Aj dnes pokračujem v písaní tejto fikcie, ktorá sa určite nemohla stať tak ako je popísaná, aj keby ste popustili uzdu svojej fantázii na maximum. To je takmer nemožné. V krajine kde fungujú zákony, v právnom štáte, kde sme si rovní pred zákonom... Nemysliteľné!
„Užitočný idiot č. 2“ – Dodo, predseda občianskeho združenia Dobrá rodina.
Len na pripomenutie niekoľko viet k mnohokrát spomenutému Dodovi – klientovi spomínanej DSS, kde žije mnoho rokov, ako jeden z mnohých zdravotne postihnutých klientov, s istými výsadami, ktoré ho motivujú robiť veci, o legálnosti ktorých netuší aleže absolútne nič.
Ale pekne poporiadku. Dodo len nedávno oslávil svoje 50. narodeniny. Je to invalidný dôchodca s mentálnou retardáciou stredného stupňa a zaradením do VI. stupňa (teda najvyššieho) odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pre priblíženie to môže znamenať napríklad to, že pri bežných úkonoch v rámci hygieny či iných samoobslužných činností si vyžaduje 12 a viac hodinovú pomoc inej fyzickej osoby – asistenta. Rovnako to môže znamenať aj to, že je na pomoc takejto osoby odkázaný v iných činnostiach ako sú nákupy, starostlivosť o bielizeň či domácnosť a podobne.
Teraz si pomôžem citáciou z odborných zdrojov.
Mentálna retardácia stredného stupňa“ (dnes sa častejšie používa termín stredne ťažká mentálna alebo intelektuálna porucha) je stav, pri ktorom má človek výrazne znížené intelektuálne schopnosti a schopnosti prispôsobiť sa bežnému životu – ale stále je schopný určitej samostatnosti a učenia sa základných zručností.
Klasifikácia (podľa WHO/ICD-10) hovorí, že:
Stredný stupeň (IQ 35–49)
Rozumové schopnosti: na úrovni približne 6–9-ročného dieťaťa (aj v dospelosti).
Reč a komunikácia: slovná zásoba je obmedzená, reč môže byť jednoduchá, zrozumiteľná pre známych ľudí, ale ťažšie pre cudzích.
Vzdelávanie: môžu sa naučiť základné čítanie, počítanie a písanie (na veľmi jednoduchých úrovniach), zručnosti sa učia pomalšie.
Samostatnosť: zvládajú základné sebaobslužné činnosti (hygiena, obliekanie, jednoduché práce v domácnosti), ale často potrebujú dohľad.
Sociálne fungovanie: dokážu nadväzovať vzťahy, tešia sa zo spoločnosti, ale nerozumejú zložitejším sociálnym situáciám.
Pracovné schopnosti: niektorí sú schopní vykonávať jednoduché manuálne práce (pod dohľadom a v špeciálne upravených podmienkach).
Potrebná podpora: spravidla celoživotná, ale nie nevyhnutne 24-hodinová.
Takto by sa dalo popísať postihnutie mnohých osôb - väčšiny či takmer všetkých, ktorí majú podobnú diagnózu ako Dodo – predseda občianskeho združenia. V uvedenom zariadení patrí Dodo k tým „schopnejším“, čo znamená v reči môjho kmeňa k tým, s ktorými nie je veľa zbytočnej práce a robia všetko bez veľkých nárokov a dokonca sa tešia z toho, že sú užitoční a svojim spôsobom si túto vymoženosť náležite vážia.
Dovolím si tu vsunúť jednu poznámku. Onedlho bude na istom Okresnom súde pojednávanie ohľadom obmedzenia spôsobilosti na niektoré právne úkony klienta rovnakého zariadenia, s rovnakou diagnózou, Tibora. Aj on je osoba s mentálnou retardáciou stredného stupňa. Aj on je zaradený do VI. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Aj on je členom rovnakého OZ Dobrá rodina. Rozdiel je v tom, že je len radovým členom a nepatrí celkom do skupiny „tí schopnejší“. Prečo to spomínam?
Nuž, pretože píšem o dvoch rozdielnych osobách, s obdobným handicapom, ktorí sú klientmi rovnakej DSSky a rovnakého občianskeho združenia. Jeden z nich Dodo – je predseda a o to práve ide. Pretože Dodo je podľa dostupných indícií len „biely kôň“ samotného dôstojného pána T., ktorý je tou osobou, ktorá z pozadia riadi spomínané občianske združenie. Treba spomenúť, že adresa tejto DSSky nie je totožná s adresou uvedeného občianskeho združenia – teda len formálne, na papieri. Inak samozrejme predseda Dodo je klientom DSSky, žijúci v jej priestoroch a „riadiaci“ biznis dôstojného pána T. To sa len z bežne dostupných informácií nedozviete.
