A preto, keď som si všimol ponuku na lacné letenky do tejto krajiny, neváhal som a povedal som si, že tam musím ísť. Najprv som si hovoril, že prvýkrát by som spravil sólo výlet, no predsa len som skúsil a napísal som dvom kamarátom, z ktorých jeden hneď súhlasil a okamžite sa kupovali letenky. Ako sme tak plánovali náš výletik, Tomimu napadlo, že by sme si mohli požičať auto, čo sa neskôr ukázalo ako výborný nápad a spravilo to celý výlet pravým balkánskym dobrodružstvom. Nakoniec sa k nám pridali ešte dvaja borci, a tak "konečná súpiska" na tento výlet bola v tomto zložení: ja, Tomi, Aďo a Mišo. Asi 2 týždne pred odletom sme si dali ešte jedno stretnutie, kde sme doriešili posledné záležitosti a začali sme odrátavať dni, lebo sme sa už nevedeli dočkať, keď to vypukne.
Deň prvý (7.4.2017) : Tuzla-Tešanj-Banja Luka
Konečne, je tu ten deň! Budík mi zvoní už okolo 4:30, nakoľko nám to letí z bratislavského letiska o 7:45 a potrebujem si dobaliť posledné veci a skontrolovať, či všetko mám. Všetko je v poriadku, tak poďme na to! Pomaly sa schádzame na letisku celá partia a sme odhodlaní čeliť všetkému, čo nás v Bosne čaká a neminie. Poriadne sa ani neusadíme a po chvíľke začne lietadlo pristávať (let bol veľmi krátky,cca 50 minút). Ako sa tak rozprávame a predstavujeme si všelijaké scenáre ohľadom nášho požičaného auta, prihovára sa nám naša spolusediaca z lietadla, Marta z Plzne, s prosbou, či by sme ju nemohli odviesť z letiska do Tuzly. Samozrejme, že sme súhlasili, však predsa sme štyria a auto má 5 miest. Teda, aspoň sme si mysleli, že má 5 miest. Vstupujeme do letiskovej haly, kde sú snáď všetky známe požičovne áut, ale aj tá naša bosnianska, odkiaľ sa na nás už usmievajú dvaja zamestnanci. Povybavujú sa nejaké formalitky, dajú nám tipy,ako jazdiť a načo si dať pozor a dozvedáme sa, že namiesto dohodnutej Octavie nám ponúkajú bez ďalších príplatkov, ako oni povedali, "little upgrade". Všetci si už v mysliach vybavujeme nejaký Mercedes alebo bavorák až do chvíle, keď prídeme na parkovisko. Tam nás už čaká kamarát na najbližšie dni, krásny, veľký 9-miestny minibus Opel. Pousmejeme sa a berieme to. Navyše v aute Aďo objavuje CD-čko s bosnianskou hudbou, ktoré krásne vytvára pravú balkánsku atmosféru. V Tuzle pri autobusovej stanici sa rozlúčime s Martuškou a pokračujeme ďalej za naším prvým cieľom, ktorý je Tešanj.
V Tešanji sme asi po hodine cesty autom. Víta nás malé mestečko s pekným centrom, nad ktorým sa týči hrad. Pri vstupe do hradu nás čaká pán, s ktorým sa dávame do reči a precvičujeme si slovensko-bosniansky jazyk. Po prezretí hradu už trošku cítime hlad, a tak ideme do jednej z miestnych reštaurácií a dávame si balkánsku klasiku - čevapi. Napriek tomu, že sme si objednali strednú porciu máme problém to celé dojesť. Kupujeme si fľašu domácej rakije na "horšie časy" a pomaly opúšťame toto príjemné mestečko a ideme smer Banja Luka.
