Ján Kuciak písal aj o eurofondoch. Odhalil mafiu na východnom Slovensku a zneužívanie agrodotácií pre ľudí blízkych Smeru. V lete v roku 2017 mi zavolal a chcel vedieť, ako systém prideľovania eurofondov funguje. Bol presný v otázkach a pozorne počúval. Asi po 15 minútach si vypýtal môj mail a ešte mi poslal ďakovnú sms. Povedal som si, že nejaký novinárik, hoci bol slušný a vedel čo chcel, napíše článok a tým sa to skončí. Neskončilo. Ján Kuciak bol precízny a vytrvalo hľadal pravdu. A hoci to bol môj jediný kontakt s týmto človekom, je pre mňa vzorom čestnosti a spravodlivosti.
To isté platí aj o sudkyni Ružene Szabovej. S ňou som prišiel do kontaktu tiež iba raz v živote. Vypovedal som na súde v kauze Nástenkového tendra, pre ktorý ma vyhodili z ministerstva. Na pojednávaní bola tvrdá a nekompromisná, nie nadarmo má prezývku „železná Ružena“. Bývalých ministrov za SNS vo Ficovej vláde poslala na 10 rokov za mreže. A táto istá sudkyňa Szabová dnes vedie súdny proces s objednávateľmi a vrahmi Jána Kuciaka. Verím jej, že aj tu spravodlivo rozhodne. Myslím, že nie som sám, kto zdieľa názor, že môže byť pre mnohých sudcov vzorom. Pre nás ostatných povzbudením, že v tom marazme má súdnictvo aj svetlé stránky.
Smrť Jána Kuciaka a jeho snúbenice priniesla bolestné odhalenia, ako funguje naša spoločnosť. Zároveň nás však mobilizuje, aby sme zadosťučinili spravodlivosti. Tej spravodlivosti, ktorú reprezentuje zavraždený novinár, aj nekompromisná sudkyňa. Slovensko dnes potrebuje vidieť, ako zlo odchádza zo scény. Raz a navždy. Máme jedinečnú šancu zmeniť Slovensko na krajinu, v ktorej nebudú vládnuť vrahovia a gauneri, ale seriózni a čestní ľudia. O tom budú voľby 29.2.2020. To je pre nás všetkých odkaz dnešného dňa.
