Robím historický šerm. To nieje žiadne tajomstvo. Pri tomto koníčku , človek príde do styku s mnohými zbraňami, vrátane strelných. Strelné zbrane sprevádzali život človeka, odkedy čínsky mudrci vynašli zmes liadku, síry a uhoľného prachu, ktorá , namiešaná v správnom pomere, dokáže explozívne reagovať. V Číne sa tento vynález používal sprvu len na slávnostiach, kde sa pomocou strelného prachu vystreľovali do vzduchu šatôčky z drevených sudov, ktoré ozdobovali lampiónové sprievody. Táto idylka sa mala čoskoro zmeniť a to s príchodom Európanov, ktorý okamžite rozpoznali ničivý potenciál tohoto vynálezu. S vervou, im vlastnou, sa pustili do vynaliezania, ako spraviť tento vynález, čo najsmrteľnejší. Prvé strelné zbrane sa v Európe objavujú v 14. storočí. Jedná sa o jednoduché zariadenia, ktoré sú hrubé, masívne a ťažko sa s nimi narába. Tieto zbrane sú len masívna rúra(materiály sa rôznili) s menšou dierkou na odpálenie prachu. Strieľalo sa všetkým, od kameňov, cez klince až po reťaze. To sa však má veľmi rýchlo zmeniť. Na Slovensku sa prvé strelné zbrane objavujú spolu s Husitmi, ktorí mimochodom vynašli píšťalu – od ktorej bol neskôr pravdepodobne odvodený anglický názov – Pistol(koho to zaujíma, je k tomu veľmi podnetný článok na http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=1876) . Keď už bola prvá strelná zbraň v Európe, vývoj napredoval skutočne rýchlym tempom. Prichádzajú stále nové vojny a s nimi i technologický pokrok. V tridsať ročnej vojne sa dostáva, vo veľkom, k slovu mušketa.
Ja osobne tiež takúto zbraň(Mušketu) vlastním. (http://cs.wikipedia.org/wiki/Mu%C5%A1keta) a to na luntový (doutnákový) zámok. Princíp je jednoduchý. Tlejúci lunt sa priloží k panvičke, priletovanej na hlaveň, kde vzplanie jemne mletý čierny prach. Cez dierku v hlavni sa plameň prenesie do hlavne, kde vzplanie hlavná prachová nálož, ktorá vystrelí upchávku a strelu. Mierená streľba je možná tak na 30 metrov(závisí od použitej strely). Zbraň sa nabíja spredu. Najprv sa nasype čierny prach do hlavne, nasleduje upchávka a následne strela. Hlaveň má hladký vývrt a strieľať sa z nej dá skutočne čokoľvek, čo sa do nej zmestí. Jedno nabitie trvá cca 5-7 minút a človek si s tým užije kopec srandy. Nieje to drahý šport a komu sa páčia hlasné rany s kopou dymu, si pri muškete užije.
V čom je ale problém. Táto zbraň je v kategórii D. Teda na ňu človek nepotrebuje zbrojný preukaz, nepotrebuje na ňu nákupné povolenie a ani nepotrebuje na polícii ohlásiť, že ju nadobudol. Týka sa to všetkých, spredu nabíjaných jednovýstrelových zbraní. Zbraň je legálna a použiteľná len vtedy, ak je certifikovaná (výrobca a výrobné číslo vyrazené na hlavni a taktiež značka tlakovej skúšky). Avšak na prevádzku zbrane je potrebný čierny prach. Iný prach je neprípustný. Prax mi však ukázala, že na nadobudnutie prachu je potrebný zbrojný preukaz príslušnej kategórie. V praxi to ale znamená, že občan má podľa práva zbraň, ale nemôže ju užívať , pretože sa podľa práva nemá ako dostať k strelnému prachu. A tak nám vznikajú zaujímavé situácie. Ktokoľvek, kto si príde zastrieľať z tejto zbrane na strelnicu a nieje držiteľom zbrojného preukazu príslušnej kategórie, sa dopustil priestupku na úseku zbraní a streliva. Na súťaž strelcov historickými zbraňami môžu dôjsť policajti a každý, u koho nájdu čierny prach a nevie sa preukázať zbrojným preukazom príslušnej kategórie, sa dopustil priestupku na úseku zbraní a streliva. Všetky „šermovačky“, kde chlapci v historických kostýmoch strieľajú o dušu z muškiet a čohokoľvek, čo má hlaveň, môžu dopadnúť rovnako. Takto sa ľahko človek môže stať „kriminálnikom“ a ani o tom nemusí vedieť. Preto mne osobne v zákone chýba časť, kde by sa ustanovovalo, že by si majitelia týchto zbraní mohli nadobudnúť čierny prach legálne. Cieľom by mala byť totiž liberalizácia a nie reštrikcia.
Doplnok na základe diskusie.
Dôvod napísania článku bol nesúlad medzi zákonom a praxou. Mne osobne odmietli predať čierny prax vo troch bratislavkých a jednej nitriankej prevádzke predávajúcej zbrane na občianky preukaz. Cieľom je ujasniť si, čo je povolené a čo je zakázane a v dalšej novelizácii formulovať veci tak, aby podobné rozpory nemohli vzniknúť.