Do Banjej Luky prichádzame okolo 15:00. Ubytujeme sa a žiadame personál, či by nám mohli zavolať taxík, ktorý by nás zobral do centra. Pán, okolo 60, ochotne zavolal a ideme von s tým, že taxík o chvíľu príde. Po minúte však príde za nami tento pán a povie jedno čarovné slovo, ktorým nás zavolá naspäť dovnútra. To slovo bolo rakija. Bez toho, že by sme o niečo pred tým žiadali nás pozval na dve rundy rakije. Krásne privítanie a pekné gesto pohostinnosti. Banja Luka je hlavné a najväčšie mesto Republiky srbskej (BiH sa administratívne delí na tri časti - Republika srbská, Federácia Bosny a Hercegoviny a oblasť "Distrikt Brčko"), ktorého hlavná dominanta je pravoslávny chrám Krista Spasiteľa. Okrem vládnych budov Republiky srbskej sa tu nachádza aj najstaršia pamiatka mesta, ktorou je pevnosť Kastel z druhej polovice 16.storočia. Poprechádzame sa cez pešiu zónu v centre a po dlhšom hľadaní si sadáme do jednej reštaurácie, kde si tentokrát dávame pljeskavicu. Nakoniec sa vraciame späť do nášho apartmánu, kde trošku konverzujeme na terase, ktorú máme hneď nad riekou Vrbas.
Deň druhý (8.4.2017) : Banja Luka-Jajce-Travnik-Visoko-Sarajevo
Dnes máme naplánovaných viacero zástavok, a tak nevyspávame dlho, dáme raňajky a vyrážame brázdiť cesty. Po chvíľke vidíme stopovať jednu osobu a kedže máme 9-miestne auto, neváhame a zastavujeme na kraji cesty. Ide o jednu Francúzku z Paríža, ktorá ešte včera bola v Benátkach a má namierené teraz do tej istej destinácie ako my, do mesta Jajce. Uzatvárame s ňou obchod - dostala od nás horalku za čo my dostávame francúzske sladkosti. Príroda v BiH je prenádherná, jeden pohľad nás dokonca donúti zastaviť, aby sme si to odfotili. Ja situáciu využijem a navrhnem skupinovú fotku s naším autíčkom a našou prvou stopárkou.
Po hodine cesty prichádzame do mesta Jajce. Kráľovské mesto, ktoré bolo kandidátom na zápis do svetového dedičstva UNESCO a ktoré sa môže pýšiť krásnym viac než 20 metrov vysokým vodopádom. A nielen tým. V meste sa nachádza ešte stredoveká pevnosť, mestské brány, pekné centrum a takisto aj katakomby. Hoci ide o malé mesto, ponúka toho naozaj veľa. Okrem toho, neďaleko mesta sa nachádzajú vodné mlyny na rieke Pliva, ktoré sa určite oplatí navštíviť.
Pokračujeme ďalej do Travnika, sídla Stredobosanského kantónu. Tu sa od nás odpája Francúzka, ideme sa naobedovať a dávame si čo iné, ako čevapi. Jednoducho sa tomu nedá odolať. Popozeráme centrum mesta a miestny trh. Aj nad týmto mestom sa týči pevnosť Stari Grad, ale my sa rozhodneme pokračovať ďalej v ceste. Nasleduje zastávka Visoko, mesto vzdialené asi 25 km od Sarajeva, ktoré je známe najmä kopcami, ktoré vyzerajú ako pyramídy. Pofotíme si túto prírodnú zaujímavosť a ide sa smer Sarajevo.
