Nedeľa sa na sociálnych sieťach niesla v duchu letných dovoleniek a konfliktu na Balkáne. Tomu druhému z dvojice venovali pozornosť aj slovenské médiá.
Témou bola eskalácia napätia na kosovsko-srbských hraniciach *Kosovo vyhlásilo svoju nezávislosť od Srbska 17. februára 2008. Srbsko nezávislosť Kosova neuznáva*, ktorá vyvrcholila v nedeľu 31.júla. V piatok totiž kosovská vláda oznámila, že od pondelka 1. augusta, vstúpi do platnosti pravidlo, ktorým sa nariaďuje každej osobe, ktorá chce prekročiť štátnu hranicu s identifikačným preukazom vydaným srbskými úradmi, mať vydané dočasné ohlásenie (vstupný-výstupný doklad) s platnosťou 90 dní. Týmto dokladom sa má nahradiť identifikačný preukaz vydaný v Srbsku. Rozhodnutie Prištiny navyše stanovilo, že všetci, ktorí jazdia na autách so srbskými poznávacími značkami miest v Kosove, by si ich mali vymeniť za kosovské. V nedeľu, na hraničných prechodoch Jarinje a Brnjak v severnej časti Kosova, postavili etnickí Srbi zátarasy na protest proti vyššie spomenutému nariadeniu a situácia nabrala rýchly spád.
Olej do ohňa počas víkendu priliali aj ostré vyjadrenia srbských štátnikov, hlavne prezidenta Aleksandra Vučića, premiérky Any Brnabić a príspevok ultranacionalistu, člena Srbskej pokrokovej strany (Srpska napredna stranka) Vladimira Djukanovića, ktorý v nedeľu doobeda, na medzinárodnej mikroblogovacej sieti Twitter, napísal: „Sve mi se čini da će Srbija biti prinudjena da krene u denacifikaciju Balkana. Voleo bih da grešim.“ Preklad: „Zdá sa mi, že Srbsko bude nútené začať s denacifikáciou Balkánu. Rád by som sa mýlil.“
Práve vyhlásenie posledného spomenutého rozpútalo na sociálnych sieťach paniku. Príspevok prebrali mnohé zahraničné agentúry a médiá, tie slovenské nevynímajúc, ho začali používať ako titulok pre svoje články k danej téme. Sociálnymi sieťami sa rýchlosťou svetla začali šíriť slovné spojenia vojna na Balkáne, útok Srbska na NATO, Srbsko-spojenec Ruska v Európe, ktoré podnietili aj vznik fake news-nepravdivých informácií.
K čiastočnému upokojeniu situácie došlo v nedeľu pred polnocou, kedy Medzinárodné mierové sily v Kosove pod vedením NATO, známe ako KFOR vydali vyhlásenie, v ktorom uviedli, že situáciu v Kosove pozorne monitorujú a sú „pripravené zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita“. Asi hodinu po vydaní stanoviska KFOR, vydal stanovisko aj kosovský premiér Albin Kurti.Ten sa zaviazal odložiť implementáciu rozhodnutí o vstupno-výstupných dokladoch a značkách áut na hraničných priechodoch so Srbskom o 30 dní pod podmienkou, že budú odstránené všetky zátarasy a bude obnovená úplná sloboda pohybu. Miroslav Lajčák, osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu privítal rozhodnutie Kosova o odložení implementácie rozhodnutí na začiatok septembra. Úprimne? Čakala som od pána Lajčáka vyššiu mieru angažovanosti na sociálnych sieťach práve v tento víkend. Táto konkrétna téma-doklady a poznávacie značky je „na stole“ od konca septembra 2021 a konečný termín jej vyriešenia sa neustále posúval.
