Tento príbeh je vymyslený takmer celý od začiatku až do konca. Akákoľvek podobnosť osôb a udalostí v ňom je určite celkom náhodná.
Tri múdre opice vo východných kultúrach najčastejšie symbolizujú, že nemáme nikoho ohovárať, nestrkať nos do cudzích vecí a nečiniť iným príkoria. V západnej civilizácii sa však častejšie interpretujú ako symboly klamu, neúprimnosti a ignorancie. Ak sa pýtate prečo to spomínam, určite si prečítajte dnešný blog do konca.
Pred niekoľkými týždňami som si dovolil osloviť biskupa jednej zo slovenských diecéz s listom, v ktorom som sa snažil požiadať ho o istú formu pomoci v súvislosti s už spomínanou DSSkou, vedenou kňazom, pátrom či duchovným. Zariadenia, ktoré táto DSS spravuje patria práve pod túto diecézu.
Dovolím si teda uviesť zaslaný list aj s promptnou odpoveďou biskupa, za čo mu patrí moje poďakovanie. Pôvodne som nemal záujem komentovať túto odpoveď, aby si každý urobil vlastný záver, pokiaľ bude chcieť. Chcel, ale nedalo mi nepriložiť niekoľko riadkov v súvislosti s ním na úplný záver.
„Vážený pán biskup.
Dovoľujem si obrátiť sa na Vás s informáciou, týkajúcou sa zariadenia, ktoré patrí do Vašej diecézy.
Viem, že už sa k Vám dostala informácia o blogoch, ktoré píšem a publikujem na stránkach denníka SME viac ako rok. Dostali sa ku mne totiž informácie, ktoré sú z môjho pohľadu diplomaticky napísané "zarážajúce" a ktoré sa snažím v týchto blogoch popísať. Som presvedčený, že hraničia až s trestnoprávnou rovinou. Je to o to viac zarážajúce a z môjho pohľadu neprípustné, že sa niečo podobné deje práve v zariadení DSS, ktoré je pod cirkevným patronátom.
Rád by som uviedol, že sa jedná o finančné machinácie s účtom/ami klienta/ov a presúvaním finančných čiastok do občianskeho združenia a množstvom "menších" finančných prehreškov, naviac na chránených osobách. Všetky tieto aktivity sú pod dohľadom samotného riaditeľa DSS.
Informácie, ktoré podávam čitateľom sú overené z viacerých zdrojov, takže žiadne "fabulácie či klamstvá" ako sa niektoré (ne)konkrétne osoby v diskusiách snažia zľahčovať tieto skutočnosti. Mám písomné, video či audio vyjadrenia niekoľkých bývalých zamestnancov a klientov, ktoré potvrdzujú pravdivosť mojich tvrdení v spomínaných blogoch. A prichádzajú mi ďalšie aj anonymné, ktoré som doposiaľ nezverejnil, nakoľko ich nemám ešte potvrdené z viacerých zdrojov.
Podal som trestné oznámenie na riaditeľa DSS pre trestný čin podvodu na chránenej osobe. V prípade dokázania viny mu hrozí 3 až 10 rokov nepodmienečne. Viem, že v podobnej súvislosti je na neho podané aj iné trestné oznámenie za rovnaký trestný čin od inej osoby.
Rovnako mám vedomosť, že ste nedávno dostali list od bývalej zamestnankyne DSS, v ktorom Vás upozornila na praktiky v jednom zo zariadení DSS spadajúcej do tejto DSS. Čítal som tento list a čítal som aj Vašu odpoveď.
Na jednej strane rozumiem Vášmu vyjadreniu, že Vaša diecéza poskytla "len" nehnuteľnosti tejto komunite a riešiť ostatné veci nie je vo Vašej kompetencii. Na strane druhej, nemôžem s Vami však celkom súhlasiť. Riaditeľ DSS nie je bežná osoba, ale kňaz, páter či duchovný - predstaviteľ katolíckej cirkvi a teda by mal reprezentovať hodnoty, na ktorých je budované kresťanstvo a katolícka cirkev. Láska k blížnemu, pomoc chorým a chudobným a podobne, by nemali byť prezentované len navonok. Nie ste za neho zodpovedný ako za človeka, ale určite nesiete zodpovednosť za neho ako za kňaza.