Hneď, ako prídeme do Sarajeva, zaparkujeme svojho "tátoša" pred naším ubytovaním a ideme do centra, kde máme v pláne prehliadku meste (free city tour, môžem len odporúčať, prehliadka zadarmo, na konci môžete zaplatiť sprievodcovi podľa vlastného zváženia). Prehliadka začína na mieste, kde v roku 1914 spáchal Gavrilo Princip atentát na Františka Ferdinanda a jeho manželku Sofiu. Sprievodca nás zobral na tie najzaujímavejšie miesta a porozprával toho dosť veľa. Sarajevo si ma získalo: veľmi pekné mesto, kde sa križujú kultúry, východ so západom. Najviac si to človek uvedomí na ulici Ferhadija, kde je synagóga, mešita, katolícka katedrála a pravoslávny chrám v relatívnej blízkosti. Okrem toho sa na tejto ulici nachádza symbolická hranica medzi východom a západom. Keď sa na tejto hranici pozriete doľava, vidíte rakúsko-uhorskú architektúru, keď sa pozriete doprava, ako by ste boli odrazu v inom svete Orientu. V skutku originálne mesto, na ktoré potrebujete viac času, a tak sme sa s chalanmi zhodli, že sa tu zastavíme aj posledný deň, keď pôjdeme naspäť do Tuzly. Nakoľko všetci v našej partii sme futbaloví fanúšikovia, neodolali sme faktu, že v ten večer sa hral zápas, preto sme sa už nevedeli dočkať, keď to začne. Pred tým si ešte dávame večeru a tentokrát je to burek. Solídne nasýtení berieme taxík smer štadión Grbavica.
O futbale nebudem veľa písať, zaujala nás hymna na začiatku zápasu a hra do prvého gólu, ktorý padol už v 10.minúte. Páčil sa nám najmä štadión, ktorého každá tribúna vyzerá ako z iného architektonického štýlu. My sme boli na tribúne, ktorá bola len nedávno vybudovaná, čo bolo najlepšie vidieť na záchodoch, kde ešte nestihli dobudovať steny. Respektíve Tomi má na to svoju teóriu a tvrdí, že toalety okrem svojej hlavnej funkcie slúžia aj ako miesto, kde sú si ľudia doslova bližší a v prípade, že niekomu chýba toaletný papier, sused od vedľa ho vždy ochotne podá s úsmevom na tvári a hlavne z ruky do ruky. Domáci tím FK Željezničar inak vyhral 1:0 a niečo cez 6 000 divákov mohlo ísť domov spokojne s 3 dôležitými bodmi.
Hymna domáceho tímu na začiatku zápasu
Deň tretí (9.4.2017) : Sarajevo-Konjic-Jablanica-Mostar
Nový deň, nový plán. Opúšťame Sarajevo s tým, že sa tešíme na to, že tu o pár dní budeme opäť. Teraz nás ale čakajú iné mestá. Najskôr Konjic, ktorý patrí k najstarším mestám v BiH a nachádza sa presne medzi Sarajevom a Mostarom. Konjic má osmanský pôvab a preteká cez neho priezračná rieka Neretva. Zastavujeme sa v spomienkovej/pietnej miestnosti, kde sú fotky ľudí, ktorí došli o život počas vojny v BiH v rokoch 1992-1995.
Presúvame sa ďalej do Jablanice. Tu môžeme nájsť zinscenovanú vojnovú scenériu so zrúteným mostom a múzeom, ktoré je venované udalosti, keď partizáni vyhodili do vzduchu most aj s prechádzajúcim vlakom a túto bitku na rieke Neretva dokázali vyhrať. Po prezretí múzea sa zastavujeme v neďalekej reštaurácii, kde si dáme miestnu špecialitu jagnjetinu - pečené jahňa s kapustou a chlebom.
Z Jablanice je to už na skok do nášho dnešného posledného cieľa - Mostar. Od roku 2005 je toto mesto zapísané v UNESCO a niet sa čomu ani diviť. Krásne mesto s jedinečnou atmosférou, osmanská architektúra, malé obchodíky, reštaurácie a najmä známy Starý most, ktorý je bezpochyby hlavným symbolom mesta. Aj tu sme plánovali prehliadku mesta (free city tour), no nepodarilo sa nám včas nájsť miesto začiatku prehliadky, a tak sme si obzreli mesto vo vlastnej réžii. Trošku už cítime aj smäd, tak ideme do jednej z mnohých reštaurácii a vychutnávame si miestne pivo a krásny výhľad na most. Možno jedinou nevýhodou Mostaru je fakt, že je to priveľmi turistické miesto a treba rátať s veľkým počtom turistov. Žiaľ, aj tu sú vidieť následky hroznej vojny. Na mieste, kde by bol za normálnych okolností park alebo detské ihrisko sa nachádza cintorín a tiež zničené a dostrieľané budovy,ako aj v iných mestách.
