V nedeľu druhého októbra 2022 sa v Bosne a Hercegovine konali v poradí už deviate voľby od podpísania Daytonskej mierovej dohody. Podpísanie Daytonskej mierovej dohody koncom roka 1995 ukončilo vojnu v krajine. Zároveň však vytvorilo najkomplikovanejší systém vládnutia na svete.
Daytonskou mierovou dohodou bola krajina rozdelená na dve samostatné entity-Federáciu Bosny a Hercegoviny, v ktorej žije prevažná časť Bosniakov a Chorvátov a Republiku srbskú, s väčšinovým srbským obyvateľstvom. Súčasťou dohody bolo zriadenie Úradu vysokého predstaviteľa (OHR), ktorý disponuje rozsiahlymi právomocami (tzv. Bonnské právomoci). Môže ukladať a prijímať rozhodnutia v prípadoch, keď sa orgány nevedia dohodnúť, resp. ak sa politické a ekonomické záujmy krajiny považujú za ohrozené. Má tiež právomoc odvolať z funkcie verejných činiteľov, ktorí porušujú právne záväzky.
V rámci Daytonských mierových rokovaní nedošlo ku konsenzu signatárov ohľadom územného zaradenia okresu Brčko. Následne bol preto zriadený Medzinárodný arbitrážny tribunál. Podľa konečného arbitrážneho nálezu z 5. marca 1999 a rozhodnutia vysokého predstaviteľa z roku 2000 bola širšia oblasť Brčko definovaná ako okres, jednotka miestnej samosprávy pod suverenitou Bosny a Hercegoviny, nad ktorou dva subjekty krajiny nemajú žiadne právomoci.
Všeobecné voľby 2022: Koho si občania volia?
Všeobecné voľby sa v Bosne a Hercegovine konajú každé štyri roky. V predsedníctve sa striedajú traja prezidenti rozdelení podľa etnických línií a decentralizovaný politický systém má 14 vlád a 136 ministrov. Ústredná volebná komisia preverila 145 politických subjektov na účasť vo všeobecných voľbách 2022 takto: 90 politických strán, 17 nezávislých kandidátov a 38 koalícií.
Na základe rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie Bosny a Hercegoviny sa nedeľňajšie všeobecné voľby (Izbori 2022) týkali:
predsedníctva Bosny a Hercegoviny,
Snemovne reprezentantov Parlamentného zhromaždenia Bosny a Hercegoviny,
Snemovne Reprezentantov parlamentu Federácie Bosny a Hercegoviny,
Národného zhromaždenia Republiky srbskej,
prezidenta a podpredsedu Republiky srbskej,
Kantonálneho zhromaždenia vo Federácii Bosny a Hercegoviny
V Bosne a Hercegovine (ďalej len „BaH“) sa využívajú dva volebné systémy. Väčšinový systém- systém jednoduchej väčšiny sa používa pri voľbe členov predsedníctva BaH a prezidenta a podpredsedu Republiky srbskej (ďalej len „RS“) a systém pomerného zastúpenia, ktorý sa aplikuje pri voľbe členov snemovne tj. zástupcov Parlamentného zhromaždenia BaH, Snemovne reprezentantov Federácie Bosny a Hercegoviny (ďalej len „FBaH“), Národného zhromaždenia RS a Kantonálneho zhromaždenia vo FBaH.
Aby mohli byť politické subjekty zahrnuté do rozdeľovania mandátov, musia získať viac ako 3 % (volebný prah) z celkového počtu platných hlasov v základnej volebnej jednotke, v ktorej kandidujú do určitého vládneho orgánu/úradu. Mandáty obdržané zoznamom politického subjektu sú distribuované na kandidátov na kandidátnej listine, kde každý kandidát získal aspoň 20 % z celkového počtu platných hlasov prijatých vyššie uvedeným zoznamom, od najvyššieho po najnižší počet hlasov. Zvyšní kandidáti, ktorí neprekročili stanovenú hranicu 20 %, zostávajú na pozícii, ktorú mali na kandidátnej listine, bez ohľadu na počet hlasov, ktoré jednotlivo získali na základe preferencií hlasujúcich.