Nemôžem celkom súhlasiť ani s tým, že pokiaľ koná dotyčná osoba činy, ktoré sú v rovine trestnoprávnej, patrí celá vec len polícii, prokuratúre a súdom. Pre mňa je kňaz a jeho konanie či činy sú prioritne vizitka cirkvi ako celku a zatvárať oči pred neprávosťou duchovného považujem za obyčajné pokrytectvo.
Nie som sudca a ctím si prezumpciu neviny, ale Vaše vyjadrenie v súvislosti s listom bývalej zamestnankyne pokladám za zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti za konanie kňaza užívajúceho Váš majetok a zatváraním očí pred realitou, ktorá tu nie je týždeň či mesiac, ale dlhé roky. Dostal som mnoho informácií, od konkrétnych osôb aj anonymných - bývalých zamestnancov DSS, ktorí majú dodnes strach o seba či svoje rodiny a boja sa otvorene hovoriť o veciach, ktoré sa diali a dejú v spomínaných zariadeniach. Tie sú skutočne až desivé a ťažko uveriteľné. Pravda je však taká, že sa na nich zhodli všetci.
Dostala sa ku mne dokonca informácia, že istého času v zariadení pracovala aj Vaša neter. Možno by to mohla byť osoba, ktorá Vám vie potvrdiť či vyvrátiť moje informácie.
Nechcem Vás zdržiavať detailami, tie sa dozviete ak si prečítate moje blogy, samozrejme len v prípade, že Vás podobné informácie zaujímajú. Pokiaľ sa tak rozhodnete, prosím čítajte ich postupne a pozorne vzhľadom k rozsahu a množstvu informácií v nich uvedených. Rozhodol som sa Vám zaslať tento list ako autorite v rámci diecézy, aby ste mohli uvedené veci prípadne preskúmať, ale určite zaujať k nim vlastné stanovisko.
Môžem vás opätovne ubezpečiť, že v blogoch sú informácie, ktoré viem dôveryhodne preukázať a súčasne, že sa v nich nachádza len ich časť, nakoľko písať detailnejšie všetky ďalšie, by bolo pre čitateľa zrejme ťažko pochopiteľné.
Rád by som ešte spomenul, že osobne som sa s riaditeľom DSS stretol len jedenkrát a k napísaniu tohto listu a blogov ma nemotivovala akákoľvek osobná nevraživosť k nemu. Mojou jedinou motiváciou je výhradne pomoc klientom, ktorí sú v daných zariadeniach a ani len netušia kto a ako im riadi ich životy - amorálne, bez lásky k blížnemu a už vôbec nie v duchu kresťanských hodnôt.
Vážený pán biskup, je pre mňa nanajvýš zarážajúci fakt, že tento kňaz bol jedným z laureátov na vysoké cirkevné ocenenie za rok 2024. Na základe získaných skutočností to považujem za hrubé zneváženie tohto ocenenia, za výsmech a pľuvanec do tvárí bývalých zamestnancov a najmä bývalých a súčasných klientov.
Rád by som pridal krátku citáciu z korešpondencie od bývalej zamestnankyne jedného zo zariadení DSS:
„Natrafila som na Vaše príspevky v Sme a zaplavila ma hromada emócií - od veľkého obdivu Vašej odvahy - ktorú sme my, mnohí bývalí zamestnanci DSS nemali až po strach o Vás. Lebo si viem predstaviť čomu čelíte - zastrašovaniu, obviňovaniu z klamstva, vyhrážaniu či spochybňovaniu vašej psychickej spôsobilosti - skrátka pátrovým dlhoročným praktikám, na ktoré si až doteraz nikto netrúfol. Lebo každý máme svoje rodiny...a väčšina z nás nechce riskovať stratu dobrého mena, o ktorú by sa páter vďačne postaral... a tak sme zbabelí a čakáme na Božie mlyny, ktoré mu klepnú po prstoch raz a navždy. Toľko tráum a bolesti je uväznených za múrmi tohto kaštieľa... Ale tak si vravím, že vy ste možno ten, kto môže tie mlyny dať do pohybu.
