Príchod priateľky okomentovala drzým tónom. Skvelý začiatok spoločného rozhovoru. „Ten hajzel...“ pokračovala v kadencii vulgarizov na ďalšieho adresáta. Hajzel je hlavnou postavou dnešného večera. O tom ako ho včera zvádzala, vyzývavo ponúkala svoje telo a ako nakoniec dosiahla svoje, nepadlo ani slova. Noc to nebola ako s romantického filmu, ale na uspokojenie libida úplne postačila. Hajzlovi vyčítala, že s ňou liezol do postele len kvôli sexu. Po piatich pohárikoch ani nemohla čakať romantického princa. Myslela si zľahka znechutená oprotisediaca. Takticky bola ticho. Narážky, priznanie pravdy druhej strane sú v takýchto situáciach neprípustné.
Nudila sa. Flirtovala pohľadom s čašníkom.
- Ty ma nepočúvaš! všimla si slečna zlomené srdce.
Pozreli na seba.
- Ten hajzel mi ráno povedal, že už so mnou nechce byť lebo fajčím.
Venovala jej súcitný úškrn.
- Rozumieš?! Lebo fajčím. Magor.
Nie je umenie sa so ženou vyspať, ale naraňajkovať spomenula si naslúchajúca na večerné vysielanie obľúbeného rádia. Rafinovaný ako cukor, duchaplný ako cintorín. Postupne opúšťaľa priestor reality a odchádzala medzi svoje myšlienky. Oči odovzdávali mozgu rozmazanú informáciu o okolí. Počula iba bla bla bla. Diet is a die with a „t“. Dala by si lasagne. Ľahla by si. Bude zajtra pekný deň? Usmeje sa na ňu ten nový kolega? Čo má priniesť babičke k meninám? Zavolá mi? Chce ma... nechce ma...
- Nemáš oheň? prebudila ju posledná veta.
Slečna zlomené srdce držala v ruke nezapálenú cigaretu.
Mala chuť skončiť dnešný rozhovor. Bola unavená. Z jej strany to bol i tak iba tichý nočný rozhovor. Jedným uchom dnu a druhým von. Práve ju prezvonil Mišo, ten hajzel.
- Mala by si menej fajčiť. a mohla ísť spať.