Ustanovenia volebného zákona BaH stanovujú počet udelených mandátov z viacmandátových obvodov, čiže kompenzačné mandáty, pri voľbe členov Snemovne reprezentantov Parlamentného zhromaždenia BaH, Snemovne reprezentantov FBaH a Národného Zhromaždenia RS. Kompenzačné mandáty sa udeľujú politickým subjektom, ktoré v porovnaní s výsledkami volieb vyhrali disporporčne počet riadnych mandátov (alebo nezískali žiadne) a ktoré prekročil 3 %-nú hranicu zvolitelnosti stanovenú zákonom v súčte hlasov vo všetkých viacčlenných volebných obvodov pomocou Sainte-Laguëovej metódy.
V ostaných dňoch koloval po sociálnych sieťach vtip „ Je v poriadku ak nerozumiete politike v Bosne a Hercegovine, všetci ostatní tiež len predstierajú.“
Ak by ste predsa len chceli vedieť, aký počet zástupcov si volia obyvatelia Bosny a Hercegoviny, nech sa páči. Vo FBaH volili občania spolu 445 zástupcov do parlamentu FBaH a desiatich kantonálnych zhromaždení, pričom v RS volili 83 zástupcov do Národného zhromaždenia a predsedu a podpredsedu RS. Okrem toho si voliči zvolili spolu 42 poslancov parlamentu v Snemovni reprezentantov Parlamentného zhromaždenia BaH (28 je zvolených vo federácii a 14 v RS).
Časť prvá: všeobecné voľby 2022 predsedníctvo Bosny a Hercegoviny
Vo Federácii Bosny a Hercegoviny si voliči mohli vybrať, či sa zúčastnia na voľbách člena bosnianskeho alebo chorvátskeho predsedníctva bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. V Republike srbskej mohli voliči voliť len srbského člena predsedníctva.
Traja členovia zvolení v jedných voľbách slúžia kolektívne štvorročné obdobie. Jednotlivci môžu slúžiť maximálne dve po sebe nasledujúce štvorročné funkčné obdobia. Jeden člen je určený ako predseda. Vo funkcii predsedu sa každých osem mesiacov dvakrát striedajú traja členovia. Predsedníctvo je zodpovedné za:
Vedenie zahraničnej politiky Bosny a Hercegoviny,
Menovanie veľvyslancov a iných medzinárodných predstaviteľov, z ktorých najviac dve tretiny môžu pochádzať z federácie,
Zastupovanie Bosny a Hercegoviny v európskych a medzinárodných organizáciách a inštitúciách a hľadanie členstva v takých organizáciách a inštitúciách, ktorých nie je členom,
Vyjednávanie, vypovedanie a so súhlasom Parlamentného zhromaždenia ratifikácia zmlúv Bosny a Hercegoviny,
Vykonávanie rozhodnutí Parlamentného zhromaždenia,
Navrhovanie ročného rozpočtu Parlamentnému zhromaždeniu na odporúčanie Rady ministrov,
Podávanie správ o výdavkoch predsedníctva Parlamentnému zhromaždeniu podľa požiadaviek,
koordinácia s medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami v Bosne a Hercegovine
Bakir Izetbegović, kandidát na člena bosniackeho predsedníctva za stranu SDA-EPP, syn Alju Izetbegovića (prvý prezident medzinárodne uznávaného štátu Bosna a Hercegovina, prezident bosniansko-hercegovského štátu a najvyšší veliteľ bosnianskej armády v najťažšom období jej histórie) patrí k predstaviteľom politického stredu (SDA-EPP je stredopravá strana), s politikou orientovanou na EÚ. Podľa mnohých sa strana SDA-EPP vyznačuje islamským konzervativizmom a bosnianskym nacionalizmom. Izetbegović očakával výhru. Zostal však prekvapený, keď už volebné exit polls naznačovali víťazstvo kandidáta na člena bosniackeho predsedníctva Denisa Bećirovića zo stredoľavej, pro-EÚ orientovanej strany SDP BiH-S&D, ktorá ostro vystupuje proti nacionalizmu.
