Tento prichádzajúci trend má niekoľko ďalekosiahlych dopadov, od sociologických, psychologických, ekonomických až po politické a bude sa nás dotýkať stále viac a viac. Nechcem momentálne rozoberať „doomsaying“ v podobe matrixu alebo iných hororových scenárov blízkej budúcnosti. Chcel by som ale prezentovať jeden príklad, kde nahrádzanie práce človeka neznamená vyradenia človeka z výrobného procesu.
Jednalo sa o pokus, ktorý si objednala Carnegie Mellon University. Objektom pokusu bolo pozváranie rámu pre vozidlo HUMWEE. Na jednej strane stála profesionálna partia zváračov. Na druhej strane stál Dawson-Haggerty a jeho robot Spirit. Zaujímavé na tomto robotovi však bolo to, že nemal dopredu naprogramovanú schému a program toho, ako sa bude hýbať a zvárať. Robot bol upravený tak, aby mohol pracovať hneď vedľa človeka a obsahoval len CAD(3D schému) rámu. Vtip spočíval v tom, že namiesto aby človek riadil robota, robot často diktoval človeku, kde kedy čo a ako umiestniť, aby zváranie, ktoré obstarával robot, bolo čo najefektívnejšie. A, tento robot sa dokázal od človeka učiť. Okrem toho z CAD súboru dokázal robot určiť poradie zvárania, držanie súčastí, aby boli bezpečne a správne uchytené. Celý tento proces premietal robot človeku projektorom, pričom ho okamžite kontroloval a v prípade nepresnosti opravoval.
Výsledok: Tandem robot-človek zvaril rám za 10 človekohodín v cene 1150 USD, vrátane materiálu. Kontrolná skupina zváračov zvarila rám za 89 človekohodín v cene 7075 USD. Rozdiel je okamžite viditeľný a keď si čitateľ uvedomí, ako toho bolo dosiahnuté, tak implikácie sú obrovské.
Nielen že sa dá okamžite nahradiť ľudská práca, ale i továrne by mohli upustiť od drahých autonómnych liniek, ktoré sa musia mesiace pripravovať a nesmú sa im meniť parametre. Adaptabilita výroby by bola rádovo v týždňoch a nie v rokoch, ako je tomu teraz. Inovácie výrobných procesov by sa výrazne zkrátili a zlacnili. V neposlednom rade, tandem robot-človek by sa stal v niektorých aplikáciách výhodnejší, ako iné plne automatizované riešenia a spoločenská hodnota človeka, ako tvorcu hodnôt, by zostala zachovaná. Netreba sa báť automatizácie, treba sa jej prispôsobiť a to zatiaľ druhu Homo Sapiens vždy veľmi dobre šlo.
Zdroj: http://www.nature.com/scientificamerican/journal/v308/n5/full/scientificamerican0513-38.html?message=remove&WT.ec_id=SCIENTIFICAMERICAN-201305