Jediné čoho sa bojím je, či to ustojíte. Či Vám tá proti-vlna ktorá sa bude valiť z jeho strany bude za to stáť. Áno, ide o dobro klientov, chlapcov a oplatí sa za to bojovať... ale páter je silný a prešpekulovaný súper. Veľmi, z celého srdca Vám držím palce a prajem veľa síl.
Je to ale na Vás, nemám žiadne právo Vám radiť, keď len stojím v kúte a čakám na Božie mlyny... aby mi nebolo ublížené viac ako už bolo.
Prosím, držte sa a ak to bude čo i len trochu možné - nikdy sa nevzdajte !
Mnohí Vám potichu fandíme - to si buďte istý.“
Vážený pán biskup, aj naďalej budem zverejňovať len overené informácie. Máte možnosť na základe informácií z mojich blogov urobiť si vlastný obraz o riaditeľovi DSS a prípadne urobiť aj rozhodnutia, ktoré sú vo Vašej kompetencii aby bolo spravodlivosti učinené zadosť.
Nastal čas, odovzdať všetky moje doterajšie zistenia aj médiám, čo predpokladám vyvolá diskusiu a rôznorodé emócie. Ale vidím toto riešenie ako jediné možné, aby sa široká verejnosť dozvedela pravdu o daných zariadeniach a človeku, ktorý sa ukrýva pod sutanou. Z tohto dôvodu dávam možnosť aj Vám vyjadriť sa, pokiaľ to tak budete cítiť.
Tento list bude súčasťou môjho blogu v blízkej budúcnosti a samozrejme aj Vaše prípadné vyjadrenie, pokiaľ tak učiníte.“
Nižšie pripájam odpoveď pána biskupa:
Vážený pán Ručka,
v súvislosti s Vašim listom ohľadom DSS, odpovedám nasledovne:
Každé dobré dielo, ktoré sa koná aj na území našej diecézy, je vítané, najmä keď má zámer pomáhať tým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. S týmto zámerom v 90-tych rokoch 20. storočia vtedajší biskup dal do užívania dve bývalé letné sídla. Vedie ich od začiatku kňaz inej diecézy so svojimi spolupracovníkmi. Keď som prevzal diecézu, tento prenájom pokračuje až doteraz. Viackrát sa s obyvateľmi a zamestnancami týchto zariadení stretávam a to nielen v rámci oficiálnych slávností. Vážim si obetavosť všetkých tých, ktorí tam vykonávajú svoju činnosť, ktorá je spojená s veľkou obetavosťou a láskou, pretože nemôže byť len zamestnaním. Títo ľudia v mnohom suplujú činnosť štátu a iných inštitúcií. Nepoznám vnútornú organizáciu, či spôsob internej štruktúry tohto zariadenia a určite aj v zariadeniach tohto typu nie je všetko ideálne. Avšak okrem bývalej zamestnankyne som oficiálne nedostal žiadnu sťažnosť na činnosť tejto inštitúcie. Skôr naopak sú to a boli pozitívne svedectvá. Moja neter, ktorú spomínate, dnes matka dvoch detí, si aj po rokoch len pozitívne spomína na toto spoločenstvo a život v ňom.
V súvislosti s bývalou zamestnankyňou som 12. decembra 2024 informoval riaditeľa DSS o tejto sťažnosti, ktorá mu bola známa. Oboznámil som ho aj s mojou odpoveďou. On mi následne osvetlil celú záležitosť zo svojho hľadiska.