Tu by sa patrilo napísať niečo bližšie k tomuto občianskemu združeniu, aby ste si mohli utvoriť vlastnú predstavu, ako funguje a tiež akým majetkom disponuje. Sú to skutočne veľmi, veľmi zaujímavé veci...
Uvediem niekoľko zaujímavých informácií z účtovnej závierky za rok 2024 tohto OZ a pridám nižšie pár viet, ako by mali fungovať občianske združenia, zamerané na pomoc zdravotne znevýhodneným osobám.
Spolu vlastné imanie, záväzky a účty časového rozlíšenia 873.302 Eur
Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 39.403 Eur
Finančné účty 450.160 Eur
Dlhodobý hmotný majetok 352.442 Eur
Pozemky 60.000 Eur
Podielové cenné papiere a podiely v obchod. spoločnostiach 20.000 Eur
Nie som ekonóm profesionál, tak som si nechal vysvetliť jednotlivé uvedené položky od kompetentných, aby som bol viac v obraze. Predpokladám, že každému, kto sa venuje účtovníctvu sú uvedené informácie dostatočne jasné. Pre tých, ktorí nie sú celkom v obraze, sa pokúsim dovysvetliť.
Celkový majetok tohto OZ s počtom členov cca 40 je takmer 900.000 Eur. Zahŕňa nehnuteľnosti (stavby a pozemky) za cca 400.000 Eur. Tiež finančné účty v nejakej podobe napr. hotovosť, či účet/ty v banke/ách vo výške cca 450.000 Eur. A tiež podiel v istej spoločnosti 20.000 Eur.
Toto OZ vlastní 2 byty v bytovom dome, kde zvyšné dva patria tejto DSSke. Oficiálne slúžia na pomoc osobám, ktoré sa „túžia osamostatniť sa". Takí v skutočnosti nie sú, ale prezentovať sa týmto spôsobom je určite pôsobivé. Tu „ukryli“ napríklad Tibora, aby mu znemožnili kontakt s Majkou. Už som o tom písal a všetko viem dôveryhodne doložiť rôznymi materiálmi. Zaujímavá je aj skutočnosť, že táto bytovka je na predaj už niekoľko rokov a reči okolo pomoci klientom, je len zástierka na zahmlievanie skutočnosti.
Toto OZ tiež vlastní dom na Jadranskom pobreží v obci Cancini, kde sa chodia klienti „rekreovať“ dokonca vraj niekoľkokrát ročne, ako to prezentuje dôstojný pán T. To niekoľkokrát ročne, je opäť iba taký žart tohto kňaza, pretože sa to týka len veľmi úzkej skupinky klientov. Nuž a rekreovať znamená najmä urobiť poriadok a pripraviť letné sídlo pre vedenie komunity – rozumejte dôstojného pána T. a šedú eminenciu tejto DSSky ctihodnú sestru M. alebo sestru I. To, že zlé jazyky tvrdia, že ich vzťah s dotyčnou šedou eminenciou má ďaleko od toho pracovného, netreba komentovať. Sú to predsa dospelí ľudia...
Nedá mi nespomenúť, že klienti si pred časom zaplatili za týždňový pobyt v ich vlastnom zariadení cca 400 Eur. Je to síce zvláštne platiť si za pobyt vo vlastnom zariadení, ale aj takto sa dá využiť mentálne znevýhodnenie klientov. Isteže, dôstojný pán T. by v tejto chvíli argumentoval, že klienti všetko zaplatili dobrovoľne a veľmi radi a odobrili svojim podpisom. Celkom určite má 100% pravdu a niet o tom pochýb. Treba si však uvedomiť, že klient na úrovni 9 ročného dieťaťa ani len netuší, čo, kedy, prečo a komu podpisuje, daruje, zaplatí a tak podobne. Sú predsa svojprávni a to jeho kňažstvu formálne a právne úplne stačí – aspoň zatiaľ. A o to tu ide. Ako som v minulosti písal ideálny klient tejto DSSky a súčasne člen OZ je osoba svojprávna, ktorá napočíta maximálne do dvadsať aspoň na tretí pokus, vie sa podpísať a je pri troche „šťastia" bez rodinného zázemia. To pre prípad, že by sa mohol niekto o neho zaujímať a mohol by mať nejaké zbytočné otázky.
Musím spomenúť, že toto OZ nedostáva dotácie zo štátnych zdrojov – okrem prvej, ktorú získal na začiatku jeho pôsobenia a tak sa dostanete len k minimu informácií a jeho verejná kontrola je prakticky nemožná.
