Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
Pomaly sa dostávame do ďalšieho dejstva tohto príbehu. Myslím, že bude celkom zaujímavý vzhľadom na súvislosti, ktoré tu budú uvedené. Len by som pripomenul, že mnoho vecí je autentických a existujú k nim dôkazy či už v písomnej podobe, v podobe zvukového alebo video záznamu. Iné veci, ktoré uvediem sú „z druhej ruky“, teda vypočuté od osôb, ktoré v zariadení pracovali, alebo tam žili. Vždy ich uvediem ako neoverené, nie z dôvodu, že by som im osobne neveril, ale preto, že tieto osoby nechcem do tohto príbehu zaťahovať a naviac, pokiaľ by to v budúcnosti popreli, nemám ich ako preukázať. Je teda na každom z vás, urobiť si vlastný úsudok.
Prešiel nejaký čas po vrátení telefónu Tiborovi a život plynul tak nejako pokojne. Adam a Majka neriešili veci okolo DSS. Tibor opäť chodil k Majke. Zdalo sa, že sa veci akosi upokojili. Nastalo obdobie mieru a pokoja, aspoň to tak naoko vyzeralo. Stala sa však vec, ktorá od základu zmenila pohľad na mnoho vecí týkajúcich sa či už správania sa zamestnancov, alebo samotného chodu celého zariadenia.
Jedného dňa si Majka prišla vyzdvihnúť Tibora a tak ako bolo už zvykom, požiadala o príspevok na jeho stravu počas pobytu u nej. Na (ne)šťastie do zariadenia nastúpila nová sociálna pracovníčka, ktorá zrejme nedomyslela informáciu, ktorú posunula Majke pri odovzdávaní „stravného“. Vysvetlila Majke, že Tibor nemá nárok na stravné, ale že mu dá v tejto výške peniaze z vreckového, ktoré má zo zákona. Zopakovala to viackrát, že Tiborovi stravné dať nemôže, pretože to zákon nedovoľuje. Keďže Majka si doposiaľ pýtala len stravné a nechcela oberať Tibora o jeho vreckové, nedávalo jej to žiadnu logiku. Keď to spomenula Adamovi, ten sa rozhodol prísť celej veci na korienok. A netrvalo to dlho...
Pre upresnenie vám, ktorí ste sa rozhodli pokračovať v čítaní tohto príbehu a nemáte prehľad ohľadom platieb v DSS nižšie popíšem stručne ako to celé prebieha. Opäť len dopíšem, že toto bude dôležité a má to zásadné súvislosti s týmto príbehom.
Klient DSS - Tibor, je na invalidnom dôchodku. Vie o tom, že poberá dôchodok. Každý mesiac jeho príjem musí podpísať. Nikdy sa Majka ani Adam nepýtali Tibora na podrobnosti, aj keď občas spomenul, že bol podpísať u dôstojného pána T svoj dôchodok. Dokonca Tibor ani nevedel, aká je výška jeho dôchodku a kde ho vlastne má uložený. Údajne to funguje tak, že všetci klienti dostávajú svoj dôchodok na účet DSSky, ktorá ho následne pridelí každému klientovi. Z tohto „príjmu“ si klient zaplatí mesačné poplatky za služby poskytované sociálnym zariadením podľa stanoveného cenníka, avšak len do určitej výšky. Klient poberajúci dôchodok má nárok na vreckové, ktoré činí 25% z výšky životného minima. Zvyšná časť jeho dôchodku pokrýva platbu za služby, ktoré mu DDSka poskytuje..
Jednoduchý príklad:
Ak má klient dôchodok napr. 407 Eur, platby za služby v DSS (cena za stravovanie, za ubytovanie, za pranie, žehlenie, upratovanie, údržbu bielizne a šatstva) sú vo výške 450 Eur. Podľa zákona dôchodku musí DSS klientovi odložiť 25% zo sumy životného minima na jeho potreby – napr. nákup hygienických potrieb. V roku 2023 to činilo cca 67 Eur.
Takže klient zaplatí miesto 450 Eur, len 340 Eur. Tento rozdiel 110 Eur mesačne DSS vedie ako pohľadávku, ktorú je možné vymáhať najneskôr v dedičskom konaní.
