Najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Kto nezažil, nepochopí. Kto zažil, pochopil. A preto prosím, príjmite moje pozvanie na túto "exkurziu". Vychutnajte si v pohodlí svojich domovov to, kvôli čomu sme my prebrodili kilometre snehu, odolávali silnému nárazovému vetrisku a čelili ukrutnej zime (tentoraz 0 stupňov Celzia).
A tak, dámy a páni predstavujem Vám dnešných sprievodcov tejto "sightseeing tour of Nový Tekov":
Trixi - v úlohe skvelého rýchleho a spoľahlivého dopravného prostriedku, ale aj úžasného verného, oddaného a hlavne nikdy nefrfľajúceho spoločníka
..a moja maličkosť - v úlohe nebojácneho dobrodruha a fotografa amatéra (týmto sa vopred ospravedlňujem za kvalitu fotiek, ale robila som čo som jednou rukou mohla)
(prosím, zdržte sa komentárov, je to moja prvá self-made fotka na koni a navyše ľavačkou ;o))
A tak sa vyberáme malebnou cestičkou von zo žrebčína. Tak toto je ten údajne najkrajší pohľad na svet - z koňa. Ešte Vás pár takými počastujem :o).
Ešte predtým však stretávame vonku parťákov z maštale, ktorí nám vďačne pózujú - Utha Acktion v celej svojej kráse...
..a takisto v celej svojej konskej kráse aj kráska Syvi.
Pole vedľa žrebčína. V pozadí Nový Tekov.
A už sme pri Hrone. Takýto krásne modrý býva bohužiaľ iba cez zimu. To tam vzadu za stromami je kompa - najrýchlejší spôsob ako sa zo Starého Tekova dostať do toho Nového.
A prvýkrát túto zimu stretávam aj labute. Stretli sme aj inú háveď ako bažanta, volavku, kačky, husy, ale tie sa nám kvôli našej rýchlosti (a aj ich) nepodarilo zadokumentovať.
Opäť sa ospravedlňujem za kvalitu, ale boli až na druhej strane rieky..
A opäť raz Hron alebo Starý Tekov fotený z Nového Tekova.
Tri skupenstvá Hronu (pre istotu :) - voda, ľad a na ňom sneh - to všetko sa stretáva asi uprostred rieky)
"Tekovian cascades" ako som si ich ja nazvala :) - môj najobľúbenejší kvázi statický objekt fotenia tu.
A zase jeden z "konských" pohľadov.
A ďalšie tekovské pole. Takýto pohľad lahodí najmä koníčkárom a ich koníkom :).
A zase sme pri Hrone. To vzadu je potôčik, ktorý sa doň vlieva. Už som raz bola sprdnutá, že nepoznám levické potoky, tak račej nebudem tipovať, či je to Perec :).
A toto sme my. Upozorňujem, že v rozširujúcom tieni :).
Potom sme sa vybrali na hrádzu pri kozmáloveckej priehrade.
..teda my sme ju videli takto:
A toto na nej zostávalo po nás:
Výhľad z nej na priľahlé pole.
A bolo vidieť až nepriehľadnuteľné Mochovce (tu je dôkaz, že fungujú :o))
Toto je kozmálovecká priehrada. Bohužiaľ sa mi to nepodarilo odfotiť detailne, ale voda tam zamrzla "za jazdy" pri prelievaní sa.
Pohľad na Hron z hrádze.
Fúkalo, až nám vlasy dupkom stáli :)).
Naša "spoločná" fotka na priehrade :). Nabudúce so sebou beriem fotografa :).
A tak sme sa po hodine vybrali naspäť domov. Tu sa už črtal za rohom žrebčín.
A toto je... dvojhlavý kôň?? Niééé.. to sú ďalší kolegovia z maštale - Kardinál a Sultán
Konečne doma. Neviem, kto z nás bol uťahaný viac :).
Takto sa z nás parilo..
A aj sa nám zívalo...
A tak sme si dali župan, pozdravili sa..
..posledný pokus spapať mi foťák..
..a už sme boli obidve doma.
Zazvonil zvonec a exkurzie je koniec. Dúfam, že sa Vám doma v teplúčku páčilo tak, ako mne vonku v zime :).