Toto OZ prosperuje a funguje prioritne z členských príspevkov svojich členov. A toto je to zásadné. Členský príspevok je niekoľko rokov vo výške 1.200 Eur pre každého člena. Pre väčšinu klientov – invalidných dôchodcov s istým stupňom mentálneho postihnutia, pre upresnenie. Zdá sa vám to v poriadku s bežnými spoločenskými zásadami? A zdá sa vám to v poriadku s tými kresťanskými? Nezabúdajte, že toto všetko riadi kňaz, vážená to osoba, stavaná na piedestál ako vzor kresťanskej lásky... Pre mňa je to obyčajný a zvrátený manipulátor a podvodník, zneužívajúci benevolentnosť systému a najmä chránené osoby.
Ešte sa patrí upresniť aj to, čo presne znamená podiel v istej spoločnosti vo výške 20.000 Eur. Je to vklad do istej sročky, ktorej konateľom je sestra ctihodnej šedej eminencie M. Nebudem ďaleko od pravdy, že celá táto štruktúra OZ – SROčka – DSSka smrdí z každej strany, ako Ferula asafoetida alebo aj čertovo lajno, čo je pre túto skupinu osôb nanajvýš výstižné.
Toto OZ má na svojich finančných účtoch aj cca 450.000 Eur. Tak si skúste predstaviť, že cca 30 až 40 členov - klientov prispieva do tohto OZ a ono disponuje takýmito prostriedkami a popritom sa stará o svojich členov ako im zákon káže, teda o ich duševné a fyzické zdravie. Že vám to akosi hlava neberie? Nuž šikovným asi patrí svet a človeku v sutane aj osudy týchto klientov, ktorí ani netušia ako sú šklbaní. Dokonca sa zrejme tešia a majú radosť zo svojho chlebodarcu a dali by za neho ruku do ohňa.
Vlastne nemal by som písať o dôstojnom pánovi T., ale o Dodovi – predsedovi tohto OZ, ktorý krvopotne dokáže zabezpečiť takéto zdroje, aktívne s nimi pracovať, či zakúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku a pritom si na počítači nedokáže ani otvoriť webovú stránku. A ako výsmech mi pripadá, keď dôstojný pán T. sa snaží úrady presvedčiť ako sa stará toto OZ o svojich klientov a podsúva im svoje nehorázne klamstvá.
Teraz si pomôžem AI a pokúsim sa vám uviesť ako bežne fungujú občianske združenia:
Výška členského príspevku do občianskeho združenia (OZ) na Slovensku nie je nijako určená zákonom – je to vždy na rozhodnutí samotného združenia a jeho stanovách.
Bežná prax je takáto:
Symbolické príspevky: niektoré OZ vyberajú len 1 – 5 € ročne, hlavne ak im ide len o formálny členský vzťah.
Menšie združenia: často 10 – 20 € ročne (napr. športové, kultúrne či záujmové kluby).
Športové kluby alebo profesijné združenia: môžu mať 30 – 100 € ročne, niekedy aj viac, ak členstvo prináša výhody (tréningy, podujatia, servis).
Združenia s výraznými benefitmi pre členov (napr. odborné komory, asociácie): poplatky môžu ísť aj do stoviek eur ročne
Nikde sa zatiaľ nepíše o príspevku 1.200 Eur ročne. A pokračujem.
Bežne totiž občianske združenia, ktoré pracujú s ľuďmi so zdravotným postihnutím, majú symbolické alebo nízke príspevky (často 0 – 20 € ročne),
financujú sa hlavne z dotácií, grantov, 2 % z daní alebo darov, nie z vysokých členských poplatkov,
ak sa od členov vyberajú vyššie sumy, býva to skôr za poskytované služby (napr. pravidelné terapie, pobyty, špecializovaná starostlivosť), ale aj tam sa väčšinou prispieva podľa finančných možností rodiny, alebo sa využíva príspevok od štátu.
Stále nič o členskom vo výške 1.200 Eur.
Overené príklady členských príspevkov
Spoločnosť Downovho syndrómu na Slovensku – členský príspevok je len 20 € ročne .
Členský príspevok 1200 € ročne = približne 100 € mesačne.
S takouto sumou sa stretávame spravidla pri platených službách, ako sú napríklad terapie, rehabilitačné pobyty, stacionárne služby apod., a nie pri samotnom členstve. Ak by napokon išlo o platbu za poskytovanie špecializovaných, denných či rehabilitačných služieb, takáto suma už môže byť reálna – ale nie ako „čistý členský príspevok“. Bežný členský príspevok býva symbolický alebo nízky, a vysoké sumy sú spojené s úhradou konkrétnych služieb či terapií.
V DSS je bežné, že klient platí úhradu podľa zákona, a ak je pri DSS aj OZ, jeho členské býva symbolické. Ročný poplatok 1 200 € ako „členské“ od mentálne postihnutých osôb je veľmi netypický a môže byť problematický.