Vráťme sa však k fake news. Na mnohých účtoch na mikroblogovacej sieti sa začali šíriť príspevky o tom, ako si Srbsko želá konflikt a ako sa chystá destabilizovať Európu s pomocou Ruska. Najvýraznejším bol príspevok poslanca ukrajinského parlamentu Oleksiya Goncharenka: „If Serbia invades Kosovo, we should defend the Kosovars. Ukraine is ready to act with our troops on the ground. Serbia is trying to start an aggressive war. Precisely according to Putin's method. As I said, Serbia is Putin's Trojan horse in Europe. War anywhere in the world is terrible.“ Preklad: „Ak Srbsko napadne Kosovo, mali by sme Kosovčanov brániť. Ukrajina je pripravená konať s našimi jednotkami. Srbsko sa snaží rozpútať agresívnu vojnu. Presne podľa Putinovej metódy. Ako som povedal, Srbsko je Putinov trójsky kôň v Európe. Vojna kdekoľvek na svete je hrozná.“ Tento príspevok má k dnešnému dňu vyše 10 000 likov, 2500 zdieľaní a rovnaký počet komentárov.
Vyhlásenia pána Goncharenka komentovali na Twitteri viacerí politickí predstavitelia, analytici, ale aj súkromné osoby a vyzvali ho k okamžitému zdržaniu sa uverejňovania ďalších príspevkov, ktoré vedú k šíreniu nepravdivých informácií a podnecovania nenávisti. Čo sa týka Vladimira Djukanovića, ten sa za svoje vyhlásenie neskôr ospravedlnil. Tomuto ospravedlneniu však už nik nevenoval pozornosť. Pôvodnému príspevku to na sile neubralo. Fake news boli totiž dávno na svete. Ďalšími nepravdivými informáciami, ktorými bol Twitter zahltený, boli informácie kosovských médií Nacionale a Indeks Online, ktoré, okrem iného uviedli, že kosovský policajný predstaviteľ a dvaja srbskí občania boli zranení streľbou. Nebola to pravda. Nationale neskôr svoje správy vymazal.
Sú tieto nepravdivé informácie nebezpečné? Áno. Prečo? Pretože nie je v záujme Srbska napadnúť Kosovo a akýmkoľvek spôsobom naštrbiť dlhodobo budovaný a fungujúci vzťah s NATO.
Napriek tomu, že sa najvyšší politickí predstavitelia Srbska radi prezentujú pompéznou pro-ruskou rétorikou a bagatelizujú dôležitosť spolupráce s NATO, nie je všetko také, ako to navonok prezentujú.
1. Spolupráca a dialóg medzi NATO a Srbskom sa neustále rozvíjajú od roku 2006. V tom roku sa Srbsko pripojilo k programu Partnerstvo za mier a k Euroatlantickej partnerskej rade-multilaterálnemu fóru pre dialóg, ktoré spája všetkých spojencov a partnerské krajiny v euroatlantickom regióne.
2. Kosovo zostáva kľúčovou témou dialógu vzhľadom na prítomnosť kosovských síl pod vedením NATO (KFOR), ktoré naďalej zabezpečujú bezpečné prostredie na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) č. 1244. Srbské ozbrojené sily dlhé roky spolupracujú s KFOR prostredníctvom Spoločnej implementačnej rady na základe Vojensko-technickej dohody z roku 1999.
3. Srbsko ponúka odborné znalosti a školenia spojencom a partnerom v chemickom, biologickom, rádiologickom a jadrovom (CBRN) školiacom stredisku v Kruševaci, ktoré bolo v roku 2013 uznané ako partnerské školiace a vzdelávacie centrum.
4. Na najväčšej vojenskej základni v Srbsku pri meste Bujanovac sa pravidelne od roku 2014 konajú vojenské cvičenia za účasti vojakov zo Západu, vrátane amerických vojakov.
5. V decembri 2017 Srbsko v koordinácii s niekoľkými spojencami NATO uskutočnilo kurz výcviku irackého vojenského a civilného zdravotníckeho personálu v rámci Iniciatívy budovania obranných a súvisiacich bezpečnostných kapacít NATO.
Bodov ohľadom spolupráce NATO a Srbska je ďaleko viac a sú verejne dostupné na webe NATO.
Dalo by sa zhrnúť, že predstavitelia Srbska majú záujem na tom, aby sa situácia v Kosove javila ako nestabilná. Ide o zbieranie politických bodov. V žiadnom prípade však nemajú záujem na tom, aby bola nestabilná v skutočnosti. Reči o invázii Srbska do Kosova, ktoré kolovali tento víkend internetom sú preto nezmysel.
ZDROJE:
https://mobile.twitter.com/adv_djukanovic
https://twitter.com/albinkurti
