Tento Silveter bol pre mňa tak trošku nostalgický. Stretli sme sa bývalí spolužiaci a pár triednych kamarátov na mieste, kde sme už predtým trikrát oslavovali dozvuky. Taká malebná horáreň.
Nebudem opisovať celý večer čo sa dialo. Na mňa zapôsobila viac tá atmosféra. Zase raz sme boli všetci spolu. Zase raz to bolo ako na dozvukoch. Partia ľudí zabávajúcich sa spoločne. Ľudia, ktorí sú úplne iní a pritom sa dokážu zniesť. Aspoň jeden večer.V triede sme sa vždy hádali, kvôli všetkému. Avšak keď išlo o nejakú akciu, vždy bolo na nej dobre. Tak ako teraz. Stretli sme sa ľudia počúvajúci inú hudbu, majúci iné názory, pohybujúci sa v iných spoločnostiach a tentokrát aj ľudia študujúci na iných školách a žijúci v iných mestách. Stretli sme sa (snáď) budúci právnici, medici, ekonómovia, magistri, ale aj tí, ktorí už svoje študentské časy ukončili. A predsa sme dokázali spolu tancovať, jesť, piť a válať sa v snehu.
Bolo úžasné zase raz sa stretnúť s ľuďmi rozlezenými po všetkých kútoch. Nielen tí, čo zostali verní slovenskému školstvu od Bratislavy po Banskú Bystricu, ale aj tí, ktorí viac času trávia teraz za hranicami v Čechách, Maďarsku, Anglicku, či Írsku.
Keď sme spoločne hľadeli na ohňostroj (ktorý bol asi väčší, ako mávame na námestí), musela som sa len v duchu zasmiať, akú "symboliku" tu vytvárame, keď stojíme v objatí "Bratislava - Praha - Budapešť". A ešte lepšie bolo, že som sa nemusela usmievať len v duchu a mala som koho objať. Objať ľudí, ktorí sú odomňa teraz stovky kilometrov, ale pritom sú stále so mnou.
A potom prišiel nový rok. Myslím, že každý z nás sa v tichosti zamyslel nad tým, aký úžasný ten minulý bol. Pre každého z nás. Veď sme zmaturovali, takmer každého z nás zobrali na vysokú a väčšinu aj tam, kam chcela ísť. Užili sme si neskutočne dlhé prázdniny a odišli sme hľadať šťastie ďaleko od domova.
Niektorým z nás sa leskli v očiach slzy, keď sme si blahoželali k novému roku a dávali si úprimné pusinky. Uvedomili sme si, že už to bolo minulý rok, čo sme boli spolužiaci, stretávali sa takmer každý deň a museli znášať našu rozdielnosť. Bolo to minulý rok, čo sme spolu chodievali do školskej jedálňe, ulievali sa z vyučovania a vytáčali profesorov do nepríčetnosti. Bolo to už minulý rok, keď sme si vypočuli naše spoločné posledné zvonenie a tešili sa, že sme sa konečne z tej školy dostali.
Bol to skvelý večer. Takisto by bol skvelý, aj keby žiadny Silvester nebol. Neplakali sme za tým, čo bolo. Boli sme šťastní, za to čo sme spolu prežili a aj za ten večer. Bola to úžasná bodka za rokom a verím, že to nebola posledná bodka za spoločnými zážitkami.
