A tak sme sa vydali von. Najprv sme sa poriadne rozhliadli..
Aby nám pred zrakmi vyrástlo toto čudo...
..nachádzajúce sa na mini-lúčke, familiárne nazývanej Šuldánka .
Jar so sebou neprináša iba zeleň, ale aj hnedeň, ale keďže sme nebojácne dobrodružné typy, ani takéto kakané blato pre nás nebol problém.
A toto v tom blate muselo vyrásť cez zimu...
Za touto prekážkou nás však čakala naša obľúbená lúka. Neodolatelný pohľad pre nás koniarov, ale aj pre naše štvornožce.
Vydali sme sa aj ďalej, popri Hron..
..ale už ani ten nepripomínal svoju žiarivo modrú zo zimnej prechádzky.
A dolu briežkom.
A do TOHTO sme vrazili.. teda vlastne iba ja...
Destinácia zvaná "hojdačka" a opäť "lákavý" Hron.
A hneď za ňou cestička lemovaná všetkým možným, ale hlavne zase zeleným.
Cestička na "golfové ihrisko" {tam chodíme, iba keď chceme zažiť trochu adrenalínu preliezaním dier a výmoľov).
Nie, dnes sa teda kúpať nebudeme...
A ďalšia cestička. Tentoraz o "level" nižšie, ako "hlavný dopravný ťah".
..a pohľad z nej...
Aby to nebolo také nudné, na chvíľu som svojho tátoša odbremenila od najväčšieho bremena - teda mňa. Tomu pohľadu sa predsa nedá vzdorovať...
A aby som sa nehnevala, tak aspoň zapózovala.. modelka..
No aby sa jeden nezamiloval.. ach :o))
Ale keďže Trixinka chvíľami vyzerala, že o chvíľu ľahne (popolom) a zaspí...
..vybrali sme sa naspak na obľúbenú lúčku...
..kde bola takáááto trááva...
..a keďže zobrať moje vozítko na lúku plnú trávy je ako zobrať mojho brata do reštaurácie, kde môžte jesť koľko chcete, chvíľku sme tam museli pobudnúť, aby som mala pokojné srdce a Trixinka plný žalúdok.. pozor tiger!!
No tak ktorá je ťažšia?
Každý pokus o "umeleckú fotku" bol zmarený...
..ale nakoniec sa predsa len zadarilo...
A na záver jedno pozadie, aj keď trošku rozmazané, ale aspoň vidno, že sme mali so sebou aj klimatizáciu.
Tak teda prajeme peknú jar a užívajte si ju ako my dve. Dobrú chuť.