Deň štvrtý (10.4.2017) : Mostar-Blagaj-Medugorje-Kravica-Počitelj-Neum-Mostar
V tento deň máme v pláne až 5 zástavok s tým, že vyrážame z Mostaru a do Mostaru sa aj vrátime naspäť. Mierime hneď do Blagaja, kde sme ešte pred 8:00 a kedže je pondelok, nie je tu žiaden turista a otvorený je len jeden obchodík so suvenírmi. Najväčšou atrakciou tu je kláštor (dnes múzeum), ktorý sa nachádza pod vápencovými skalami a je tu aj prameň rieky Buna. Pred kláštorom sa nachádza podnik, kam ideme na baklavu. Chalani si k tomu dávajú rannú kávu a ja, kedže kávu nepijem, si dávam čaj.
Plní energie zo sladkej baklavy a čaju/kávy pokračujeme ďalej do známeho pútnického miesta Medugorje. Chvíľku tu pobudneme, ideme pred kostol sv.Jakuba, pozrieme areál okolo neho a obchody, a kedže nás toho ešte dnes veľa čaká, pomaly sa poberáme.
V aute sa na dlho neusadíme a po chvíľke vystupujeme pri našej ďalšej zastávke, ktorou sú vodopády Kravica. Pohľad na vodopády široké skoro 100 m a vysoké 28 m je ohromný. Nádherné miesto v prírode, kde sa dá ísť aj bližšie k vodopádom na malom člne.
Ďalším zastavením je historické mestečko Počitelj, ktoré má výbornú strategickú polohu nad riekou Neretva, preto sa tu aj nachádza pevnosť zo 14. storočia. Predtým sa ideme ale najesť. Ako ideme parkovať, na parkovisku stopuje jedna osoba, ktorá nám je odniekadiaľ už známa. Je to chalan, čo bol s nami v Sarajeve na prehliadke mesta. Dáme sa s ním do reči a ponúkneme mu, že ho môžeme potom zobrať. Volá sa Michiel, je z Belgicka,ale študuje v rámci programu Erasmus vo Viedni. Spolu ideme na pevnosť a potom do reštaurácie. Ako sa tak rozprávame, dozvedáme sa, že Michiel potom ide tým istým letom do Bratislavy, čo aj my, takže sa stáva odteraz súčasťou našej party.
Neum je jediné prímorské mesto v BiH a náš posledný dnešný cieľ. Cesta sem bola trošku kľukatejšia s úzkymi cestami v horách, ale určite to stálo za to. Prišli sme sa nadýchať trochu morského vzduchu a pozrieť Jadranské more. Okolité kopce už patria Chorvátsku a práve Neum rozdeľuje chorvátsku Dalmáciu na 2 časti. Slnko krásne svieti a užívame si prechádzku popri mori. Treba sa ale už pobrať naspäť. Ideme teraz inou cestou, kde nám cestu skrížia kravy, ale nakoniec je všetko v poriadku a prichádzame "domov" do Mostaru. Aby toho nebolo málo, čistou náhodou pri večernej prechádzke Mostarom stretávame povedomú usmiatu tvár. Nie je to nik iný ako naša stará známa z prvého dňa Marta. Martuška sa k nám pridáva a spolu aj s Michielom trávime večer na našej terase pri dobrom pive (a rakijy).