Željko Komšić, úradujúci chorvátsky člen predsedníctva multietnickej, centristickej strany DF, kandidoval proti Borjane Krišto z pravicového chorvátskeho nacionalistického HDZ, strany, ktorá oslavuje a ctí odsúdených chorvátskych vojnových zločincov. Prezidentom HDZ je od roku 2005 Dragan Čović. Počas volieb v roku 2018 obvinil Čović chorvátskeho člena predsedníctva Komšića, že získal podporu od Bosniakov a nie od chorvátskych voličov, a teda nie je legitímnym zástupcom bosnianskych Chorvátov v predsedníctve krajiny. Dragan Čović bol niekoľkokrát obvinený z míňania verejných prostriedkov, zo zneužitia právomocí a postavenia verejného činiteľa, bol sankcionovaný Komisiou pre konflikt záujmov BaH znížením jeho poslaneckého platu o 10 % za porušenie zákona o konflikte záujmov.
Súčasný srbský člen predsedníctva Milorad Dodik, tentokrát nekandidoval vo voľbách do predsedníctva BaH. Líder srbskej nacionalistickej, secesionistickej strany SNSD, podporovateľ ruského prezidenta Vladimira Putina je známy najmä tým, že posledných 15 rokov hovorí o odtrhnutí Republiky srbskej (RS) od Bosny a Hercegoviny a pripojení sa k susednému Srbsku. Od minulého leta Dodik ohrozoval integritu centrálnych inštitúcií prenesením výlučných štátnych právomocí v prospech RS, vrátane odchodu z bosnianskej armády, bezpečnostných služieb, daňového systému a súdnictva, čo by malo za následok inštitucionálnu paralýzu štátu. Milorad Dodik je na sankčnom zozname Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva. Dodik vo voľbách 2022 kandidoval za prezidenta RS. Jeho kandidatúru podporil Viktor Orbán video správou, ktorá bola zdieľaná cez Dodikove profily na sociálnych sieťach. Na post členky predsedníctva BaH Dodikova strana SNSD nominovala Žejlku Cvijanović (aktuálne úradujúcu prezidentku RS). V čase uverejnenia tohto príspevku bolo spočítaných viac ako 90% hlasov a Žejlka Cvijanović sa tak stala prvou ženou, ktorá bude členkou predsedníctva BaH. Tu si však treba uvedomiť, že išlo o dobre premyslený politický ťah zo strany SNSD. Je zaujímavé sledovať, ako sa krajná pravica v ostatnom čase snaží rehabilitovať prostredníctvom ženských vedúcich političiek. Ako príklad stačí uviesť Taliansko a Giorgiu Meloni.
Veľká časť diskusie sa tento rok sústredila na to, kto vyhrá konkrétne chorvátske kreslo. Vo Federácii Bosny a Hercegoviny svoje víťazstvo v predsedníctve ohbájil Žejko Komšić a to aj vďaka hlasom bosniackeho obyvateľstva. Ku Komšićovmu víťazstvu sa okamžite začali vyjadrovať najvyšší politickí predstavitelia Chorvátska. Prezident Milanović nazval Komšićovo znovuzvolenie za chorvátskeho člena predsedníctva „katastrofou a hanbou“ pre Chorvátsko. Chorvátsky premiér Plenković vyhlásil: „ že je to veľmi zlé a nezdravé pre vzťahy konštitučných národov a vzájomnú dôveru". Chorvátsky minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Grlić Radman povedal: „znovuzvolenie Komšića zostáva škvrnou vo vzťahoch medzi oboma krajinami.“
Najväčším prekvapením volieb do predsedníctva bola porážka Bakira Izetbegovića. Po sčítaní približne 85 percent hlasovacích lístkov do pondelkového popoludnia mal Denis Bećirević, spoločný kandidát jedenástich opozičných, najmä bosnianskych strán, náskok takmer 100 000 hlasov pred Izetbegovičom.
Naozaj všetko prebiehlo v deň volieb hladko? Nedajte sa pomýliť.
