Dnes som chcel pokračovať v písaní o ďalších veciach týkajúcich sa mnohokrát spomínaného zariadenia DSS v istom nemenovanom mestečku na Slovensku. Nestane sa tak.
K tejto zmene ma viedla veľmi závažná informácia od osoby, ktorá istého času pracovala v zariadení tejto komunity, ale na inom mieste, ako som doposiaľ popisoval vo svojich blogoch. Spomínal som, že uvedené zariadenie má viacero pôsobísk, avšak všetky sú pod vedením dôstojného pána T a pod záštitou katolíckej cirkvi ako neverejný Domov sociálnych služieb.
Dnes už bývalá zamestnankyňa ma na základe mojich blogov požiadala o radu či lepšie napísané pomoc. To čo popíšem nižšie si prosím prečítajte pozorne a možno aj viackrát, aby ste pochopili tú hroznú zvrátenosť, ktorá sa deje s požehnaním a vedomím samotného dôstojného pána T. Mám písomné vyjadrenie dotyčnej ženy a mnohé informácie v ňom uvedené mi potvrdili aj ďalšie osoby, ktorých svedectvo mám rovnako v písomnej či zvukovej podobe a viem ich poskytnúť kompetentným orgánom.
Popíšem vám teda príbeh, ktorý sa stal a ktorý je taký zvrátený, že je veľmi ťažké uveriť, že sa vôbec niečo podobné udialo u nás, na Slovensku a v roku 2024.
V spomínanom zariadení, kde ako vychovávateľka pracovala táto žena, povedzme Danka, sa v tom čase nachádzal ako jeden z mnohých klientov muž, nazvime ho Marko. Podľa jej vyjadrení, Marko bol slušný, pracovitý a v porovnaní s inými klientmi inteligentný 35 ročný mladík. V minulosti vyrastal v detskom domove a po odchode z neho sa dostal do spomínaného zariadenia. Podľa Dankinho vyjadrenia nikdy nebol konfliktný. Práve naopak, bol priateľský a nikdy neubližoval osobám vo svojom okolí.
„Niekedy v júni mi volal klient DSSky Marko, že pôjde do Zálužia. Bola som z toho v šoku, pretože Marko je jeden schopný, šikovný chlapec, ktorý býval veselý, rád cvičil a hlavne nebral žiadne psychiatrické lieky. Vraj mu páter povedal, že to preto, lebo klame a Komunita mu chce pomôcť. Tam si oddýchne a odnaučia ho tam klamať. Odvtedy mi viac nezavolal, následne som sa dozvedela od bývalých kolegov, že naozaj je v Záluží, lebo ho pristihli pri intímnostiach s istou Mirkou. Mirka tam pracuje v chránenej dielni, dovtedy bola vždy v kuchyni, teraz sa to vraj zmenilo a robí aj v záhrade alebo kde treba. Už keď som tam pracovala, viem, že Marko má Mirku veľmi rád. Lenže odkedy sme ja aj viacerí kolegovia odtiaľ odišli, začala tam pracovať Mirkina mama - veľká kamarátka dôstojného pána T. A tá zobrala spravodlivosť do vlastných rúk. Najskôr vraj Mareka zbila. On sa posťažoval viacerým zamestnancom a o pár dní na to Marka viezla sanitka do Zálužia. Aj to vraj zariadila Mirkina mama spoločne s pátrom."
Pýtate sa prečo ho v Záluží, v psychiatrickom zariadení mali odnaučiť klamať? To neviem, možno sa bránil a snažil sa ochrániť seba alebo Mirku. Každopádne to nie je nič, čo by iného oprávňovalo umiestniť svojprávneho klienta do psychiatrickej liečebne.
„Ja som čakala, kedy sa mi Marko ozve. Myslela som si, že tam ide maximálne na 6 týždňov. Ale prešli dva mesiace a Marko sa stále neozýval. Až 15.augusta, vo štvrtok popoludní. Hovoril, že mu je tam dlho, že pracuje v záhrade a ani neviem, čo všetko ešte, veľmi zle som mu rozumela. Pýtala som sa, či za ním niekto chodí. Vraj Paľko - vedúci v DSSke a vraj ho má navštíviť aj na nasledujúci deň. Sľúbila som mu, že keď už má konečne telefón, tak mu budem volávať. Ale viac som sa mu nedovolala. Hneď na druhý deň mu milý Paľko telefón zobral resp. to zariadil, aby mu ho zobral primár a odvtedy je mobil vypnutý."
Marko sa v tomto zariadení nachádza už niekoľko mesiacov. Snažil sa kontaktovať niekoľko osôb, ktoré sú mu blízke, ale keďže nemá možnosť dostať sa k svojmu mobilnému telefónu, možnosti sú minimálne či skôr žiadne. Ani Danka nevie, kde sa nachádza jeho mobil a prečo je stále vypnutý. Je celkom jedno, či mu ho zabavil lekár v zariadení alebo nejaký zamestnanec DDSky. Ako je možné, že sa niečo podobné vôbec môže stať? Ako je možné, že existujú podobní ľudia, ktorí si určujú pravidlá ako sa im hodí a veľmi pravdepodobne porušujú platné zákony? Nemá to síce žiadnu logiku, ale koho zo zainteresovaných by nejaká logika zaujímala?
Že vám to niečo pripomína z minulých blogov? Určite môže, pretože šablóna správania sa riaditeľa týchto DSSiek je rovnaká a celkom jednoznačná. Obmedziť klientov čo možno najviac a urobiť z nich vazalov či väzňov, s ktorými môže manipulovať podľa svojich zvrátených chúťok.
Aby som bol ešte konkrétnejší a detailnejší, pridám niekoľko informácií od Danky.
„Keď sa nič nemenilo, Marko tam stále bol a bez telefónu, tak som sa rozhodla, že tam pôjdem za ním. Išla som 11.septembra v stredu. Nejaký lekár mi pomáhal ho nájsť, zaviedol ma do jeho izby. Zostala som zhrozená. Malá miestnosť s ôsmimi posteľami. Nič, len samé postele. Žiadny osobný priestor, miestnosť nevľúdna, nepríjemná.Tam musí Marek tráviť už asi tri alebo 4 mesiace. Bez mobilu a bez možnosti spojiť sa s niekým blízkym."
Dankina výpoveď pokračuje ďalej.
„Ale hlavný šok ma čakal pri stretnutí s Markom. Nebol v izbe, sprchoval sa, ale to nám tam nikto nepovedal, tak som ho išla hľadať von a tam ma potom Marko dobehol. Ja som ho nespoznala, to už nebol Marko, akého som poznala. Mal taký iný pohľad, bol na kratučko vystrihaný, triasol sa. Objala som ho. Rozplakal sa a ja s ním. Ťažko rozprával a z kúta úst mu tiekla slina. Ruky sa mu triasli, vraj sa už nemôže ani najesť. Neskôr sa už triasol celý. Trochu sme sa boli prejsť, je tam krásny areál. Keď sme šli okolo jednej z budov, tak Marko povedal, že tam chodil na terapie. Vraj mu dali taký remeň okolo hlavy a púšťali elektrinu. Stále spomínal Mirku, že sa jej nemá ako ozvať. Je mu tam dlho."
Takmer na záver Danka dodáva:
„Vraj primár Markovi povedal, že budúci piatok - 20.septembra, ho už pustia. Ja som sa však minulý týždeň dozvedela, že ho ešte nepustili. Myslím, že je to preto, lebo páter s Mirkinou mamou boli v Chorvátsku a preto musel Marko ešte zostať tam. Cítim hroznú bezmocnosť, pretože neviem Marekovi pomôcť. Je z neho troska, je nešťastný a sám."
Priznám sa, že pri písaní tohto blogu sa mi tisnú slzy do očí a to som chlap. Nerozumiem. Nechápem. Dvíha sa mi žalúdok z ľudí ako je dôstojný pán T, ktorý ako riaditeľ nepatrí do inštitúcie akou je DSS a už vôbec nie pod hlavičkou katolíckej cirkvi.
Danka, ktorá bola Markovou vychovávateľkou, vie presne aké lieky Marko užíval. V tom čase, keď tam Danka pracovala neužíval psychofarmaká. Bol to inteligentný chlapec, ktorý nikdy nikomu neubližoval a neublížil.
Patrí sa napísať aj o dôvodoch jej odchodu z tohto zariadenia. Mnoho odídených zamestnancov z oboch DSSiek, ktoré riadi dôstojný pán T, tak ako aj ona, sa dostali skôr či neskôr do „konfliktu“ s riaditeľom – kňazom, pátrom či dôstojným pánom T. Nazvite ho ako len chcete. Pre mňa je to manipulátor a zvrátený egocentrik. A to som ešte veľmi slušný. Od zamestnancov sa nevyžaduje niečo ako empatia, ľudskosť či láskavý prístup ku klientom. Stačí o tom len hovoriť. Práve naopak, všetko spomínané je prekážkou pre riaditeľa týchto zariadení. A tak každý, kto sa nevie prispôsobiť a má pocit, že byť milý a láskavý k osobám s telesným či duševným postihnutým je ich poslanie, skončí buď z vlastného rozhodnutia, alebo z rozhodnutia dôstojného pána T. A tak skončila aj Dankina práca v spomínanom zariadení. Dokonca v tom čase vraj odišli hneď štyria zamestnanci.
Aby som to zhrnul. Marko - táto svojprávna osoba, klient zariadenia DSS, ktorého niekto zmanipuloval sa „dobrovoľne“ dostane do psychiatrickej liečebne a podstupuje liečebnú terapiu elektro šokmi. Skutočne je rok 2024 a skutočne sa môže niečo podobné diať, len preto, že niekto má potrebu a nutkanie ubližovať klientom v podobnom zariadení?
Mimochodom, mám vyjadrenie aj iného svedka, ktorý Marka pozná tiež osobne a to veľmi dobre. Jeho opis Marka ako človeka a opis Danky je takmer totožný.
