Na úvod by som mal napísať, ako býva zvykom v niektorých televíznych programoch, „všetky udalosti a postavy v príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná“.
No na druhej strane by som mohol napísať, že tento príbeh je „výpoveďou na základe skutočných udalostí“. Nechám na každom z vás, kam ho zaradí.
Minule som skončil svoje písanie o stretnutí Majky, Adama, dôstojného pána T a niekoľkých ďalších zamestnancov tohto zariadenia. Dnes by som rád nadviazal na túto časť, pretože tam odzneli veľmi zaujímavé informácie. Dôstojný pán T je dominantný, bystrý, inteligentný muž a zjavne je zvyknutý jednať s ľuďmi z pozície nadradenej osoby. Sú však situácie, na ktoré nie je ani on vždy pripravený a niekedy povie viac ako by mohol v domnení, že druhá strana tomu čo hovorí príliš nevenuje pozornosť prípadne ani tomu nerozumie.
Nuž, nie vždy tomu musí tak byť. Niekedy možno oko nevidí, ucho nepočuje a pamäť je deravá. A niekedy nie...
Stretnutie bolo relatívne dlhé, na margo toho, že sa malo jednať najmä o elektrickú trojkolku, po ktorej Tibor tak „túžil“. Dôstojný pán T mal zrejme pripravenú už odpoveď na to, kde mu takú vec pomôžu zakúpiť, ale nepočítal s tým, že Majka a Adam chceli byť Tiborovi s touto kúpou nápomocní. Trochu predbehnem udalosti a len uvediem, že trojkolku Majka s Adamom Tiborovi zakúpili z jeho úspor a stála cca 2.800 Eur (foto 1). Nie 6.000 Eur a nie ani 4.000 Eur, teda toľko ako to prezentoval dôstojný pán T a myslím, že bola presne taká akú chcel. A to mohol byť práve kameň úrazu. Niekto sa zrejme predčasne tešil, že mu zostane nejaká „vata“ z výhodnej kúpy.
Mimochodom, Tibor mal z trojkolky veľkú radosť. Keďže sa staral o zvieratá a pomáhal s prácami v exteriéri okolo zariadenia, tak ju využíval pri svojej každodennej práci. Avšak len pár mesiacov. Niekto zo zariadenia mu ju úmyselne poškodil. Popretŕhal na nej elektrickú kabeláž a tak je už niekoľko mesiacov nefunkčná. Tibor bol z toho doslova nešťastný. Paradoxne, ten kto mu ju poškodil je dôstojnému pánovi T veľmi pravdepodobne dávno známy, pretože trojkolka bola v blízkosti kamerového systému. Dôstojný pán T však dokázal Tibora presvedčiť, že si ju vlastne poškodil sám, pretože ho na kamerovom zázname videl v jej blízkosti. Teda „len“ jeho. Je to celkom logické. Keď sa niekto teší z nejakej veci, ktorá je len jeho a k tomu vysnená, tak si ju následne poškodí, aby ju nemohol užívať. A vzhľadom k tomu, že Tibor je na svoje veci dosť fixovaný a stará sa o ne s patričnou úctou, tak podobnému nezmyslu môže uveriť len málokto. Vlastne nikto...
A keďže dôstojný pán T má patričný rešpekt a úctu u klientov zariadenia, tak sa Tibor v jednom z telefonátov Adamovi priznal, že si trojkolku poškodil sám, pretože mu to dôstojný pán T takto povedal a vysvetlil. Vraj si káble prestrihol kliešťami. Každému, kto len raz prestrihol nejaký kábel kliešťami, musí byť nad slnko jasné, že káble prestrihnuté neboli, ale keď sa Tibor priznal, aj keď o tom nebol celkom presvedčený, tak to asi musí byť pravda (foto 2).
Ale naspäť k spomínanému stretnutiu. Pokračovalo rôznymi ďalšími témami. Celkom zaujímavá bola určite téma ohľadom „Chránenej dieľne“ (ďalej len Chd). Pre tých čo netušia celkom presne čo je to Chd a ako sa k tomu stavia štát, skúsim stručne priblížiť. Možno to nebude 100% presné, ale pre predstavu by to mohlo stačiť.
„Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu.“
Takže spomínaná DSS má svoju Chd. Má ju myslím vo svojich dvoch zariadeniach, pretože táto DSS pôsobí na viacerých miestach. Je to myslím zaujímavé a zmysluplné riešenie ako do pracovného procesu zapojiť ľudí so zdravotným znevýhodnením. Pomôžu, alebo niečo vytvoria - nejakú hodnotu, ktorá sa v konečnom dôsledku môže speňažiť a benefit môže byť obojstranne prospešný ako pre zamestnanca tak pre zamestnávateľa. Je to férová myšlienka. Myšlienka a realita nemusia však byť vždy to isté. A čo na prvý pohľad môže vyzerať ako biela, sa na druhý môže zmeniť na sivú, ak už nie čiernu.
Vysvetlím. Chd funguje s prispením štátu. Štát poskytne príspevok vo výške 75% na vytvorené pracovné miesto. Čo to znamená? Ak si predstavíte, že celková cena práce - možno sa terminologicky nevyjadrujem celkom správne, snáď mi prosím odpustia tí, ktorí sú v tomto viac doma ako ja, teda ak celkové náklady na mzdu – čistá mzda, poistné odvody, daň zo mzdy boli napr. 100 Eur, tak štát prispeje 75 Eur. A teda zamestnávateľ dopláca 25 Eur, aby si pokryl náklady na túto celkovú cenu práce. Treba brať do úvahy, že zamestnanci vytvárajú nejakú pridanú hodnotu, ktorú zamestnávateľ môže zúžitkovať napr. predajom. Ale dá sa to urobiť aj sofistikovanejšie a s ešte s väčším benefitom pre zamestnávateľa. Pokúsim sa vysvetliť ako to funguje v tomto zariadení.
V Chd pracuje určitý počet klientov, na rôzny pracovný úväzok. Aj Tibor bol jedným z nich. Majú uzatvorené pracovné zmluvy a vykonávajú prácu a činnosti v súlade s touto zmluvou. Z tejto činnosti im Chd vypláca mzdu. Ako som uviedol vyššie, štruktúra financovania je celkom jasná a verím , že každému zrozumiteľná. Výška štátneho príspevku pri plnom úväzku za 1 rok na zamestnanca resp. vytvorené pracovné miesto pre rok 2023 bola 8.215 Eur, suma sa môže meniť podľa toho, v akom regióne sa Chd nachádza. Teda štát prispeje na jedno vytvorené miesto mesačne sumou 684 Eur, čo predstavuje 75% nákladov na celkovú cenu práce, ktorá je vo výške 912 Eur. Chd "musí doplatiť“ zo svojich zdrojov zvyšných 25%, čo predstavuje 228 Eur.
Klienti tejto Chd pracujú so zvieratami, žehlia, perú a vykonávajú ďalšie iné činnosti. Ako na stretnutí prezradil samotný dôstojný pán T, DSS však nemá prostriedky, aby vyššie uvedených 25% vykryl z vlastných zdrojov a tak im zamestnanci Chd každoročne túto sumu venujú formou „daru“. Čítate správne, chlapci z DSS, zamestnaní v Chd, ktorí si odpracujú, čo sa od nich vyžaduje, dostanú mzdu a z tejto mzdy „venujú darom“ svojmu zamestnávateľovi rozdiel medzi celkovou cenou práce a príspevkom od štátu. Pripadá vám to ako nezmysel a šialenosť? Vôbec nie! Ako povedal dôstojný pán T, chlapci si raz ročne posedia s pani notárkou a všetci svorne ako jeden muž podpíšu notársku zápisnicu o dare, ktorý poskytli DSS. Vlastne nie DSS, ale čuduj sa svete istému spriaznenému občianskemu združeniu nazvime ho O.z. Dobrá rodina – nech to má vznešený názov aj keď už nie až tak poslanie. Toto O.z. Dobrá rodina je prepojené personálne a aj majetkovo s osobami blízkymi v spomínanej DSSke, a jednej SROčky - môžme ju nazvať Poľnohospodárstvo s.r.o. K tomu sa vrátim ešte neskôr, zrejme v budúcej časti.
