Nemám rada Vianoce. Nemôžem si pomôcť ale nemám. Nemám rada vysvietené prečačkané domčeky, tisícky vyrúbaných stromčekov obetovaných kvôli pár dňom, bordel na uliciach po použitom baliacom papieri, hovoriace vence zavesené na každých druhých domových dverách a v neposlednom rade davy stresujúcich ľudí behajúcich po uliciach.
Vianoce majú byť sviatkom pokoja a mieru. Prečo sú potom všetci v neustálom zhone už mesiac predtým? Vynervovaní ľudia zháňajúci darčeky a nešťatní z toho, že nevedia čo darovať. Vyberajú kaprov, ktorých potom budú týždeň chovať vo vani a radšej sa nebudú ten týždeň kúpať, len aby ho mohli 24. zakillovať.
Irituje ma, že niekto mi má nakázať v ktoré dni mám mať akú náladu. 1.mája oslavuj, 1.novembra plač, 24.decembra sa na všetkých usmievaj, aby si 31.decembra mohol zase oslavovať (aj keď neviem čo zase..). Nie som naprogramovaná, aby som si vedela naprogramovať pocit šťastia alebo smútku. Keď 24.decembra ráno vypadnú poistky a celý deň bude liať, nebudem šťastím pobehovať po dome. Keď 1.novembra spravím dobre skúšku, nebudem plakať.
Keď chcem, mám Vianoce aj každý deň. Nepotrebujem dôvod, prečo niekomu dať darček. Často sa mi stáva, že cestou mestom objavím niečo a poviem si: "Toto je niečo pre môjho otca/brata/kamarátku!". A nečakám do Vianoc alebo do ich narodenín, aby som im to mohla dať, aby bol na to nejaký "rozumný dôvod". Pre mňa je rozumným dôvodom to, že mám tých ľudí rada. Takisto nemám problém kúpiť darček sama sebe. Veď prečo nie?
Pripúšťam, Vianoce majú (mali) peknú myšlienku, ale mňa to nejako nechytá. Každopádne, všetkým Vám prajem pekné Vianoce. 24.decembra. Ja budem mať Vianoce celý najbližší týždeň, lebo nepíšem žiaden test. A možno si pôjdem aj kúpiť nejaký darček.
