Tento príbeh je vymyslený takmer celý od začiatku až do konca. Akákoľvek podobnosť osôb a udalostí v ňom je určite celkom náhodná.
Keďže prešiel dlhší čas od uverejnenia posledného blogu, pridávam dnes ďalší. Nie že by nebolo o čom písať, ale počas Vianoc a celého sviatočného obdobia pokoja, zaťažovať čitateľov a kaziť im sviatky čítaním o pokrytectve ľudí, ktorí sa „s kresťanskou láskou" starajú o klientov spomínanej DSSky, sa mi nezdalo príliš vhodné.
Skôr ako skĺznem do opätovného osočovania istého „svätého muža", alebo ak chcete dôstojného pána T a jeho spolupáchateľov z DSSky, ktorá snáď ani nemôže reálne existovať, rád by som sa podelil o niekoľko poznaní z posledného obdobia.
Za blogy, ktoré uverejňujem som bol už niekoľkokrát vypovedať na polícii. Boli na mňa zatiaľ podané tri trestné oznámenia - teda o týchto viem. Samozrejme ani pod jedným nefiguruje meno dôstojného pána T, ale ľudí, ktorých táto osoba ovláda a ktorými manipuluje. Nie, že by ma to nejako extrémne vyrušovalo. Sú to z môjho pohľadu stupídnosti na úrovni slaboduchých jedincov, ktorí si mylne myslia, že podaním trestného oznámenia sa z nich stanú akísi hrdinovia, ktorí bojujú za očistenie pošramoteného mena tejto imaginárnej DSSky. Ubezpečujem všetkých, že meno tejto DSSky sa pošramotiť asi ani viac nedá a je za to zodpovedný samotný dôstojný pán T a osoby, ktoré kryjú jeho zlodejiny.
Posledné z nich podala na mňa dokonca samotná šedá eminencia a ctihodná to komunitná sestra M. v jednej osobe, ktorá ako zlé jazyky tvrdia údajne prijíma „telo pánovo" nielen pri bohoslužbe v polohe vertikálnej. Možno to však tvrdia len neprajníci dôstojného pána T a netreba to brať s nevôľou a zvrašteným čelom či nevyslovenou otázkou, ako môže akýkoľvek kňaz porušovať celibát. Viac to rozoberať asi netreba, aj keby sa dalo...
Tiež ma prekvapilo, že istý pán „2768115“, ktorý pred časom napísal diskusný príspevok, pod jedným z blogov v ňom o.i. píše, že „opisujem veci skreslene, domýšľam si, fabulujem a konšpirujem", akosi zostal potichu. Priznám sa, čakal som aspoň nejakú strohú reakciu na posledný blog, kde som si dovolil uviesť niekoľko otázok a ponúkol som mu možnosť vyjadriť sa k nim. Keďže sú to z jeho pohľadu fabulácie a klamstvá, nemal by byť problém vyvrátiť aspoň jedno z tých mnohých „klamstiev“. Veď spomínal aj akúsi svoju česť, ktorú má. A keďže by mohol mať aj nejaké svedomie, tak som dúfal, že jeho príspevok nebude len výstrelom do tmy. Mýlil som sa...
Snáď sa ešte ozve.
Mimochodom tento „čestný muž", ako sa sám prezentuje, podal pred časom na bývalú zamestnankyňu trestné oznámenie v súvislosti s mojim blogom o istom klientovi istej DSSky, ktorý mal stráviť 4 mesiace v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží. A to na základe blogu, ktorý som napísal. Zaujímavé je, že sa v tom blogu zrejme tento pán sám našiel a aj fiktívnu DSSku. Ešte zaujímavejšie je, že nepodal v tejto veci trestné oznámenie na mňa ako autora blogu. Toto oznámenie bolo v duchu niečoho, ako poškodzovania dobrého mena. Už len formulácia „poškodzovanie dobrého mena" vo mne vyvoláva rozpaky a úsmev na tvári. Nuž ale čo s tým...? A ak niekto údajne poškodzuje dobré meno, tak zrejme ten, kto o tom píše a nie ten, čo posunie nejakú vierohodnú informáciu. Buď tomu celému akosi zle rozumiem, alebo dotyčný pán to má trochu pomýlené. Verím, že celé toto oznámenie nakoniec skončí rovnako ako všetky ostatné...
A teraz už k veci.
Už pred časom som sľúbil, že jeden blog budem venovať nehnuteľnostiam, ktoré vlastní spomínaná fiktívna komunita, ne čele ktorej stojí istý dôstojný pán kapitán T. Určite sa poteší, keď si bude čítať aj túto časť, rovnako ako tie predošlé a hlavou mu budú blúdiť myšlienky kto a za čo podá ďalšie trestné oznámenie na autora blogu. Trochu však predbieham. Začnem komornejšie.