V deň volieb, niekoľko minút po zatvorení volebných miestností, podpísal vysoký predstaviteľ (ORH) v Bosne a Hercegovine Christian Schmidt rozhodnutie na základe „Bonnských právomocí“ zmeniť spôsoby povolebnej ústavy. Schmidt vysvetlil, že toto rozhodnutie uložil s „cieľom zlepšiť funkčnosť inštitúcií a umožniť vypočutie hlasov občanov“. Dodal, že zmeny sa nedotknú hlasov odovzdaných občanmi vo voľbách, ktoré sa konali v nedeľu. Delegácia EÚ v Bosne a Hercegovine sa v pondelok od rozhodnutia Christiana Schmidta dištancovala s odkazom, že "hlboko ľutujú", pretože v dialógu medzi politickými stranami sa nevyriešila otázka volebnej reformy. Naopak, jeho rozhodnutie podporila tlačovou správou na svojom oficiálnom Twitter účte Ambasáda Spojených štátov amerických v Sarajeve.
Členovia predsedníctva Bosny a Hercegoviny sú známi. Vidíme tu jasný odkaz voličov pre Izetbegovića, ktorý hovorí, aby sa stiahol. Voliči tiež vyslali odkaz Dodikovi. Ten, po prvýkrát, musí čakať na výsledky Ústrednej volebnej komisie (ďalej len „CEC“) a nie je jednoznačným víťazom postu o ktorý sa vo voľbách uchádzal. Väčšina ostatných výsledkov zostala nejasná, pretože CEC nedokončila ku dnešnému dňu sčítanie všetkých hlasov.
Voľby sprevádzalo viacero incidentov. Podľa informácii CEC z utorka 4. októbra bolo 408 000 hlasovacích lístkov neplatných. Problémom bol aj pomalý proces sčítania hlasov počas volebnej noci, ktorý spôsobil zmätok a kontroverziu. Dodikova protikandidátka Jelena Trivić už v nedeľu oslavovala svoje víťazstvo. Oslavovala bohužiaľ predčasne, v pondelok boli výsledky iné. V stredu obvinili opozičné strany Milorada Dodika z podvodu a formálne vyzvali na prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných cez víkend počas všeobecných volieb. Mimovládna organizácia Pod Lupom oznámila, že identifikovala 91 závažných porušení volebného zákona vrátane pokusov o ovplyvňovanie a dokonca vyhrážanie sa voličom, ako aj útokov na členov volebných miestností a pozorovateľov volieb. Tým najzávažnejším bol incident, keď boli členovia výboru miestnej volebnej komisie v Novom Grade v Republike srbskej prichytení pri pokuse naplniť schránky s už vyplnenými hlasovacími lístkami pred otvorením volebnej miestnosti.
Ako sa vyvinie situácia ohľadom volieb zástupcov občanov do Snemovne reprezentantov Parlamentného zhromaždenia BaH, Snemovne Reprezentantov parlamentu FBaH, Národného zhromaždenia RS, prezidenta a podpredsedu RS a Kantonálneho zhromaždenia vo FBaH nebudem špekulovať. Treba počkať na sčítanie všetkých platných volebných lístkov, aj keď aktuálne sčítanie ukazuje, že voľby vyhrali tri hlavné etnické strany- SDA, HZD a SNSD.
Experti zatiaľ dúfajú, že výsledky týchto volieb sa zrealizujú rýchlejšie ako v predchádzajúcich voľbách.
ZDROJE:
https://www.aljazeera.com/news/2022/9/30/what-you-need-to-know-about-bosnias-general-election
https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2004_2009/documents/dv/afet_111005_0/afet_111005_004.pdf
https://www.izbori.ba/Default.aspx?Lang=6&CategoryID=81
https://www.ispionline.it/en/pubblicazione/who-threatening-peace-bosnia-34564
https://www.gojil.eu/issues/62/62_article_banning.pdf
https://www.iri.org/news/bosnia-and-herzegovinas-extremely-complicated-electoral-system-unpacked/
https://mvep.gov.hr/press-22794/schmidt-s-decision-a-success-of-croatian-government/248755