Každý klient má v zariadení založenú tzv. „finančnú kartu“, kde sa zapisuje a klientom podpisuje každý príjem a výdaj finančnej čiastky, dátum uskutočnenia vkladu/výberu hotovosti z tejto karty, účel a konečný zostatok. Je to oficiálny dokument, ktorý si môže prezrieť samotný klient aj prípadná kontrola.
Každý klient môže mať ale aj svoj vlastný, samostatný účet vedený v ľubovoľnej banke. Takýto účet je skrytý pred nepovolanými očami a nahliadať do neho môže/u len osoba/y striktne dané zákonom. Je skrytý aj pred prípadnou kontrolou štátnych orgánov, pokiaľ sa to netýka vyslovenie podozrenia z páchania trestnej činnosti. Čo si viac priať ako mať možnosť prístupu k takémuto účtu a mať ho pod kontrolou, ak mám pripravený dobrý plán...?
Aj Tibor takýto účet mal aj má v rôznych bankách. Nič nezvyčajné to nie je. Kam s peniazmi, ak nechcete mať či nepotrebujete nejakú vyššiu hotovosť? Teraz vám možno napadne myšlienka, prečo a načo má klient DSS, ktorý má platiť mesačne 450 Eur a platí len 340 Eur, účet v banke? Noooo, on ten klient neplatí v skutočnosti 340 Eur mesačne, ale reálne 450 Eur, pretože táto DSS prevádzkuje aj chránenú dielňu, v ktorej je Tibor zamestnaný na čiastočný úväzok a kde si zarobí nejaké euráče naviac a prilepší si tak k svojmu dôchodku. Povedzme takých 300 až 500 Eur mesačne.
K „chránenej dielni“, ktorá je súčasťou tejto DDSky bude venovaný jeden celý blog, aby sa aj nezainteresovaní mohli dozvedieť ako to celé má fungovať a ako to v tejto DDSke reálne funguje.
Človek by sa nad tým ani nezamýšľal, keby mu niečo na tom celom akosi nesedelo. To niečo je dosť zásadná vec, na prvý pohľad až nelogická. Klient má založený účet v banke pod vlastným menom, akurát nemá o ňom žiadne informácie. Teraz si myslíte, že to nie je možné. A predstavte si, že je. Založiť niekomu účet v banke cez internet sa dalo a asi aj dá celkom jednoducho, najmä ak máte prístup k jeho občianskemu preukazu, prípadne mobilu a ak mu založíte mailovú adresu, je to v suchu. Snáď sa nemýlim, ten svoj som si totiž zakladal pred viacerými rokmi a možno sa niečo odvtedy už zmenilo a možno ani nie.
Potom je všetko vyriešené a vy máte prístup k účtu klienta, ktorý ani len netuší aké peniaze tam vlastne má, ako mu tam občas pribudnú a ako mu odtiaľ uletia preč. A to nepíšem o 10tich či 20tich Eurách, píšem o stovkách až tisícoch Eur, ktoré sa z tohto účtu prelejú na iný účet. Ten iný účet patrí samozrejme niekomu konkrétnemu, ktorému (ne)pravidelne na účet príde slušný obnos financií. Áno aj o tom konkrétnom majiteľovi bude ešte zmienka, ale má to svoj čas.
Pred pár rokmi to bolo zrejme ešte jednoduchšie. Takže účet mohol zriadiť človek inej osobe, ktorej síce oficiálne patril, ale zadal si vlastnú mailovú adresu a vlastné telefónne číslo. Nemožné...? Mám dôkazy o tom, že to takto fungovalo v danom zariadení a že Tiborovi počas niekoľkých rokov odišlo z jeho účtu rádovo niekoľko tisíc Eur. Otázka by mohla znieť, ako si dovolím napísať, že to Tibor nerobil vedome a sám? Mám k dispozícii materiál, ktorý z môjho pohľadu jednoznačne dokazuje, že Tibor nemal ani tušenie, že vlastní účet v banke a netušil, že by niekedy robil nejaké finančné transakcie cez internet banking, že ani netušil o svojej bankomatovej karte, či PINe, že netušil, že také niečo vôbec existuje. Mám video záznam s Tiborom ešte z času, keď v DSSke netušili aké Adam dostal informácie priamo z ich „centrály“. Nie som si celkom istý, či podobný materiál môže byť akceptovaný OČTK, ale bežnému človeku je z neho nad slnko jasné, aké mal Tibor o „svojom“ účte a jeho využívaniu či lepšie napísať zneužívaniu informácie. Mimochodom poznáte niekoho na úrovni 6 až 9 ročného dieťaťa, ktorý by zvládol internet banking so všetkým čo obnáša, naviac bez prístupu na internet...?
