Veľmi populárnou zábavkou nie len teenagerov je tzv. WarDriving , vyhľadávanie voľne prístupných, alebo slabo zabezpečených Wifi sietí za účelom získania prístupu a konektivity v rámci takejto siete.
Poviete si, že v dnešnej dobe, plnej paranoikov je takéto čosi nemožné, ale opak je pravdou. Veľká časť sietí nie je vôbec zabezpečená, veľa ďalších len slabo. Veď kto by sa už o to staral, hlavne, že ide internet aj hlave rodiny, aj deťom, i manželka si môže kedykoľvek pokecať s kamarátkami. Za rohom však striehne niekto s notebookom, alebo PDA a s kľudom angličana si surfuje po internete úplne zadarmo veď jeho aktivity platíte vlastne Vy, čo môže byť, najmä ak máte dátovo meraný produkt dosť veľkým rizikom. Pokiaľ máte tzv. FLAT pripojenie, je možné, že Vám to vadiť nebude, až kým sa Vaše súkromné fotografie nebudú povaľovať niekde po internete.
Stačí si spraviť prechádzku mestom, či jazdu autom a nazbierate slušný počet takýchto sietí, len v Košiciach som ich našiel cca 80, čo je celkom slušné číslo na to, že som bol odkázaný len na vlastné nohy a výdrž batérie v notebooku a merania som prevádzal len na miestach, kde som predpokladal najväčší možný výskyt prístupových bodov. Ak by som jazdil autom a mal lepšiu anténu, verím, že toto číslo by bolo niekoľkonásobne vyššie.
Z času na čas niektorý majiteľ nového routra k DSL pripojeniu zistí, že by sa asi aj niečo v ňom dalo nastaviť, tak Vám odreže cestu, ale väčšina ostáva celé mesiace nezabezpečená. Je pravdou, že riziko, že práve to moje pripojenie niekto bude zneužívať je malé, blížiace sa takmer k nule a rozumný „útočník“ navyše po pripojení sa zistí, o aký druh pripojenia sa jedná a nenapácha veľa škody, prezrie si zopár web stránok, stiahne e-maily a odpojí sa. Väčšinou ani nepostrehnete, že je aktívny.
Nie je to problém len na slovensku, ale všade na svete. Pri písaní tohoto článku sa veziem vo vlaku smerom na Miskolc, kam idem fotiť a tu a tam mám úplne v pohode pripojenie na internet, niekedy veľmi zaujímavými rýchlosťami, všetko získané práve metódou Wardrivingu a je úplne jedno, či sa nachádzam vo vidieckej oblasti, alebo práve v Miskolci. Aj tento článok publikujem online z lavičky v centre Miskolca :-)
Je nutné nezabudnúť, že niektorí majitelia prístupových bodov ich nechávajú voľne použiteľné pre okoloidúcich, rýchlosti nie sú úchvatné, ale na núdzové pripojenie sa to celkom v pohode stačí. Celkom pekným príkladom môže byť mestská časť Praha 5, ktorá umožňuje bezplatné pripojenie prakticky pre hocikoho, kto má potrebné vybavenie a nachádza sa v dosahu siete.
Ako sa teda brániť?
V prvom rade, nenechávať nenastavený router, pričom sa myslí nastavenie od výroby (koľko defaultných hesiel na správu celého systému som našiel, že?) a zaviesť aspoň nejaké základné pravidlá, ktoré počítače sa môžu prihlásiť do sieťe. Väčšina zariadení umožňuje aspoň filtrovanie prístupu na základe MAC adresy (veď si nekupujeme každý druhý týždeň nový počítač či PDA), nejaké to šifrovanie, ak je to možné znížiť výkon tak, aby sme mali pokryté len územie, kde predpokladáme legálne pripojenie užívaťeľov, či inú bezpečnostnú politiku. Týmto sa to aspoň z časti sťaží aj keď ochrana nebude dokonalá a dnes už i 15 ročné dieťa obíde niektoré z týchto nastavení za niekoľko minút, ani niektoré staršie spôsoby kódovania prevádzky už nie sú problémom, ktorý by trval dlhšie ako 2-3 hodinky.
Čo je vo vzduchu, to si ja môžem počúvať koľko len chcem, ak je to navyše nekódované a nezabezpečené, iba sa pousmejem, veď prečo nie? Iná otázka je právny aspekt aktívneho zneužívania takto získaných pripojení, ale i tu platí, kde niet žalobcu, niet ani obžalovaného...