Táto neverejná DSSka má množstvo rôznych aktivít, ktoré navonok vzbudzujú obdiv bežného občana. Veď postarať sa o klientov, ktorí by za iných okolností skončili teoreticky zrejme na ulici, je také ľudské a v prípade tejto komunity ešte aj kresťanské. Každopádne treba mať neustále na mysli, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. V tomto prípade to platí násobne viac.
Nebudem sa dnes vracať k tomu, že klienti sú okrádaní pri každej príležitosti. Niekedy o pár Eur a inokedy o stovky či tisíce Eur. Majú šťastie a smolu súčasne. Šťastie v tom, že majú strechu nad hlavou a nemusia jesť zbytky niekde pod mostom. Smolu, že ich mentálna výbava nie je príliš vysoká a ani len netušia, kto skutočne hospodári s ich financiami a akým spôsobom.
To, že sú klienti štedrými donormi a ani o tom netušia je jedna vec. Druhá je, že štedrým donorom je aj samotný štát resp. jeho inštitúcie. Je to niečo ako bezodný pohár v istej sieti predajní s nábytkom. Treba len urobiť „dobrý projekt“, mať ľudí na správnych miestach a euráče sa budú sypať jedna radosť.
Táto komunita pôsobí v dvoch kaštieľoch a vlastní množstvo nehnuteľností. Jednoduchým spôsobom, by ste prišli na to, že tam patria štyri rodinné domy, jedna bytovka. Už na prvý pohľad je to celkom dosť. Keď však k tomu pripočítate ešte ďalšie minimálne dve oficiálne nehnuteľnosti, ich počet značne vzrastie. A k tomu treba pripočítať ešte niečo naviac. Napríklad nehnuteľnosti, ktoré vlastní občianske združenie Dobrá rodina - čo je časť jednej bytovky s dvoma bytmi. Bonbónik nakoniec je nehnuteľnosť v istej dedinke v Chorvátsku, neďaleko Jadranského pobrežia, kde sa klienti chodia „rekreovať“. O pár riadkov nižšie vám priblížim slovo „rekreovať“ aj inak, ako ho mnohí z nás poznajú.
Ešte predtým by sa možno patrilo napísať, že aj vo Vysokých Tatrách menovite vo Vyšných Hágoch, veľmi pravdepodobne samotný dôstojný pán T nepriamo vlastní byt . Ten oficiálne patrí podľa katastra spriaznenej firme Poľnohospodárstvo s.r.o. - už o nej bola zmienka, kde je konateľkou pokrvná sestra ctihodnej komunitnej sestry M. A spoločníkom tejto SROčky je aj o.z. Dobrá rodina, pôsobiace na pôde spomínanej DSSky a šéfuje jej Dodo - predseda, klient v VI. stupni odkázanosti a mentálnym postihnutím. Vraj sa tam chodí páter nepravidelne rekreovať s jednou z ctihodných komunitných sestier a niektorými klientmi DSS. To len tak btw...
A teraz k tomu, ako sa dá elegantne dostať k peniažkom, potrebným na rozširovanie majetku formou nehnuteľností.
„Deinštitucionalizácia“ je to čarovné slovo - zaklínadlo, ktoré vám zabezpečí prísun slušnej sumy na vyššie uvedené aktivity. Viem, ťažko sa to číta a človek nemá ani chuť pátrať po tom, čo to vlastne znamená. A keď sa aj dopátra, musí hľadať ďalej, aby zistil čo je vo veci.
Takže táto DSSka resp. jej vládca – dôstojný pán T si istého času požiadali o príspevok v rámci projektu „deinštitucionalizácie“, čo je podpora prechodu poskytovania sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z inštitucionálnej formy na komunitnú.
Áno je to iste vznešený cieľ samozrejme, veď pomáhať je predsa poslaním aj tohto kňaza. Nuž štát zafinancoval projekt jedného rodinného domu v istej obci a jedného v krajskom meste sumou cca 704.000 Eur. Vlastné zdroje komunity boli podľa projektu cca 37.000 Eur.
Priznám sa, že dva rodinné domy postaviť za 740.000 Eur v roku 2018 sa určite dalo a dovolím si tvrdiť, že suma sa mi na prvý pohľad javí ako nadhodnotená. Nuž je to fajn, že štát prispieva aj na takéto projekty. Alebo nie...?
