reklama

Príbehy vojnového letectva Slovenského štátu v rokoch 1941 – 1943. časť 2.

Major Bačka, ktorého všetci potajme volali „Okult“, mal zas dôvod na starosti. Svrbelo ho ľavé ucho. Ako sa poznal, znamenalo to ľahké problémy. Čo o to, v Rusku to bol samý problém, ale svrbiace ľavé ucho znamenalo, že sa stane niečo nadštandartne nepríjemné. Jeho predpoklad sa potvrdil, keď sa dozvedel, že Veliteľstvo Vzdušných Zbraní (Darina) a obe frontové letky (Hektor a Milota) boli rozkazom č.11 k 24.8.1941 presunuté na letisko v Berdičove.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Okult nervózne pri prelete sledoval oblohu a očakával problémy, šúchajúc si ucho, ktoré začalo naberať farbu zrelej rajčiny. Poľný lekár sa na margo predvídania budúcnosti vyjadril, že sa zrejme jedná o spomienku na pánsky klub z Košíc, kam si páni dôstojníci občas chodievali povyraziť. Núkal aj gáfrovú masť, tá ale zostala ohrdnutá.

Už pri pristávaní zbadal mjr. Bačka, že jeho obavy neboli plané. Letisko bolo preplnené nemeckými leteckými jednotkami viazanými bojmi o Kyjev. Bolo jasné, že ak niekto neuvoľní Slovákom miesto, nebudú sa mať kde zložiť. Tak sa slovenské velenie vybralo rokovať na veliteľstvo Luftflotte 4. o tom, kto im uvoľní miesto. Major sa podvedome poškrabal na ľavom predlaktí. Potom opäť a s narastajúcim nepokojom si uvedomil, čo vlastne spravil. Ľavé predlaktie ho naposledy svrbelo, keď si veliteľ roja doviezol z boja na krídle pilota Mrličku, ktorý mu robil číslo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rokovanie veliteľstiev prebehlo absolútne korektne. Nemci uznali všetky slovenské nároky, ich únavu, opotrebovanosť a potrebu oddychu. A tak ich neposlali kamarátsky do riti hneď, ale dali Slovákom 24 hodín na presun na nové letisko. To už majora Bačku svrbelo aj rameno.

Belaja Cerkev. Krásne, veľké a rozľahlé letisko, kde pôsobila len jedna nemecká letka a Slovákom poskytlo nadštandardné podmienky na pôsobenie . Malo len jednu malú vadu. Bolo vysoko v zozname cieľov ruského bombardovacieho letectva. A tak mal Okult opäť raz pravdu. Hneď v prvú noc poskytlo ruské bombardovacie letectvo Slovákom bombový večierok. Vlastne ich bolo šesť a párty trvala až do pol štvrtej rána. Všetci túžobne očakávali východ slnka, keď sa mužstvom prehnala vlna šumu. Barakmi sa ozvalo hlasné kýchnutie majora Okulta. To už sa začali šíriť mužstvom reči. Ďalší nálet z 29. augusta nedopadol zle len preto, že rusi zakufrovali a naleteli do plne pripraveného nemeckého protilietadlového postavenia. 30. augusta to však dostala i slovenská letka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola zasiahnutá na mieste najcitlivejšom. Črepinami bolo zasiahnuté aj tankovacie vozidlo, ktoré bolo vynaliezavými mechanikmi upravené na pojazdnú pálenicu. Alkohol z nej síce chutil ako benzín BiBoLi, ale produkcia bola stabilná. Nedalo sa však nič robiť, črepiny nenávratne poškodili primárny aj sekundárny medený kotol, ktorý so sebou mechanici ťahali už od hrdinského oslobodenia pálenice v Zakopanom v 1939. V jednotke zavládol smútok a morálka rapídne upadala. Veliteľstvo s tým muselo niečo spraviť.

Dôstojníci sa zišli, aby vyriešili neuspokojivý stav letiek. Major Bačka sa neustále ošíval a škrabal sa už skoro všade. Nezaberala ani protežovaná gáfrová masť. Postavil sa a začal. „Páni dôstojníci, priznajme si, takto to už ďalej nepôjde. Bombardujú nás tu každý deň. Nebyť lenivosti a nedodržiavania prepisov, už vlastne nemáme na čom lietať. Stojánky včera dostali plný zásah. Ak by si strojníci a technici plnili povinnosti, lietadlá by tam stáli odstavené pre údržbu. Namiesto toho stáli v poli, pretože v dielni sa zas bastlil nejaký kontraband. K tomu tá pálenica. Dnes ráno som videl strelníka Drotára so slzami v očiach objímať deravý medený kotol. Dá sa takto udržať morálka v mužstve?“ Veliteľ si ho vypočul a opýtal sa. „Ale ako mám požiadať o preloženie letiek? Veď nemáme jediného zraneného, jediné poškodené lietadlo. Nemeckí kamaráti včera dostali plný zásah, majú mŕtvych a materiálne škody a zostávajú. Musím mať aspoň niečo.“. Na to dofajčil veliteľ letky Balgavý cigaretu, postavil sa, prešiel k oknu, chytil sa rámu a čelom rozrazil tabulu, ktorú rozbil a poranil si pri tom aj palec. S krvácajúcim čelom sa otočil k veliteľovi. „Tu máte zraneného“. Okult si odkašlal. „Tak nejako som to čakal a tak som ráno poslal dvoch mechanikov, nech trocha poohýbajú trubky a plechy na spojovacom lietadle. Osobne si však myslím, že sa to stalo už pri bombardovaní.“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak veliteľ požiadal nemeckú Luftflotte 4. o presun na iné letisko, vzhľadom na hromadiace sa materiálne straty a zranenia. Bolo mu vyhovené. Už 3. septembra pôsobili letky na novom letisku, kde Okultovi zázračne zmizla vyrážka.

Rudolf Klimek

Rudolf Klimek

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ja som spokojný taký, aký som spokojný. Už nepátram... už som na to prišiel. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu