všetkým zainteresovaným osobám, aj jemu dôstojný pán T podsúval fabulácie a informoval ho o veciach okolo Tibora. Samozrejme celkom iné aká bola realita. Niečo sa však stalo a Juraj sa stal v istej chvíli „persona non grata" - nepohodlnou osobou, ktorej sa bolo treba zbaviť. A tak dôstojný pán T spolu s Damiánom vymysleli „skvelý plán", ktorý je z ľudského hľadiska pre mňa síce ťažko pochopiteľný, ale reálny. Verím, že bude mať dohru na príslušnom súde a vinníci budú spravodlivo a po zásluhe „odmenení".
Ale o tom až nabudúce...
