Krátky príbeh lásky

Ráno v kúpeľni som sa oholil, dokonca som sa ani neporezal. Strekol som si na krk pár kvapiek vône Black Code od Armaniho. Pripadal som si ako sladký, neodolateľný cukrík, pomaly sa rozplývajúci na jazyku.
Sadol som si k počítaču a počas jeho spomaleného štartovania som premyslel všetko do najmenšieho detailu. Napíšem Nikolke, že je to pre jej dobro. Vážne. Však ak ju žiaden chlapec dnes nepobozká pod rozkvitnutou čerešňou, tak ju tento rok už nik nepobozká. A ak bude mať veľké nešťastie tak ani na dobrú noc. Poznám jednu dospelú čerešňu v Karlovej vsi. Okolo druhej počas slnečného dňa ju uvidím prichádzať. Mlčky, bez slov sa dotknem jej nežných pier, zanechávajúcich jahodový pocit na chuťových pohárikoch. Keď sa odlepíme, tak sa budú už aj moje lesknúť. Budem mať neodolateľný úsmev. Mohol by som si ich rukou pretrieť, ale nechcem odohnať jemné a zmyselné dozvuky nášho vlhkého spojenia.
V zozname na ICQ pri mene Nikolka kvitne zelená kvetinka. Otvorím si nové okno a píšem.

Ahoj Nikolka! Mam pre Teba darcek.

Ahojky... pre mna? Nepomylil si sa?

Len a len pre Teba.

:))) A co mas pre mna peknucke?

Uvidis...

Si mi dal teraz chrobaka do hlavy. A za co som si ho zasluzila?

:) Za to ze si.

Jaj, ty vecny romantik. Donesies mi ho, alebo si mam ist pon ho? A co ak ma zjedia zli ludia?

Nikto Ta nezje. Neboj. Donesiem Ti ho pod tu ceresnu, kde som si zlomil ruku. Pamatas sa?

Jasne, ze sa pamatam. Si vtedy plakal ako babatko... a to si mal uz sedem :)

Ouki douki. O druhej pod stromom.

Plati. Pery si natriem cesnakom.

Preco?

Aby si ma nebozkaval, si myslis, ze to nepoznam?

No, hej, ale ak Ta dnes nikto nepobozka, tak ostanes do konca roka nepobozkana.

Hmm, tak ja to risknem.

Ako myslis... ale ja som Ti chcel pomoct.

Som rada, ze na mna myslis. Uz musim ist. Maj sa krasne.

Aj Ty. Papa

Môj monumentálny plán sa otriasol v základoch. Z diaľky, inkognito v dave, pozorujem ako sa moja stavba rúca po triviálnej chybe vo výpočtoch statiky. Nuž, vyzerá to tak, že dnes ostanem na ocot.
Bolo už skoro desať hodín, čas ísť do sauny zmeniť myšlienky. Pri vstupe som sa odvážil. Opäť som o nejaké kilo ľahší. Spľaslo mi srdce, alebo ma jednoducho opustila duša, nebude predsa so mnou márniť čas.
V saune bolo plno. Ledva som si našiel miesto vedľa muža v strednom veku s vypracovaným pupkom. Ani môj otec by sa za taký nehanbil. (Dáme si partičku squashu?) Bolo tam zima. Teda zimšie ako obvykle. Stále mi nebolo dosť teplo, aby som musel ísť preč. Postupne sa vyprázdnilo až som ostal sám s mojím susedom. Posunul som sa o kúsok ďalej. Nebudeme sa tu predsa na seba lepiť.
Záhadný muž zrazu prehovoril.
- Športuješ? Máš pekne vypracované telo.
- Hej, hej. Snažím sa.
- Ja som bol krasokorčuliar.
Zasiahla ma páľava po celom tele. Nie z toho, že som si ho predstavil ako robí štvoritého twistovaného lutza, ale z toho, ako ujko pridal za žufanku aromatizovanej vody do kachieľ.
- Už musím ísť.
- Len bež chlapče. Však sa ešte uvidíme.