My študenti to poznáme. A určite si na to spomínajú aj tí, čo už študentami pár rokov nie sú..
Každý máme, alebo sme mali predmety, ktoré sme "nemuseli", ale väčšinou sa našiel aj taký, na ktorý sme sa tešili. Na základnej som napríklad nemusela dejepis ale vždy som sa tešila na angličtinu. Na strednej boli na mojej čiernej listine zase fyzika a slovenčina, na listine "top" zase matika. Teraz na výške sa vyhýbam ekonómii, ale bavia ma hospodárske dejiny a španielčina..
Nebolo to len tým, že by som k tým predmetom nemala vzťah. To platí akurát tak pre fyziku :o). Z dejepisu som dokonca maturovala, aj keď som ho na základnej "nemusela". Voči čítaniu kníh tiež nemám averziu, skôr naopak - patrí to medzi moje obľúbené činnosti..
Problém však bol z väčšej miery vo vyučujúcich a v nárokoch na nás. Pri slovenčine to bolo kvantum informácii, ktoré ani nebolo možné stihnút prebrať do maturitného týždňa, takže to s literatúrou nemalo nič spoločné. Veď "rozoberať knihu, keď ste ju nečítali je ako opisovať obraz, ktorý ste nevideli". Navyše naša profesorka vyvolávala len strach zo zlých známok a z problémov na škole, nie lásku k slovenčine..
Cieľ mojich rodičov, aby som sa čo najskôr naučila aj druhý cudzí jazyk bol tiež zmarený učiteľmi. Za 11 rokov pokusov o jej štúdium som natrafila asi len na jednu dobrú učiteľku, aj to až po 7.rokoch. Možno, že aj tie ďalšie, čo prišli potom boli dobré. Lenže tie predtým vo mne vyvolali akurát tak nechuť niečo sa učiť a pre mňa je nemčina dodnes postrachom a niečím nepríjemným..
Teraz mám ten istý problém s ekonómiou. Predmet, ktorý som sa 2 roky učila predtým na strednej, takže základy mám narozdiel od veľa spolužiakov. Lenže teraz mám štastie na profesora, učiaceho 91.semester, ktorý nám hneď na prvej hodine oznámil, že nás "nič nenaučí, len nás chce donútiť aby sme sa to naučili sami". Navyše s jeho negatívnym prístupom k ženskému pohlaviu všeobecne a hlavne blondínkam si nie som istá, či má vôbec zmysel sa unúvať na skúšku... Navyše sme prvý semester, ktorý dostal tento predmet (predtým bol rozdelený do dvoch semestrov). A informácia, že mu máte venovať v priebehu necelých 4 mesiacov vyše 200hodín - z toho polovica má byť samoštúdium, z toho 56hodín príprava na skúšku, vôbec nie je pre mňa motivujúca....
Úplne inú situáciu prežívam na hodinách španielčiny. Sme kurz začiatočníkov, takže ideme úplne od základov. Problém je, že celé základy máme zvládnuť za 12 týždňov. Pre úplných neznalcov tohto jazyka tiež dosť šokujúce zistenie. Avšak mala som šťastie na skvelú učiteľku. Hodiny španielčiny sú pre mňa najzábavnejšie z celej školy a mám z nich najviac. Keď niekto za trest, že zle napísal test musí prekladať vety typu "Budem sa viac učit" alebo "Mám rád pani profesorku, a preto ju nebudem stresovať", tak vám niečo z toho zostane aj v pamäti. Navyše, keď nájdete v domácich úlohách vety typu "V Prahe je veľa barov a málo škôl" alebo "Unavujú Vás už tieto otázky?" vie to hneď spríjemniť náladu :)..
Nechcela som týmto článkom dať návod na to, ako byť dobrým učiteľom. Ani to neviem. Myslím si, že nie sú len zlé predmety a dobré predmety. Podľa mňa sú hlavne dobrí a zlí učitelia.. aj keď niekedy ani dobrý učiteľ nepomôže Pestovateľským prácam alebo Podnikovej ekonomike :o)..
