Možno v tomto období posôbím na ľudí v mojom okolí až príliš zanietene. Sledovala som české voľby, bola som aj so spolužiakmi voliť (aj keď mne to dovoliť nechcela volebná komisia, netuším prečo ;)), v deň volieb som sedela sama na intráku a pozerala ČT24 a sprostredkovávala sms-kami aktuálne informácie svojim spolužiakom na futbale a telefonicky môjmu otcovi doma, na Slovensku.
A tak to je aj s našimi voľbami, ktoré sú pre mňa vlastne dôležitejšie, aj keď prakticky žijem väčšinu času v Čechách. Sledujem politické diskusie, pozerám si stránky strán, hľadám najaktuálnejšie preferencie, preberám politiku s kamarátmi.. Nie, nie som v žiadnej strane, a ani žiadnej nerobím kampaň. Možno je to čiastočnou zaangažovanosťou mojej rodiny v politike, či už v minulosti, alebo teraz. Dôvodom však je, že mi nie je jedno, kde a ako budem žiť.
Výhovorku "Nie je koho voliť." neberiem. Vyhovárať sa na "menšie zlo" je len alibizmus, ako to včera niekto povedal v Pod lampou. Uznávam, že v dnešnej dobe je ťažké nájsť medzi politikmi slušných ľudí. Každý bude hľadať v úspechu a peniazoch osobný prospech a nikdy to nebudú len záujmy štátu. Ale tak to nie je len u nás a to by sme si mali uvedomiť.
Winston Churchill raz povedal, že "Demokracia nie je to najlepšie, ale je to to najlepšie, čo ľudstvo doteraz vymyslelo." A demokracia je o kompromise. Nemôžme byť všetci stopercentne spokojní, veď koľko ľudí, toľko chutí. Takisto nemôžme odsudzovať politikov, že neplnia svoje volebné programy. Veď ak neexistuje vláda jednej strany, je to logicky nemožné. To, na koľko sú volebné programy plnené, je už ďalšia vec.
Keď som prežívala české voľby, zarazili ma niektoré veci. Konkrétne jedna najviac. Jedno dievča odpovedalo na otázku, či už bolo voliť: "Nechce sa mi, ide mi seriál." Dodnes nechápem, ako može niekoho telka zaujímať viac, ako jeho celý budúci život. A bohužiaľ sa stretávam s ľuďmi, ktorí nechcú ísť voliť ani tu na Slovensku.
A tento článok je venovaný práve týmto ľuďom. Tým, že nejdete voliť, sa vzdávate toho jedinečného práva v demokracii. A vadí mi, že práve takýto ľudia sa stávajú najväčšími kritikmi, ako je nám tu všetkým zle. Tým, že sa vzdali tohto práva, vzdali sa aj práva kritiky. Tých pár minút v ich živote poslúžiť na vyjadrenie svojho názoru. Keď sa nám tu nič nepáči, nespravili sme ani to málo, čo sme mohli spraviť pre to, aby nastala zmena. Keď sa nám všetko páči, ale takí asi neexistujú, nechávame voľný priebeh na zmenu, ktorú vlastne nechceme.
A preto apelujem na všetkých. Poďme voliť. Nenechajme za seba rozhodovať iných. Vyjadrime, že nám to nie je jedno. Využime svoje právo, veď na vyjadrenie svojho názoru postačí jediný lístoček (nie z brezy ale ten v obálke). Bude to skvelý pocit, keď si budeme môcť povedať, že sme niečo pre túto krajinu spravili. A keď už nič iné, budeme mať čisté svedomie a právo na kritiku.
