Rudolf Klimek
Umenie odísť.
Dávnejšie som rozmýšlal, ako uchopiť túto tému. Už mi to dlhšie chodilo po rozume, ako napísať, čo mi došlo pri spätnom sledovaní svojho života.
Ja som spokojný taký, aký som spokojný. Už nepátram... už som na to prišiel. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dávnejšie som rozmýšlal, ako uchopiť túto tému. Už mi to dlhšie chodilo po rozume, ako napísať, čo mi došlo pri spätnom sledovaní svojho života.
Nový výskum kybernetických útokov na autá poslednej generácie. Bezpečnostná firma preverila softwérovu bezpečnosť Tesly X.
Človek pri cestovaní zažije mnohé. Ja denne robím plus mínus 120 kilometrov a čo to som už videl. Jedna vec mi ale vŕta hlavou, čo sa mi posledne stala. Rád by som vedel, fundovane vysvetlené, ako to vlastne je.
Pokojný večer na vŕšky padal,na sivé polia.V poslednom lúči starootcovskáhorela roľa.A ja som sa vracal od mojej mamy u ktorej som bol zložiť deti, aby som mohol ísť s pani manželkou pozrieť známych.
Po dlhej dobe mám zo slovenskej politickej scény dobrý pocit. Nie že by som nevidel masívne rozkrádanie, Čisté dni, tety Anky, Bašternákov a prokurátov vo vilách na Floride.
Neviem, či ste zachytili dianie v Poľsku. Demokratickými voľbami sa dostala k moci ultra konzervatívna katolícka vláda, ktorá sa rozhodla od základu preorať spoločenský režim, ktorý tam bol posledných 20 rokov budovaný.
Predstavím vám príbeh plný lásky, ale nie akej si myslíte, plný zrady, ale nie akej si predstavujete a plný hrdinov, tiež úplne iných ako poznáte.
Sloboda slova v liberálnej demokracii je jedným z jej zásadných pilierov. Vo chvíli, keď sa začne strácať, alebo začne byť obmedzovaná v záujme „vyššieho dobra“, mal by občan spozornieť.
Zobudil som sa do krásneho slnečného rána, odniesol deti do škôlky, došiel do práce. Sadol som si k stolu odomkol počítač a zistil som, že som sa ocitol v 1968 roku. Skontroloval som dátum na kalendári, či tam je 2016, bolo.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo 12.4.2016 stratu vrtulníka Mi-28H blízko mesta Homs. Obaja piloti pri incidente zahynuli a ich telá boli vyzdvihnuté ruskými špeciálnymi silami.
Alebo aj nie a zlyhali sme my… Stále viac a viac ma udivuje, čo všetko dokáže slovenská spoločnosť skonzumovať.
Neprejde deň, aby sa v Denníku N nenapísal nenávistný ideologický článok o tom, ako je Marián ko Kotleba zlý človek.
Biologickým inžinierom na MIT sa podarilo vyvinúť programovací jazyk, ktorým sa dá rýchlym spôsobom generovať DNA. Tá po zavedení do bakterií alebo kvasiniek zabezpečí novú funkcionalitu týchto organizmov.
Je zaujímavé sledovať, ako niektorí verejne činní ľudia dokážu dookola točiť o tom, ako si želajú právny štát a rovnosť zákona pre všetkých.
Toto zariadenie zabezpečí, že už nebudete musieť držať dialkové ovládanie, stláčat klávesy, alebo klikať myšou.Na ovládanie bude stačiť, keďsa budete pozerať.
Už teraz je možné objednať si kompletný prepis celého svojho genetického materiálu. Technologický pokrok je taký rýchly, že do niekoľko rokov bude možné vytvoriť tento prepis v cene do 1000 dolárov. Dospelý so svojím kódom už veľa nenarobí. Maximálne sa dozvie, čo ho asi ešte v starobe čaká a neminie. Pokial ho to ešte nepostretlo. Iná situácia je pri ešte nenarodených deťoch.
Priznám sa, že kauza Váhostav začína vo mne budiť čoraz väčší záujem. Nie, že by to nebola kauza veľkého rozsahu, ale nakladanie s ňou začína presahovať čokoľvek, čo bolo zatiaľ voči Robertovi Ficovi použité. Na celom tomto divadle ma zarážajú tieto udalosti.
Mám to štastie v živote, že takéto spoločenstvo mám priamo v susedstve. To znamená, že budem hovoriť o mojich osobných skúsenostiach a zážitkoch.
Major Bačka, ktorého všetci potajme volali „Okult“, mal zas dôvod na starosti. Svrbelo ho ľavé ucho. Ako sa poznal, znamenalo to ľahké problémy. Čo o to, v Rusku to bol samý problém, ale svrbiace ľavé ucho znamenalo, že sa stane niečo nadštandartne nepríjemné. Jeho predpoklad sa potvrdil, keď sa dozvedel, že Veliteľstvo Vzdušných Zbraní (Darina) a obe frontové letky (Hektor a Milota) boli rozkazom č.11 k 24.8.1941 presunuté na letisko v Berdičove.
Július sa romanticky zadíval na vychádzajúce slnko. Tam, ďaleko na východ, tam ho ťahá. Jeho belasé oči pozreli na papier, kde mal ešte slepé škvrny od pozerania do slnka, aby si prečítal denný rozkaz. Bolo 19. Júna 1941 a v rozkaze sa písalo o prelete celej letky z Piešťan do Spišskej Novej Vsi. Dobre tak, zahrialo Júliusa pri srdci, bližšie k domovu. Domovu, ktorý si pamätal len veľmi hmlisto z detských čias, ale o to krajšie spomienky naň mal. Na Slovensko sa totiž dostal ešte ako dieťa, adoptovaný syn československého legionára, ktorý sa vrátil z Ruska.