A tak sa zase raz vybral za tetou sestričkou. V decembri. Odčakal si tam pol dňa, a keď mu teta sestrička chcela predpísať lieky na tri mesiace, povedal jej s mierne ironickým úsmevom, ako to len on vie: „Predpíšte mi iba na mesiac, veď od januára budú lacnejšie, tak to tvrdí pán Fico ;o)”. A sestrička, zjavne vôbec sociálne nezaložená, sa naňho usmiala ešte viac a so smiechom mu na to povedala: „A vy tomu vážne veríte? :o)“. Ale predpísala len na mesiac, možno aby znova o mesiac s mojim drahým oteckom pokecala a pobavila sa.
A tak sa tento rok moj otec vybral kúpiť si lieky do lekárne. Celý nažhavený prišiel domov a s ďalším ironickým úškľabkom ma zavolal, nech sa idem pozrieť, ako mu zlacnili lieky. Ako počítal, tak počítal... tie lieky vážne zlacneli! O 9,-Sk!!! Tak to nám už obom zamrzol úsmev na perách a ja som neveriacky krútila hlavou, že ujo Fico kupodivu neoblbuje až tak veľmi. A tak sme si spokojne žili ďalej...
V nevedomosti by som si žila ďalej, pokiaľ by môj otec nevytiahol tému „moje lieky“ znova o týždeň. Znova sa pozrel na recept, na nálepky s cenami na liekoch, znovu na recept a potom doblba. I riekol mi: „Ty.. tie lieky nezlacneli... veď za recept sa platí o 15 korún menej, ako doteraz!“. I tak sa stalo, že môj drahý otecko za lieky v konečnom dôsledku zaplatil o 6,-Sk viac, ako to bolo pred ujovým Ficovým „zlacňovaním“.
A tak som si mohla vydýchnuť, že nenadávame na uja Fica len tak prenič-zanič. Ujo Fico nesklamal. A ja som prišla aspoň na jeden dôvod, prečo má ujo Fico a jeho protiSmer také tuti-fruti preferencie. Veď my, národ uvedomelý a sociálne cítiaci (či sýtiaci), skočíme aj na „Ficove zlacňovanie“ a hladíme si ego, ako sme to dobre minulý rok volili.