Ak nerozumiete celkom tomu, čo som uviedol vyššie, prečítajte si to prosím pozorne ešte raz. Mohla by vám zasvietiť kontrolka v duchu, že zamestnanec Chd zo zarobenej čistej mzdy daruje jej 1/3 ako „poďakovanie“ za to, že im DSS umožnila pracovať. Tento dar venuje O.z. Dobrá rodina, ktoré má pod kontrolou táto DSS.
Ak by ste to len tak veľmi rýchlo spočítali, tak zistíte, že za každé vytvorené miesto s plným pracovným úväzkom klient DSS alebo presnejšie zamestnanec Chd „daruje“ občianskemu združeniu viac ako 2.500 Eur za každý odpracovaný rok. Pozrite sa prosím na túto sumu a zamyslite sa nad tým. Zdravotne znevýhodnený klient DSS daruje 2.500 Eur niekomu, kto na jeho mzdu vôbec neprispieva. A teraz si túto sumu vynásobte počtom zamestnaných klientov, napr. desiatimi pre ľahšie spočítanie a nezabudnite na to, že takýto príspevok zinkasuje zrejme O.z. Dobrá rodina každý rok zas a znova.
Zdá sa vám to jasné, zrozumiteľné a s kostolným poriadkom, alebo tomu nerozumiem správne len ja a mýlim sa, že toto je svojím spôsobom zlodejina?
Na prvý pohľad možno formálne a z právneho hľadiska je to všetko v poriadku. Veď klienti sú svojprávni, síce zdravotne znevýhodnení a to najmä mentálne, takže mnohí ani netušia čo presne podpisujú a komu čo darujú. Často nemajú žiadnu rodinu, nikoho, kto by sa o nich zaujímal. Ale je tomu skutočne tak? Má právo niekto, kto pozná zdravotný a najmä mentálny stav takto zneužívať klientov zariadenia? A čo ak takúto vec riadi samotný dôstojný pán T, ktorý by mal byť najrovnejší medzi rovnými a mal by byť príkladom pre ostatných? V jednej z minulých častí som písal, prečo je svojprávny, ale zdravotne znevýhodnený klient „zlatá nosnica“ pre človeka, ktorý ho správne motivuje. Tu je jedna z odpovedí...
A rád by som ešte podotkol, že dôstojný pán T nezabudol poznamenať pri spomínanom stretnutí niečo v duchu, že „je to pre týchto ich klientov - zamestnancov výhodné, pretože majú možnosť prilepšiť si k dôchodku“.
Nuž a na dôvažok ešte spomenul, že klienti DSS sú štedrí aj iným spôsobom, že napríklad prispeli na nákup traktora, ktorý táto DSSka využíva pri svojej činnosti.
No povedzte, nie je to dar z nebies, mať pri sebe osobu, ktorá vám dopraje viac ako by ste si vedeli predstaviť? Dokáže vám pomôcť zarobiť si nejaké peniaze naviac k vášmu invalidnému dôchodku a súčasne vám pomôže dostať ich z vášho účtu na iný, aby ste nemali zbytočné starosti so svojimi úsporami.
Keď si dal Adam toto množstvo informácií do nejakého logického sledu, opäť sa stretol s Tiborom a vysvetlil mu „ako za výdatnej pomoci niektorého/ých zamestnanca/ov hospodári“ so svojimi peniazmi. Dohodli sa, že si Tibor zmení prístupové meno a heslo v danej banke k svojmu účtu a Adamovi dá dispozičné právo k nakladaniu k nemu. Ako dôkaz toho, že Adam nechce zneužiť jeho finančné prostriedky, spoločne zhotovili audio záznam, z ktorého jasne vyplýva, prečo mu Adam ponúkol takto mu pomôcť ochrániť jeho majetok. A toto bol začiatok ďalšej etapy medzi všetkými zúčastnenými stranami a začali sa diať veľmi zaujímavé veci.
