Pri likvidácii Luníka IX nastal exodus z daného sídliska do bližších i vzdialenejších sídiel. Jedným z nich bola i Jelšava, kde sa majoritou pomaly, ale isto, stáva rómska menšina – teda väčšina. Pre Jelšavského starostu bolá táto záťaž priveľa a tak v Lubeníku kúpil bývalú slobodáreň a to najhoršie z najhoršieho do nej nasťahoval. Bez toho, aby kohokoľvek zo susedných domov o tom informoval. A tak som sa stal susedom sociálne vylúčeného spoločenstva. Len tak.
Lubeník mal už i pred týmto sťahovaním početnú rómsku komunitu. Nehovorím že spolužitie bolo vždy ukážkové, ale so všetkými mojimi rómskymi spolužiakmi si do dnes deň podavám ruku a zdravíme sa menom. Po týchto sťahovaniach sa ale situácia začinala obracať k výrazne horšiemu. Všímam si, že s postupujúcimi mesiacmi, sú domáci stále viac a viac nepriateľsky naladení. Napriek skvelým štartovacím podmienkam, kde bola majorita na nejaké tie výstrelky zvyknutá, sa nedokázali prisťahovalci integrovať. Nezamestnanosť je bežný jav, takže to, že ani oni nerobia, nijako neprovokovalo. Ale prisťahovalci to napriek tomu dokázali a znepriatelili si domácich. Prakticky som nenašiel jediného v mojom okolí, kto by mal na nich dobré slovo alebo porozumenie. V takýchto podmienkach je akýkoľvek pokus, o ich dalšiu násilnú integráciu zvonka, nemožný. Zvlášť keď prisťahovalci absolútne nerozumejú tomu, že by mohlo byť pre nich spolužitie prospešné a pojem integrácie nechápu vôbec.A my všetci vieme, že ich integrovať musíme, lebo keď nie, tak hnedé košele budú pochodovať nielen v Bystrici.
Dlho som sa nad tým zamýšľal a ako jediné riešenie mi vyšlo, že to potrebuje nový štart. Pilotný projekt ktorý nezlyhá a ukáže správnu cestu. A keď nejde hora k Mohamedovi musí Mohamed k hore. Jediné miesto na Slovensku, kde je najviac sociálnych prcovníkov na 1000 obyvatelov, kde je najväčšia koncentrácia neziskových organizácií zaoberajúcich sa integráciou a poberaním grantov z EU, miesto so zákonodarnou mocou a miesto a najväčšou koncentráciou kapitálu, je Bratislava. Navyše je to miesto s najmenšími predsudkami a ako sledujem, najväčším pochopením pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Podľa mňa sú to skvelé štartovacie podmienky.
Bola by však chyba začať niekde na periférii Bratislavy. Pilotný projekt musí byť na očiach a rozhodujúce sily v spoločnosti musia byť dennodenne konfrontované výsledkami svojich rozhodnutí. Jediné miesto spĺňajúce tieto podmienky je hradný kopec. Považujte toto prosím za seriózne myslený projekt. Začínalo by sa presne tak, ako v ktoromkoľvek meste resp. obci. Na začiatok by bolo potrebné zakúpiť jeden, JEDEN, byt niekde na Palisádach/ Mudroňovej. Spraviť hlasovanie o naj top vylúčenú mnohopočetnú rodinu na Slovensku a nasťahovať ju tam.
Všetko ostatné by sa následnie dialo samo a výkonná a zákonodarná moc by celému Slovnesku ukázala, ako sa to vlastne robí a ako sa integrujú vylúčené spoločenstvá do majority. Mňa by totiž naozaj zaujímalo, ako by sa riešil napríklad taký výrub Horského Parku. Je to velmi vzácna lokalita v Bratislave, miesto kľudu a zelene, jedna z mála nezastavaných oblastí v Bratislave, na ktorú mám mnoho sentimentálnych spomienok. Tak ako aj na Slovenský Raj. Ten je však devastovaný alarmujúcou rýchlosťou. Chcem vidieť postup, ako sa zasahuje voči polonahým deťom ťahajúcim káričky s drevom v čase vyučovania povinnej školskej dochádzky, resp ako sa tomuto stavu predchádza. A keď prestanú kradnúť drevo, ako im zakážu páliť smolné želežničné podvaly, resp. živicové drevotriesky. Mňa to naozaj zaujíma.
V Lubeníku napríklad nastal jav, že prestali platiť za vodu a kanalizáciu. Tak vodárne zavreli vodu a zaplombovali kanalizáciu. Pristahovalci to vyriešili tak, že liatinové kanalizačné rúry odniesli do zberu a splašky s fekáliami tečú do pivníc. V lete nemôžem otvoriť okno, pretože by ma smrad zabil. Okolo bytovky chodím zásadne ozbrojený, pretože polmetrové potkany útočia na čokoľvek, čo naruší ich teritórium. Vodu si nosia z potoka, do ktorého sa o dedinu vyššie vypúšťajú žumpy. Ja chcem vidieť reakciu kompetentných štátnych hygienických a sociálnych inštitúcií v Bratislave, keď tam spravia to isté. Resp som zvedavý dokedy bude Bratislava platiť cuzie účty za vodu a dokedy sa to bude platiacim páčiť. Chcem vidieť ako zareagujú rodičia detí, ktoré budú chodiť do školy s deťmi z tohto spoločenstva, keď budú vedieť v akých hygienických podmienkach žijú. Po vodu z Dunaja to nieje až tak daleko, okrem toho fontána pred parlamentom by mohla slúžiť tiež ako celkom slušný zdroj úžitkovej vody.
Týmto projektom by mohlo dostať Slovensko návod na riešenie drobných krádeží. Všímam si, že kým sa stratí pár zemiakov, alebo sliepka, či nejaký ten plot po slovenských dedinách, nič svetoborné sa nedeje. Skúsme teda, či sa nebude diať nič, ani keď začnú miznút zábradlia pri hradnom kopci, puklice z turistických autobusov, zabudnuté bicykle a poklopy z kanálov. Mňa zaujíma, či sú drobné krádeže naozaj nepotrestatelné. Tak ako aj súložiace deti za bieleho dňa na Námestí Alexandra Dubčeka. Ved je to predsa ich kultúra a ich zvyky, … ale.
Prosím Vás, neberto to ako HEJT, ja to myslím smrtelne vážne. Tento projekt by mohol ukázať Slovensku cestu a dať riešenia. Samozrejme že to nieje zadarmo. Preto prosím tých, ktorý si text prečitali a myšlienka ich zaujala, aby mi pomohli s návrhmi a projektmi na čerpanie peňazí z EU, resp, s organizáciou verejnej zbierky, resp s fund raisingom. Kúpa staršieho domu v bratislavnskom Starom Meste stojí cca 500 000 Eur, byt okolo 180 000 Eur. Nákladná je len prvotná investícia. Všetky ostatné náklady spojené s udržaním sociálne vylúčených v danej lokalite idú do stoviek EUR. Verím tomu, že na Slovensku sa nájde dosť ľudí, ktorí 1,2, 5 či 10timi Eurami prispejú na tento projekt, ktorí ako jediný dokáže dať odpovede a ukázať riešenia v tejto problematike. Podporte ma prosím.