Podľa neho, praktiky dôstojného pána T sú roky nemenné. Zmanipulovať klientov v zariadeniach tak, aby v ich očiach bol on niekto ako mesiáš, ktorý im je nápomocný a ktorý sa obetoval, aby sa oni mali lepšie. Za svoju „dobrotu a lásku“ požaduje len jediné. Absolútnu oddanosť. A kto taký nechce byť, musí z kola von. A netreba zabudnúť na rovnako dôležitú vec a to je ich majetok a peniaze pokiaľ nejaké vlastnia.
Toto je podľa neho a jeho poddaných „kresťanská láska“. Každý jeden z týchto zamestnancov, ktorí sa len prizerajú ako ničí životy klientov v mene akéhosi zrejme vyššieho dobra, je spoluzodpovedný za zlo šíriace sa v týchto zariadeniach.
Vyzývam týmto Komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, aby konala. Môžem jej doložiť výpovede zainteresovaných osôb. Nerád by som ju a jej zanietených zamestnancov – komisárov rušil pri rannej káve, ale keby aspoň trochu chceli urobiť niečo a byť užitoční - čo by mal byť chlieb ich každodenný, rád im poskytnem súčinnosť. Každopádne by som JUDr. Stavrovskej rád pripomenul, že v zákone 176/215 Z.z v § 23 sa píše:
Ak komisár zistí, že
a) podnet je podľa svojho obsahu
2. oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo ak obsah podnetu nasvedčuje tomu, že mal byť spáchaný trestný čin, bezodkladne odstúpi podnet alebo jeho časť príslušnému orgánu 13) a o tomto postupe informuje podávateľa podnetu,
Tento blog môžte považovať, vážená pani komisárka JUDr. Stavrovská, za podnet. Posielam vám ho mailom, tak ako predošlé, ktoré sa týkali (ne)činnosti a (ne)kompetentnosti vášho úradu. Dal som vám ponuku, vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sú uvedené na margo vášho úradu s prísľubom, že ho v blogu uverejním v primeranom rozsahu. Nevyužili ste ju. Škoda.
Nuž hor sa na barikády komisári Úradu pre osoby so zdravotným postihnutím. Káva a koláčik určite počkajú...
Dôstojný pán T vám možno prerozpráva zaujímavý príbeh, o zlom Markovi a spravodlivom treste a akejsi kresťanskej láske. Rozpovie vám možno aj nejaký biblický príbeh a odovzdá sväté obrázky spolu s pátričkami. Vy si urobíte „puntík", že úloha bola splnená a nikomu sa nič zlé nestalo. To vám ide na výbornú. Alebo, že by nie...?
Takmer na záver len doplním, že som pozmenil mená osôb v tomto blogu, ale mám k dispozícii aj ich skutočné, pre prípad, že by sa JUDr. Stavrovská a jej podržtašky rozhodli predsa len konať.
Ako výsmech všetkým ponižovaným, zneužívaným a okrádaným klientom týchto zariadení vyznieva relatívne čerstvá správa, že dotyčný kňaz, páter, dôstojný pán T alebo ak chcete tiež klamár a manipulátor, prednedávnom dostal isté ocenenie. Ako sa v správe píše: „Zmyslom tohto ocenenia je vyjadriť úctu a vďaku konkrétnym ľuďom, ktorí celým srdcom dlhodobo a často aj v skrytosti slúžia chudobným a tým, ktorí sú odkázaní na pomoc."
A chválospev na adresu aj tohto služobníka Božieho pokračuje ďalšou perlou: „Hovorí sa, že z ľadovcov, ktoré plávajú v oceánoch, vidieť asi jednu desatinu. Deväť desatín tohto ľadového kolosu je ukrytých pod hladinou. Som presvedčený, že vaša práca je len špička ľadovca a zvyšných deväť desatín je váš vzťah k Ježišovi Kristovi.“
Áno, aj takto vníma katolícka cirkev človeka, ktorý však patrí za celkom iné múry, ako sú múry kaštieľa. Ak existuje aspoň triviálna spravodlivosť, potom verím, že príde čas, kedy sutanu vymení za teplákovú súpravu s bielym pruhom na chrbte. A verím, že to nebude až tak dlho trvať. Ako sa hovorí: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto."
Prosím, prečítajte si tento blog ešte raz, možno dvakrát a zamyslite sa nad tým, čo sa môže diať a deje v niektorých zariadeniach DSS aj v tomto spomínanom. Všetko sa točí okolo jednej zvrátenej osoby, ktorá sa prezentuje ako katolícky kňaz a zariadenie ako príklad božej lásky.
Tiež prosím každého, kto je ochotný, o zdieľanie tohto blogu na sociálnych sieťach svojim priateľom, kamarátom či známym. Posuňte tento príbeh každému, koho poznáte. Možno sa medzi nimi nájde niekto, kto dokáže tejto chobotnici zabrániť v ďalšom ubližovaní klientom, ktorí sa o seba nedokážu samostatne postarať. Nebuďme ľahostajní k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc.
Ďakujem.
