Odbáčam k hotelu, z hlavnej na vedľajšiu cestu, cez ktorú ide želežničná trať. Priecestie. Na priecestí umiestnená stopka. Viem že tade vlak už niekoľko rokov nešiel, ale ja s bratislavskými značkami. Hovorím si. Nejaký aktívny policajt si na mne bude chcieť spraviť štatistiku, zastanem. V tom počujem za sebou hlasné VROOOUUUUUM a v späťáku vidím rastúcu siluletu motorky.
Dal som dole nohu z brzdy a tresk. Autom pohlo cez priecestie. Opät som zastavil a vystúpil. Na ceste lapal po dychu mladý muž, ktorého som sa okamžite opýtal, či je v poriadku. Jeho prvé slová boli :“Nevolajte policajtov“. Hovorím si, asi je otrasený, naozaj sa Vám nič nestalo? „Nie, nie, je to v poriadku, len nevolajte policajtov.“… Pozriem na auto, smutne hompálajúci sa parkovací senzor, rozbitý blatník, preliačené dvere od kufra, odretý lak…
Otočím sa na mladého muža s konkrétnou otázkou: „Pil si?“. „Nie, nepil“, okamžite odpovedá. Opýtal som sa ho znova, pomaly, nech si to kľudne premyslí. Pil si? Nie, okamžitá odpoveď. Nuž tým pádom nieje dôvod nevolať policajtov. Škoda na aute je.Ja som vinník nebol a platiť to nechcem. Zdvihnem telefón a zavolám 158.Ozve sa mi operačný a ja mu hovorím, že v Lehvatke pri Flipri do mňa vrazil motorkár. Operačný na mňa, že on nemá Lehvatku na mape a netuší kde je Fliper. A tak som sa dozvedel, že operačný už nesedí v okresnom meste, ale až v Bystrici… Bližšie k občanovi. Tak som mu vysvetlil obec, cestu, situáciu a on mi povedal, že policajti sú na ceste. Mladý muž zatiaľ skrúšene sedel na krajnici s jednou rukou na narazenom hrudníku a druhou na čele.
Policajti došli do 10 minút. Policajt si od nás vypýtal doklady. Podal som mu kompletku. Policajt si papiere zobral, opísal a otočil sa na mladého muža. Ten len lakonicky skonštatoval, že nemá. „Tak keď niesu od motorky, vodičské oprávnenie, občiansky“.. rovnaká odpoveď, „Nemám“. Hmmmm, poškrabal som sa po hlave. Policajt naňho, že či len nemá poistku od motorky a vodičský u seba, alebo či ich vôbec nemá? Nuž, vôbec. Prevrátil som oči, takže motorka a teda aj škoda nepoistená. Policajt začal krútiť hlavou a teda že si spravíme orientačnú dychovú skúšku, lebo musíme. Na čo mladý muž policajtovi povedal, že pil. V tej chvíli ma už nasral. Nafúkal pekných 0.96 promile. Policajt naňho omnoho menej vľúdnejšie, že má nenormálne štastie, lebo ak by to bolo 1 promile, už ho pracú do auta a ide do CPZtka s trestným činom. Vtedy mu došiel brat a dal mu do ruky občiansky a k nohám položil prilbu. Policajt pozerá na tú prilbu. To ste nemal na hlave? Nie. Podáva policajtovi občiansky. Nastáva tá chvíla, keď sa zjednáva. „Nenašla by sa nejaká poľahčujúca okolnosť. Nedalo by sa to nejako vyriešiť?“ Policajt tiež už vytočený začal. Nezastal ste na stopke, nehoda, alkohol,2 krát odložené vodičské oprávnenie,prilba, poistka a vy sama pýtate na poľahčujúcu okolnosť? Nastalo to typické trápne ticho.
Došiel dopravný policajt, vybral pásmo, pomeral, pofotil a pozerá na motorku. Plastiková poznávacia značka napoly prelomená. „Odkial je tá motorka?“, pýta sa mladého muža. „To je moja motorka“, odpovedá. „Ja len že nieje v evidencii“. „To je MOJA motorka“, je opäť odpoveď. „No nič, pôjde s nami na inšpektorát na preverenie“, skonštatuje policajt. Mladý muž vyštartuje a postaví sa pred policajta, že je to jeho motorka a že on to nedovolí a motorku si nedá. Policajti na seba pozerajú a dopravák začne. „ to hádam ja rozhodnem, čo bude a čo nebude. A prečo by sme si ju nemohli zobrať? Veď keď je všeko v poriadku, tak Vám ju vrátime. Je všetko s vlastníctvom v poriadku, však?“… ticho…. „No tak si odfotím aspoň identifikačné štítky“. A tu milému čitateľovi položím filozofickú otázku. Našiel, alebo nenašiel, podľa vás, policajt identifikačné štítky. Nebudem napínať, samozrejme nenašiel. A tak vyvstal problém s odvozom motorky z miesta nehody. Do policajného auta sa nezmestí a na mieste ostať nemôže. Tak sa policajti otočili na môjho známeho, čo som ho volal, keď by ma bolo treba odviezť, či má papiere na veľkú motorku. On že má, že prečo. Tak že motorku vezme na inšpektorát on, lebo šofér aj po dvoch hodinách fúkol 0.95 promile.
Policaj nás zobral na inšpektorát na spísanie záznamu. Šiel som prvý, spísali sme záznam a odchádzam. Na lavici pred dverami fialovie maldý muž. Evidentne mu nieje dobre. Pýtam sa ho, či zavolám doktora. Zvažuje. Hovorím policajtovi, že mu je zle. Policajt vyjde von, pozrie naňho a tiež sa ho opýta, či zavolajú doktora. Len potom to bude treba uviesť do protokolu, ako nehodu so zranením, nie len ako materiálnu škodu, čo by mu mohlo ešte priťažiť. Doktora odmietol. Ja som už len mávol rukou a odišiel.
O hodinu na to sa stretnem s bratrancom. Hovorím, neuveríte, čo sa stalo. On na mňa, že už všetko vie. Opitý šofér je jeho kolega z práce. Kamaráti opitého šoféra volali môjho strýka, čo má dodávku, že nech s nimi ide po motorku, kým sa po ňu policajti vrátia. Ale že už tam nebola. No nebola, lebo nakoniec policajti ukecali môjho známeho, nech im ju na inšpektorát odšoféruje. Nakoniec som sa na pive dozvedel, že sa všetci viac menej poznali.
Nakoniec v servise vyčíslili škodu na 3500 E. Čo som zachytil, tak pokuta sa hýbala niekde okolo 700-1000, ale ako to nakoniec dopadlo neviem.
Nuž a tak… si my žijeme na tom našom slovenskom vidieku.