Oba rodinné domy sú dnes realitou. Treba napísať, že pokiaľ v jednom z nich funguje Detský domov, tak ten druhý – práve v spomenutom krajskom meste zíva prázdnotou. Pýtate sa, ako je to možné? Kto dal a na aký účel finančné zdroje. V projekte sa o.i. píše: „Súčasne s RD má byť zakúpený susedný pozemok na ktorom budú vytvorené podmienky na pracovnú, športovú a terapeutickú aktivitu s mladými dospelými. Zariadenie má zväčša umiestnené deti s mentálnym a psychickým postihnutím a takéto podporné aktivity sú žiadúce aj pri ich dospievaní a v procese osamostatňovania sa.“ Aby som to trošku ozrejmil. Tento RD mal byť pôvodne určený pre mladých dospelých, teda pre deti detského domova, ktoré sa plánujú osamostatniť a mali by sa naučiť, nazvime to hospodáriť. Mali by sa, je správne pomenovanie, ale akosi nie celkom výstižné. Zlé jazyky – neprajníci tejto DSSky tvrdia, že dôstojný pán T sa nikdy netajil, že túto nehnuteľnosť ani tak veľmi neplánuje poskytnúť mládeži túžiacej sa osamostatniť, ale ako vhodnú investíciu na zveľadenie majetku DSSky. Ak budem parafrázovať slová bývalých zamestnancov, on – páter si nenechá predsa zničiť takýto rodinný dom. A ak je pravda aj ďalšia informácia, že po určitom čase si môže s týmto domom nakladať ako chce, tak to je iný pán, tento bohabojný človek. Vytiahnuť peniaze od štátu, ktoré môžu v konečnom dôsledku slúžiť jeho osobe a ešte sa tváriť ako spasiteľ úbohých sirôt.
A aby som nepísal len tak hypoteticky čo by bolo, keby bolo. Pri istej príležitosti som navštívil miesto tejto nehnuteľnosti. Bola prázdna, tak mi nedalo a popýtal som sa niekoľkých osôb zo susedných domov, ako si v ňom nažívajú „mladí dospelí“, ktorým je vlastne určený. Pripadlo im dosť zvláštne, na čo sa ich vlastne pýtam. Vraj tam už dlhý čas nikto nebýva. Vraj kedysi áno, aj keď len občas, ale dnes určite nie. Z času na čas tam vraj zavítajú nejaké osoby, ktoré prídu pokosiť trávu v okolí tohto domu, ale inak...? Nič. Nikto. Pusto.
A aký krásny projekt to bol? Vlastne on stále je. Peniaze na investíciu prišli. A páter sa môže tešiť, ako vybabral so systémom. Good job!
Nerád by som vás zahltil množstvom informácií, o ktoré sa chcem podeliť, tak si niečo nechám na ďalší blog. Musím ale skončiť s tým, s čím som začal.
Spomenul som, že daná komunita resp. OZ Dobrá rodina vlastní istú nehnuteľnosť v Chorvátsku, neďaleko jadranského pobrežia . A práve tu chodí komunita – teda páter a ctihodné sestričky spolu s klientmi DSSky. Je to úžasné, krásne a šľachetné súčasne. Aj na stránke DSSky sa dočítate, ako sa ich klienti chodia rekreovať práve tam, nejaké tie fotografie šťastných a spokojných chlapcov. Predstavte si to. Šum mora, nad obzorom zapadajúce slnko, škampi na žaru, v rádiu hrá obľúbená pesnička Doris Dragović. Jááááj, no odolali by ste?
Tu by sa patrilo skončiť. Tak nejako pozitívne. Ale keď už píšem, mal by som asi všetko. Tak skúsim.
Na takúto rekreáciu chodia klienti najmä tí „schopnejší“. Toto slovo je niečo ako hlavný slogan, ktorý je taký výstižný a charakteristický pre túto DSSku. Stretol som sa s viacerými ľuďmi, ktorí mali dočinenie s touto komunitou a keď trošku preženiem, tak „5 zo 4“ použili slovo „schopnejší“. V preklade pre tých, ktorí nie sú celkom v obraze, tento výraz má viacero synoným. Sú to klienti, ktorí sú napr. samostatní. Tiež bezproblémoví. Rovnako nenároční. A samozrejme pracovití. A to najmä.
Rekreácia neznamená prioritne, že sa čvachcete v mori, pochutnávate si na pečenej rybe a hoviete si na lehátku pri bazéne či mori. Veď okolo domu je treba niečo porobiť, poupratovať až potom akože nejaká tá zábava. Výlet na bicykloch, zmrzlina a vééééľa fotiek usmiatych klientov, aby bolo vidieť ako sa všetci mali dobre.
