Keď som sa pred pár mesiacmi vydala študovať do Prahy, vôbec ma nenapadlo, že to pre mojich "českých bratov" môže spôsobovať nejaký problém. A predsa...
Pred pár týždňami ma zarazila diskusia na študentskom serveri našej školy http://www.ilist.cz. Pravidelne sa tu diskutuje o Slovákoch na tejto škole a už sa nad tým vačsina ľudí ani nepozastavuje. Neviem či ma viac pobavil alebo šokoval názor jedného študenta, ktorý sa vyjadril v zmysle, že "Slováci by mali študovať v zahraničnom študijnom programe v anglickom jazyku". Ale pravda je, že tento názor ma skôr zarmútil. Takisto ako názor, že "slovenčina by sa na českých vysokých školách nemala tak tolerovať".
Nemám problém hovoriť po česky. A takisto nenútim hovoriť Čechov po slovensky. Veď načo? Ja rozumiem im a oni rozumejú mne. Nevyžadujem, aby prednášky boli v slovenčine, čo by už bolo vrcholne drzé, keďže to bolo moje slobodné rozhodnutie ísť študovať do "cudzej" krajiny- Aj keď pre mňa je to stále niečo ako "Československo". Takisto ale nechápem, prečo by som mala svoje otázky na prednášajúceho formulovať v češtine. Skôr by mi to pripadalo ako trápne a drzé, navyše smiešne hrať sa na Češku.
Je pravda, že občas dochádza k istým jazykovým problémom, ale skôr to beriem ako formu "oživenia večera". Napríklad asi nikdy nezabudnem ako sme o 3. hodine rannej riešili (traja Slováci a traja Češi) otázku, čo sú to "pŕhlivce". Ale výsledkom bolo, že sme na to po heroickom výkone relatívne prišli a pochopili sme sa :o).
Potešilo by ma, keby to tak brali aj ostatní moji "spoluštudujúci".
Na záver však musím dodať, že mám asi šťastie na naozajstných "českých bratov" a jediný problém mi spôsobuje lúštenie sms-iek, ktoré sa mi snažia písať v "slovenčine". :o)