Vážený pán Ručka, vážim si, že hľadáte spravodlivosť a pravdu. Ako vyjadrujete vo svojom liste, veľmi dobre viete, čo má robiť Cirkev, aký má byť kňaz, biskup... Vďaka, že očakávate hodnoty, ktoré sú Cirkvi vlastné a ktoré sa nám členom Cirkvi nie vždy darí napĺňať, čo nemusí byť pre iných vždy povzbudením.
Chcel by som Vás pri tejto príležitosti poprosiť, aby ste aj Vy, ako ten, ktorý sám o sebe uvádzate, že si ctíte prezumpciu neviny, neodsudzovali človeka a nekazili jeho dobré meno skôr, ako sa dokáže jeho vina. Nakoniec ste už podali trestné oznámenie na riaditeľa DSS.
Prajem si spolu s Vami, aby sa táto kauza vyriešila spravodlivo.
Ako som v úvode spomenul, dovolím si pripojiť aj svoj osobný názor, ktorý nemusí byť v žiadnom prípade totožný s tým vašim.
Prezumpcia čiže predpoklad, alebo domnienka. Prezumpcia neviny znamená, že každý občan, ktorý je obvinený zo spáchania priestupku alebo trestného činu, je považovaný za nevinného dovtedy, kým sudca nevznesie právoplatné rozhodnutie o jeho vine. Ctím si prezumpciu neviny a za tým si stojím, presne ako som písal. Ctím si ju v zmysle dokázania úmyslu a viny, v zmysle uznania tejto viny súdom, či následného trestu v zmysle svetských zákonov. To o čom píšem, nie je o tom, vziať spravodlivosť do vlastných rúk a vyrieknuť ortieľ či poškodiť komukoľvek dobré meno. Nežiadam to ani od samotného biskupa, ani od katolíckej cirkvi, aby súdili či odsúdili. Ale zaujať jasné stanovisko k uvedeným skutočnostiam by som očakával aj v inej podobe, ako je uvedené v biskupovom liste.
Ak tomu správne rozumiem, tak z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nie je preukázaná vina súdom, mali by sme sa teda len prizerať tomu, ako niekto ubližuje iným, pretože polícia zatiaľ ešte prešetruje a súd zatiaľ ešte nekoná. S tým mám zásadný problém. Ak je moja úvaha správna, tak to tiež znamená, že pokiaľ polícia bude ešte rok či dva riešiť celú vec a pokým ju uzavrie, tak klienti môžu byť aj naďalej okrádaní, ponižovaní a trestaní tak, ako doteraz. Prípadne osoba, ktorá tieto veci klientom robila/í, má čas zahladzovať stopy, manipulovať či vyhrážať sa klientom či zamestnancom najmä tým bývalým a podobne. Kde však zostala akási morálka? Tá sa prispôsobí až tomu, čo povie polícia či súd? V prípade, že sa všetko skončí obvinením dotyčnej osoby – v čo skutočne verím a veria tomu aj dotknuté osoby, až potom sa cirkev a jej predstavitelia možno vyjadria, že spravodlivosť zvíťazila? To, že sa za chrbátom resp. pred očami aj samotného biskupa diali a dejú neprávosti sa tým uzavrie a všetko bude v poriadku? Takto by sme/som to mali vnímať?
Dočítal som sa nedávno zaujímavý názor a súhlasím s ním: „Ak pre občanov republiky platí zásada prezumpcie neviny (každý je považovaný za nevinného, kým sa nepreukáže opak), pre verejných činiteľov platí prezumpcia viny.“ Môžme polemizovať o tom, či by mohol/mal byť kňaz považovaný za „verejného činiteľa“. Je to osoba, ktorá má v istom smere obdobnú moc, ako verejný činiteľ. Takže chtiac-nechtiac osobne pozerám na takúto osobu inak, ako len na bežného občana našej spoločnosti.