Treba spomenúť, že tento dom, ktorý patrí OZ Dobrá rodina – akože „nám klientom“ ako vravieval aj Tibor, nebol žiadny zámok na pobreží. Bolo ho treba zrekonštruovať, upratať a tak podobne. A kto je na také práce najvhodnejší? No predsa tí „schopnejší“. Aj Tibor tam bol, dva roky nazad, začiatkom júna. Strávil tam asi 14 dní. Mimochodom v tom čase mu nejaký šikovný mentor doporučil vypnúť si počas rekreácie svoj mobil, aby si šetril batériu v ňom a nemíňal zbytočne kredit. V skutočnosti tam Tibor bol z celkom iného dôvodu a to, aby ho zamestnanci DSS „upratali" mimo dosahu Majky a jej syna. Bolo potrebné Tibora izolovať, aby neurobil nejakú nerozvážnosť a napríklad sa nerozrozprával o veciach, ktoré dôstojného pána T zjavne vyrušovali. More bolo vraj chladné, tak sa v ňom klienti v tom čase ani nekúpali, ale práce bolo aj tak celkom dosť, tak prečo strácať čas v Chorvátsku a tráviť ho bezbrehým kúpaním sa v slanom mori, keď sa dá aj inak a užitočnejšie.
Len by som podotkol, že takáto "rekreácia" nie je však celkom zadarmíčko. DSSka priamo či nepriamo prostredníctvom OZ Dobrá rodina zinkasovala od klientov niekoľko sto Eur na hlavu. Áno čítate správne, klienti si za túto týždňovú rekreáciu zaplatili až 400 Eur. No a čo? Všetko je predsa oficiálne a legálne. Klienti mali výlet, páter dovolenku, popritom ich obtiahol o peniažky a šťastní a spokojní klienti majú mnoho veselých fotografií. A nezainteresovaný človek bez informácií, by ešte dôstojného pána T aj blahorečil za dobro, ktoré koná. Haleluja!
Klient podpíše, čo sa mu položí na stôl a vec je vybavená. Zdá sa vám to akési tak trochu nemorálne? Dôstojnému pánovi T určite absolútne nie, dokonca by možno s hrdosťou jemu blízkou tvrdil, že pre klientov robí prvé aj posledné. Good job!
Zatiaľ sa snažím dopátrať presné miesto, kde sa táto vila nachádza, keďže som minule spomenul len oblasť a neuviedol som presnú polohu. Pracujem na tom. Oslovil som Karola, ktorý pozná Petru - sesternicu Matildy. Tá sa vraj pozná s nejakým Blagoslavom, ktorého brat žije stále v Chorvátsku a ten pracoval v realitke, pôsobiacej v oblasti Poreč. Tak uvidíme, k čomu sa Željko dostane. Verím, že sa to dozviem a vy určite tiež...
Celkom na záver ešte spomeniem informáciu, ktorú som uviedol v niektorom z predchádzajúcich blogov. Dôstojný pán T má totiž okrem niekoľkých titulov pred menom a za menom aj čosi naviac. Keď už trávi spoločne pri starostlivosti o klientov a modlitbách v Chorvátsku toľko času, využil ho naplno a dnes sa môže hrdiť aj iným titulom. Páter si urobil kapitánske skúšky a dnes už nie je obyčajným námorníkom, ale hneď dôstojníkom. Je to jednoducho človek, ktorý dokáže čokoľvek. Splnil si zrejme svoj detský sen. Nabudúce možno na stránke DSSky pribudne fotografia ako kormidluje nejakú lodičku, na ktorej bude spoločne s vysmiatymi klientmi DSSky. Buďte si istí, že ani toto huncútstvo nebude zadarmíčko.
A na dôvažok taká strohá informácia pre bežného čitateľa, že kým si dôstojný pán T vyvaľoval svoj „miešok" na hornom poschodí tejto vily patriacemu komunite - to je akože vedenie DSS, či už sám, alebo s nejakou zdieľnou osobou, tak klienti - robotníci, bývali v prízemí na poschodových posteliach. Síce s toaletou, ale sprchovať sa v kúpeľni tejto vily nemohli. Tá patrí výhradne komunite. Na to sú klienti príliš malí páni. Im slúžila vonkajšia sprcha mimo budovy, ako Tibor spomínal. Nuž ako sa píše: „Quod licet Iovi, non licet bovi", alebo ak chcete „čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi".
Nuž, „Dobrodošli kapetane...!“
PS: Pred časom som dostal zaujímavú informáciu od anonymnej osoby, ktorú mi poslala na mailovú adresu bojujemzaklientadss@gmail.com. Rád by som túto osobu požiadal, aby si prečítala moju odpoveď, ktorú som jej zaslal, pokiaľ sa k nej zatiaľ nedostala. Ďakujem.
