Žuži Sahligerová
Z denníčka mojej mamičky
August 1968 pohľadom 15-ročnej dievčiny...
Autor je neuveriteľný narcis, ktorý zneužíva tento blog na zdvihnutie vlastného ega. Nehanbí sa však za to a nehodlá sa presadiť!! A mám lamu :)) Zoznam autorových rubrík: Zzzuzka sa zamyslela..., Ach my študáci.., Takáto vec sa mi príhodila..., Abeceda priateľov, Okolo sveta za 1 život, Haluze a halúzky občas i haluš, Traste sa, mám v ruke foťák!
Nemám veľa času, ale keď to nenapíšem hneď, tak už to nebude autentické. Musím písať hned a trebárs aj rozpačito, ale musím dať ten neuveriteľný pocit rýchlo na papier, aby som si ho vždy pamätala.
Kedysi som si myslela, že byť dospelým znamená mať občianku a dosiahnuť 18. Časom sa mi to však vyvrátailo. Byť dospelým nie je tak jednoduché.
Vedela som to už dávno, ale len nedávno som si to uvedomila, dokázala priznať a ešte k tomu aj sformulovať. Každý má ten svôj najhorší pocit na svete. Ja už konečne viem, čo to znamená pre mňa.
Milujem a nenávidím. Tak silné slová a pritom ich veľa z nás používa tak nerozvážne. Ja ich používam vo výnimočných prípadoch. Ale pritom väčšina vecí, ktoré označím tým silným slovom "nenávidím", takisto aj milujem. A naopak. Som divná alebo má väčšina ľudí tiež tento istý pocit? Aspoň občas?
Virtuálna foto prehliadka pražskej Zoo. Keďže som sa dozvedela všeličo zaujímavého a snažila som sa fotiť čo sa dalo, podelím sa s rozumom aj s vami. Enjoy :o). A ešte dúfam, že všetci "ochrancovia" zvierat, ktorí tvrdia, že ZOO je týranie zvierat, si tento fotoblog pozrú, aby zistili, že minimálne v pražskej ZOO sa majú všetky zvery ako prasiatka v žite ;o). A keďže tento článok sa vyrába už posledné 3 mesiace, tak som sa rozhodla ho rozkúskovať, aspoň sa budete môcť tešiť na pokračovanie a verím, že moje okolie ma doňho konečne aj dokope :o).
Môj otec každé tri mesiace chodí za lekárom. Nie, že by bol hypochonder. Dokonca nechodí ani priamo za tým lekárom. Chodí, lebo si musí každé tri mesiace dať predpísať lieky od sestričky. A keďže po zrušení „dvadsaťkorunáčok“ za náštevu u lekára, sa znovu tieto jeho „výlety“ pretiahli z pár minút na celý deň (keďže v čakáreň je znovu plná dôchodcov a dôchodkýň, zamestnaných a nezamestnaných a pod.), tešil sa že aspoň tie lieky ho budú vďaka ujovi Ficovi stáť menej...
Neuveriteľné, ako Vám dokáže jeden pohľad von oknom nečakane vylepšiť celý deň :o).
Nešťastné výrazy tváre, smútok, plač. Záľuba v depresívnej hudbe, depresívnej literatúre. Toto sa mi zdá v dnešnej dobe už realitou, keď sa pozriem okolo seba. Je to nový life-style alebo čo??
Život. Niekedy je k nám dobrý, niekedy zlý. Je na nás, či život žijeme, alebo ho len prijímame. Väčšina „osudu“ sa dá zmeniť. Zariadiť si život podľa vlastných predstáv. Snažiť sa prispôsobiť si ho, aby nám vyhovoval. Aby sme sa potom nemuseli ľutovať, ako nám „niekto tam hore“ ubližuje a my nič nezmôžeme, môžeme sa len prizerať.
Boli sme toť nedávno na výlete s Ajkou a Miňom. Trafili sme sa do Prahy a dokonca aj do Brna cestou naspak a tak tu mám pár fototototo krás, ktoré sa v týchto dňoch tu nachádzali (teda nás).
23.júna sa konalo ďalšie z našich nespočetných stretiek. Nie však blogerské, ale gymplácke. A tu je malá fotoreportáž, ako to všetko prebiehalo a dopadlo. Enjoy :o).
Áno, viem. Uvedomujem si, že písať o voľbách je už trápne. Ale keď počúvam názory niektorých ľudí okolo seba jednoducho mi to nedá neozvať sa. A preto tento článok venujem všetkým, ktorí ešte dnes, deň pred voľbami, vyhlasujú, že voliť nejdú, akýkoľvek už len majú dôvod.
Neviem, či to je len vo veľkých mestách a počtom ľudí v ňom, no v poslednom čase som si uvedomila, že všetci okolo mňa sa niekam ponáhľajú. A všimla som si, že aj mne sa za posledných pár mesiacov akosi predĺžil krok...