Existuje ale aj druhá možnosť, ktorú treba mať na mysli a to taká, že Tiborovi niekto s tým všetkým pomáhal.
A pomáhal mu veľmi pravdepodobne aj so založením tohto účtu. Aby si ten, kto bol tak nápomocný a asistoval Tiborovi pri tom nekomplikoval život s nejakou vymyslenou mailovou adresou a mobilným číslom, zakladal ho na email daného zariadenia a veľmi pravdepodobne na svoje mobilné číslo alebo spriazneného človeka v zariadení. Bingo! Samozrejme v „dobrej viere“ Tiborovi v súčinnosti niekto následne „asistoval“ pri presúvaní financií z jeho účtu na iné s vysvetlením, že je mu nápomocný. Dokonca Tiborovi niekto zo zariadenia pomáhal vyberať hotovosť z bankomatu pomocou jeho bankomatovej karty, o ktorej ani netušil, že ju vlastní. A to hotovosť nemalú. Tibor si napr. počas 14. dní v troch transakciách vybral z bankomatu pomocou karty 3 400 Eur. A aby si to celé skomplikoval a bol to pre neho nezabudnuteľný zážitok, zrejme nasadol na prímestskú dopravu, aby cestoval do 20 km vzdialeného mesta a tam si túto hotovosť vybral v ATM a potom sa vrátil späť. A to napriek tomu, že niekoľko desiatok metrov od tejto DSSky je plne funkčný bankomat. Je zaujímavé, že DSS nedĺžil žiadne peniaze a nič si v tom čase neplánoval kupovať a ani nekupoval okrem bežných vecí za pár Eur. Nepochybujem, že dokonca aj nejaké Tiborom podpísané dokumenty o tom, že si chcel vybrať peniaze alebo niekomu niečo „darovať“, budú s veľkou pravdepodobnosťou existovať, nakoľko Tibor podpisoval všetko, čo od neho chceli, napriek tomu, že málo čomu aspoň minimálne rozumel. A keď v DSSke zistili , že sa Adam vŕta do vecí, do ktorých by nemusel, Tibor začal podpisovať nejaké dokumenty vo väčšom množstve a častejšie ako zvyčajne. Čo podpisoval nevie, nemá na to žiaľ kapacitu. Stačilo mu povedať kde sa treba podpísať.
Existuje ale ešte jedna neoficiálna verzia, ako sa výbery z bankomatu realizovali. Dôstojný pán T dal niektorému zo zamestnancov bankomatovú kartu s PIN kódom a požiadal ho – možno lepšie napísať zadal mu jasnú úlohu. Vybrať z danej karty istý obnos financií. Daný zamestnanec sa nezamýšľal nad tým, komu karta patrí a prečo má z nej vybrať hotovosť. Túto po výbere z bankomatu následne odovzdal dôstojnému pánovi T spolu s kartou a tým to bolo pre neho uzavreté. O tom by mali vedieť viac práve zamestnanci dotyčného zariadenia a najmä tí, ktorí tam už z nejakého dôvodu nepracujú, ale podieľali sa tejto činnosti. Aspoň by si mohli očistiť svoje meno, pretože dôstojný pán T je na oko celkom bez viny...
A najzaujímavejšie na celom tomto je, že údajne prístup k týmto veciam – účty klientov, ich zmluvy a všetko dôležité a podstatné si dôkladne strážil a stále stráži už spomínaný dôstojný pán T, šéf tohto zariadenia. Ale nech už bol „Tiborovým pomocníkom“ ktokoľvek, snáď mal v čase pred takýmto počinom aspoň na okamih namočené prsty v svätenej vode. Len tak, pre istotu.
Dovolím si teda napísať, že tu niečo smrdí. A poriadne...