Deň piaty (11.4.2017) : Mostar-Sarajevo-Dubrave Gornje
Posledný celý deň nášho výletu je už žiaľ tu. Dnes máme v pláne isť len do Sarajeva a do dedinky Dubrave Gornje, ktorá je hneď vedľa letiska a kde prespíme. Vyrážame z Mostaru nie v 4-členom zložení, ako predošlé dni, ale pekne v plnej sile aj s Martuškou a Michielom.
V Sarajeve máme 3 hlavné body, ktoré chceme obsiahnúť: 1.navštíviť pivovar Sarajevsko, 2. ísť na pevnosť Bijela Tabija nad mestom, 3. dať si rozlúčkové čevapi v centre mesta.
Pred pivovarom sme okolo 10:00 a kupujeme si lístok do múzea a ochutnávku piva (samozrejme okrem vodiča Tomiho). Múzeum pozostáva z jednej miestnosti, kde je popísaná história so starými fotkami a s ukážkou fliaš a ocenení. Trošku rozdiel oproti múzeu piva Carlsberg v Kodani, kde to bolo niekoľko budov, ale nevadí, veď predsa Sarajevsko nie je Carlsberg. Je to aj tak milé a som rád, že som tu. Ide sa na to pivo, čo sme si zakúpili vo vstupenke. To je o pár metrov vedľa v prekrásnom podniku, takže za toto veľké plus.
Cítime už pomaly hlad, ale rozhodneme sa, že si to najskôr vyjdeme na pevnosť. Keby sme to spravili naopak, tak by sa nám potom ťažšie išlo do kopca. Kondičný tréning to bol slušný, ale ten výhľad na Sarajevo rozhodne stál za to. Veď posúďte sami.
Po takomto športovom výkone sa už celkom tešíme na obed. Samozrejme, na rozlúčku si dávame legendárne jedlo čevapi. Ešte sa trochu prejdeme ulicami historického centra a pomaly opúšťame Sarajevo.
Prichádzame do dedinky Dubrave Gornje, odkiaľ ráno pôjdeme pešo na lietadlo, ktoré letí už o 6:00. Odovzdávame našu "formulu", s ktorou sme za tých 5 dní spravili cez 1 100 km. Marta má tiež v tejto dedine vlastné ubytovanie, a kedže Michiel nemá, pýtame sa domáceho, či by sme ho nemohli zobrať ku nám. "Nema problema" je odpoveď. Čaká nás posledná noc v tejto krajine a krásny večer, nakoľko máme ešte nejaké pivo a v televízii bude Liga majstrov.
Skoro ráno ideme k letisku ako zombíci, ktorí jedným okom ešte spia. Stretávame Martu a dávame nateraz zbohom Bosne a Hercegovine. Po prílete do Bratislavy sa rozlúčime a každý si ideme svojím smerom, niekto do Ružinova,Rače,Trnavy a iní zase do Viedne a Plzne.
Na začiatku blogu som spomínal, že keď niekto povedal Bosna a Hercegovina, prvé čo prišlo do mojej mysle bolo Sarajevo a Mostar. Po tomto výlete, keď budem počuť názov tejto krajiny, tak do mojej mysle príde viac ako len názvy dvoch miest. Budú to: krásne spomienky, úžasný výlet a skvelá partia ľudí, priateľskí a nápomocní ľudia v BiH, nádherná príroda, výborné jedlo, zážitky na nezaplatenie, naše auto a takto by sa dalo pokračovať ďalej. BiH síce nepatrí k top európskym destináciám, rozhodne ponúka veľa a oplatí sa ju navštíviť. Ja osobne by som neváhal a šiel by som tam pokojne ešte raz.
Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na tomto výlete a spravili ho takým,aký bol - geniálnym.
A najmä HVALA BOSNA I HERCEGOVINA.
PS: Ak máte akékoľvek otázky, či už ohľadom ubytovania, dopravy, požičovne áut, čohokoľvek, napíšte mi pokojne na môj mail: runa.tomas@gmail.com