Je zaujímavé, že dopátrať sa nejakého OZ, ktoré vyberá takéto ročné členské príspevky na Slovensku asi nie je jednoduché a už vôbec nie, pokiaľ sa jedná o osoby so zdravotným handicapom a invalidov. Nuž pri tomto OZ, pôsobiacom pod cirkevnou záštitou a vedením de facto dôstojným pánom T. ani tá kresťanská láska v tomto zariadení zrejme nebude len tak za symbolický poplatok.
Tiež som sa snažil zistiť či je bežné, aby OZ s cca 40timi členmi malo majetok v hodnote takmer 900.000 Eur.
Je neobvyklé ak by malé OZ s malým počtom členov malo taký vysoký majetok, bez darov, dedičstva, len z členských príspevkov.
OZ by malo:
- primárne používať členské príspevky na zlepšenie života svojich členov,
- sekundárne si môže vytvárať rezervu alebo majetok – ale len vtedy, ak tento majetok priamo slúži cieľu OZ.
Ak OZ namiesto toho hromadí byty či zahraničné nehnuteľnosti, kým členovia platia vysoké príspevky, je to veľmi netypické a eticky sporné.
OZ musí príjmy používať na činnosť, ktorá napĺňa jeho ciele.
Ak sú cieľom napr. „pomoc osobám s mentálnym postihnutím“, členské príspevky by mali ísť na aktivity a služby pre nich.
OZ si môže vytvárať rezervy, ale nie hromadiť majetok bez väzby na svoje poslanie.
Ak OZ vyberá vysoké členské príspevky od zraniteľných osôb (napr. mentálne postihnutých), ale tieto peniaze nevyužíva na ich podporu, môže ísť o:
rozpor so stanovami (ak stanovy hovoria, že cieľom je pomoc členom),
zneužívanie právneho postavenia voči zraniteľným osobám,
v krajnom prípade až o trestný čin podvodu alebo porušenia povinností pri správe cudzieho majetku (§ 221, § 237 Trestného zákona).
Tu by som dnes pomaly ukončil dnešný blog a ešte raz pripomenul o čom vlastne celý bol a čomu sa venoval. Patril druhému z „užitočných idiotov“- Dodovi, ktorý je predsedom občianskeho združenia Dobrá rodina. Toto OZ vlastní majetok v hodnote cca 900.000 Eur. Príjem tohto OZ je takmer výlučne z členských príspevkov a darov jednotlivých klientov DSS, kde žije aj Dodo. Všetci títo členovia - klienti DSS, sú osoby so zdravotným postihnutím a súčasne invalidní dôchodcovia, často pracujúci v chránenej dielni. Ich mentálna kapacita je niekde na úrovni 9 ročného dieťaťa, avšak nie sú ani minimálne obmedzení na akékoľvek právne úkony. Ich zarobené peniaze sa na základe „ich rozhodnutia“ a s výdatnou pomocou samotného dôstojného pána T. presúvajú na účet tohto OZ, ktoré sa tvári ako ich dobrodinec. Títo klienti sa cítia byť majiteľmi majetku tohto OZ, napriek tomu, že netušia ako toto OZ funguje v praxi.
Samotný Dodo je osoba s mentálnou retardáciou stredného stupňa, ktorý akoby zázrakom dokáže zabezpečiť napr. nehnuteľnosť v Chorvátsku, alebo investovať vysokú finančnú čiastku, aby sa OZ stalo spoločníkom istej SROčky. Popritom potrebuje na základe rozhodnutia ohľadom svojho zdravotného postihnutia minimálne 12 hodinovú dennú pomoc inej fyzickej osoby.
Nie, nenechajte sa pomýliť. Dodo nie je až taký dôležitý a nezaslúži si nálepku akéhosi podvodníka. Dôležitý je len jeho podpis ako štatutárneho zástupcu na každom z dokumentov, ktoré kedy podpísal. Je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti bude čeliť aj možným trestno právnym dôsledkom, ale čo to presne znamená aj tak celkom zrejme netuší. A dôstojný pán T. sa môže momentálne tešiť ako vybabral so systémom. Teda verím, len zatiaľ.
Je pre mňa zarážajúce, že toto OZ vytiahlo od svojich členov za posledných 10 rokov stovky tisíc Eur. Som hlboko presvedčený, že to nie je menej ako 500.000 Eur. Tu by malo konať ministerstvo vnútra, pod ktoré podobné organizácie spadajú a preveriť činnosť tohto OZ a to veľmi detailne.
Otázka na záver by mohla vyzerať nasledovne. Je Dodo „svojprávne nesvojprávny, alebo nesvojprávne svojprávny“? Verím, že by si zaslúžila odpoveď.