Pokiaľ padne podozrenie na verejné osoby napr. politika, policajta či sudcu, je tento postavený mimo službu do prešetrenia celej veci. Nie je to na základe prezumpcie neviny, ale prezumpcie viny. Malo by to patriť k triviálnej slušnosti či morálke našej spoločnosti. Nemalo by toto platiť pre duchovných a dokonca v ešte oveľa väčšej miere?
Ako sa v liste píše: „On mi následne osvetlil celú záležitosť zo svojho hľadiska." Aké je to iné hľadisko? Posťažovať si na bývalú zamestnankyňu a predpokladám vyliať na ňu akúkoľvek špinu a obviniť ju z klamstva? Či podať na ňu trestné oznámenie a obhajovať sa ním, napriek tomu, že celé skončí v koši rovnako ako mnohé ďalšie? A čo ďalší mnohí bývalí zamestnanci, či klienti? Stačí sa pozrieť na množstvo tých, ktorí za posledné dva roky odišli z týchto zariadení a opýtať sa ich, čo sa deje v týchto zariadeniach. A toto platí nie len v tomto prípade. Pravda nemôže byť vecou pohľadu niekde z diaľky, ale videním reálnej skutočnosti. Nie nejakej vykonštruovanej a prerozprávanej, kde sa niekto vydáva za dobro či kresťanskú lásku k blížnemu a všetko ostatné je zlo, ktorým ho chcú iní pošpiniť.
A aký príbeh prerozprával biskupovi tento kňaz o trestnom oznámení, ktoré je na neho podané? Predpokladám, že to bolo niečo v duchu ochrany financií ich klienta, ktorého on samotný dlhé roky vyciciaval ako kliešť. A tiež o trestných oznámeniach, ktoré na mňa a iných nepohodlných podali jeho spriaznené osoby. Ich počet je vskutku rozsiahlý, ale ich nehanebná a stupídna podstata slúži len na odvrátenie pozornosti a prekrývanie skutočnej pravdy o jeho spôsoboch pomoci postihnutým klientom. Ak by samotný biskup mal záujem, mohol požiadať o nahliadnutie do mnohých dokumentov usvedčujúcich tohto kňaza z klamstiev a podvodov. Veľmi pravdepodobne však, by jeho stanovisko muselo byť zrejme v celkom inom duchu, ak by vôbec nejaké bolo.
Nepíšem o svojich pocitoch či domienkach, ale o obetiach – klientoch či bývalých zamestnancoch. Píšem o dôkazoch, ktoré mám k dispozícii, nie o nejakých indíciách, fabuláciách či vykonštruovanej polopravde s cieľom niekomu ublížiť. Píšem o zneužívaní klientov s mentálnym postihnutím človekom – kňazom, ktorý koná najmä pre svoj vlastný prospech a nie pre dobro samotných klientov. Píšem o vydieraní, klamstvách, intrigách, podvodoch, neprávostiach, psychickom či fyzickom ubližovaní. Všetko sú to veci, ktoré by nemali okolo kňaza ani len prejsť a už vôbec nie, aby bol kňaz samotným aktérom podobných zvráteností.
Nikde v blogoch nie je uvedená konkrétna osoba. Nemôžem teda kaziť dobré meno fiktívnej osoby. V rámci cirkevnej hierarchie je biskup ten, kto má možnosť konať aspoň v duchu tej spomenutej morálky a slušnosti, pokiaľ sa celá vec neuzavrie. So všetkou úctou, miesto toho to však vyzerá, ako odvracanie tváre od objektívnej pravdy a tak nepriamemu schvaľovaniu týchto vecí, ktoré neuvedený duchovný dlhé roky robil a naďalej robí. Zdá sa mi to neobvyklé, aby akákoľvek vážená osoba takéto veci vnímala len pohľadom dieťaťa, ako na pozlátko cukríka bez toho, aby ochutnala jeho kyslú chuť. Je teda takýto pohľad dostatočný a správny? Za mňa rozhodne nie.
